Evanjelium Lukáša 17:1–37
17 Potom povedal svojim učeníkom: „Nastanú situácie, ktoré budú privádzať druhých k pádu. Tomu sa nedá vyhnúť, ale beda človeku, ktorý ich zapríčiní.
2 Preňho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby priviedol k pádu jedného z týchto maličkých.+
3 Dávajte si pozor. Ak tvoj brat zhreší, pokarhaj ho,+ a ak to ľutuje,* odpusť mu.+
4 I keď proti tebe zhreší sedemkrát denne a sedemkrát za tebou príde a povie: ‚Je mi to ľúto,‘* odpustíš mu.“+
5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru.“+
6 Vtedy Pán povedal: „Keby ste mali vieru veľkú ako horčičné zrnko, povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a presaď sa do mora!‘ a poslúchla by vás.+
7 Keď sa váš otrok vráti z poľa, kde oral alebo pásol, kto z vás mu povie: ‚Poď hneď k stolu‘?
8 Či mu skôr nepoviete: ‚Priprav mi večeru, obleč si zásteru a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem, a potom môžeš jesť a piť ty‘?
9 Budete otrokovi vďační za to, že urobil, čo mal?
10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čím ste boli poverení, poviete: ‚Sme len obyčajní otroci. Urobili sme iba to, čo sme mali urobiť.‘“+
11 Cestou do Jeruzalema prechádzal pozdĺž hranice medzi Samáriou a Galileou.
12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných. Stáli neďaleko+
13 a volali: „Ježiš, Učiteľ, zľutuj sa nad nami!“
14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte sa ukázať kňazom.“+ A ako šli, boli uzdravení.*+
15 Len čo jeden z nich uvidel, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha.
16 Padol Ježišovi k nohám a ďakoval mu. Bol to Samaritán.+
17 Ježiš sa spýtal: „Neboli uzdravení* desiati? Kde je tých deväť ostatných?
18 Nenašiel sa nikto okrem tohto cudzinca, kto by sa vrátil a vzdal slávu Bohu?“
19 A povedal mu: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa uzdravila.“+
20 Keď sa ho potom farizeji pýtali, kedy príde Božie Kráľovstvo,+ odpovedal im: „Božie Kráľovstvo nepríde tak, aby to všetci spozorovali.
21 Ani ľudia nepovedia: ‚Pozrite, tu je!‘ alebo ‚Tam je!‘ Lebo Božie Kráľovstvo je vo vašom strede.“*+
22 Potom povedal učeníkom: „Príde čas, keď si budete priať, aby tu bol jeden z dní Syna človeka, ale nestane sa to.
23 A ľudia vám povedia: ‚Pozrite, tam je!‘ alebo ‚Pozrite, tu je!‘ Nikam nechoďte ani za nimi* nebežte.+
24 Lebo ako keď blesk ožiari celé nebo od jedného kraja až po druhý, tak to bude so Synom človeka+ v jeho deň.+
25 Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý touto generáciou.+
26 Ako bolo za dní Noema,+ tak bude aj za dní Syna človeka:+
27 ľudia jedli, pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu.+ A prišla potopa a všetci zahynuli.+
28 Podobne to bolo za dní Lóta:+ ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali.
29 Ale v deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, z neba padal oheň a síra a všetci zahynuli.+
30 Tak to bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.+
31 Kto bude v ten deň na streche, nech nezostupuje do domu, aby si vzal veci. Ani ten, kto bude na poli, nech sa po nič nevracia.
32 Pamätajte na Lótovu manželku.+
33 Kto sa snaží zachrániť si život,* príde oň, ale kto oň príde, zachráni si ho.+
34 Hovorím vám, že v tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý, druhý zanechaný.+
35 Dve budú spolu mlieť múku: jedna bude vzatá, druhá zanechaná.“
36 *––
37 Spýtali sa ho: „Kde, Pane?“ Povedal im: „Kde je telo, tam sa zhromaždia orly.“+
