Evanjelium Lukáša 15:1–32

15  Všetci vyberači daní a hriešnici prichádzali k Ježišovi, aby ho počúvali.+  Farizeji a znalci Zákona sa pohoršovali: „Tento človek prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“  Preto im porozprával toto podobenstvo:  „Ak má niekto z vás 100 oviec a jedna z nich sa mu stratí, nenechá tých 99 na pustatine a nejde hľadať tú stratenú, kým ju nenájde?+  A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a raduje sa.  Len čo príde domov, zavolá svojich priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu.‘+  Hovorím vám, že tak aj v nebi bude väčšia radosť z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie,+ ako z 99 spravodlivých, ktorí nemusia robiť pokánie.  Alebo ak má nejaká žena desať drachiem* a jednu z nich stratí, nezapáli lampu, nepozametá dom a nebude dôkladne hľadať, kým ju nenájde?  A keď ju nájde, zavolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu,* ktorú som stratila.‘ 10  Hovorím vám, že rovnako sa tešia Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“+ 11  Potom povedal: „Istý človek mal dvoch synov. 12  Ten mladší povedal otcovi: ‚Otec, daj mi tú časť majetku, ktorá mi má pripadnúť.‘ A tak rozdelil majetok medzi svojich synov. 13  O niekoľko dní si mladší syn zobral všetky svoje veci a odcestoval do ďalekej krajiny. Tam žil neviazaným životom* a svoj majetok premrhal. 14  Keď všetko minul, v celej krajine nastal krutý hlad a on začal trpieť núdzu. 15  Išiel a dal sa najať jedným obyvateľom tej krajiny, ktorý ho poslal na svoje pole pásť svine.+ 16  A túžil sa nasýtiť strukmi, ktoré žrali svine, ale ani tie mu nikto nedával. 17  Keď sa spamätal, hovoril si: ‚Koľko otcových nádenníkov má chleba viac než dosť, a ja tu umieram od hladu! 18  Vstanem, pôjdem za otcom a poviem mu: „Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe. 19  Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom. Prijmi ma za svojho nádenníka.“‘ 20  A tak vstal a šiel k otcovi. Otec ho už z diaľky uvidel a prišlo mu ho ľúto. Utekal k nemu, padol mu okolo krku a nežne ho pobozkal. 21  Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu a proti tebe.+ Už si nezaslúžim nazývať sa tvojím synom.‘ 22  Ale otec povedal svojim otrokom: ‚Rýchlo prineste ten najlepší odev a oblečte mu ho, dajte mu na ruku prsteň a obujte mu sandále. 23  Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a oslavujme, 24  lebo tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil,+ bol stratený, ale našiel sa.‘ A začali sa veseliť. 25  Starší syn bol práve na poli. Keď prichádzal a blížil sa k domu, začul hudbu a tanec. 26  Zavolal si jedného sluhu a pýtal sa ho, čo sa deje. 27  Ten mu odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil živý a zdravý.‘ 28  Ale on sa rozhneval a nechcel vojsť dnu. Nato otec vyšiel a snažil sa ho prehovoriť. 29  On mu však povedal: ‚Toľko rokov ti slúžim ako otrok a ani raz sa nestalo, že by som ťa v niečom neposlúchol. No nikdy si mi nedal ani len kozľa, aby som sa zabavil s priateľmi. 30  Ale keď prišiel tento tvoj syn, ktorý premrhal* tvoj majetok s prostitútkami, zabil si preňho vykŕmené teľa.‘ 31  Otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32  No my sme museli oslavovať a radovať sa, lebo tvoj brat bol mŕtvy, ale ožil, bol stratený, ale našiel sa.‘“

Poznámky pod čiarou

Al. „rozhadzovačne; ľahkomyseľne“.
Dosl. „prejedol“.