Evanjelium Matúša 15:1–39

15  Z Jeruzalema prišli za Ježišom farizeji a znalci Zákona+ a opýtali sa ho: 2  „Prečo tvoji učeníci porušujú tradície našich predkov? Napríklad si neumývajú ruky* pred jedlom.“+ 3  Odpovedal im: „A vy prečo porušujete Božie prikázanie pre svoje tradície?+ 4  Boh povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘+ a ‚ten, kto uráža* svojho otca a svoju matku, musí zomrieť‘.+ 5  Ale vy hovoríte: ‚Človek, ktorý povie svojmu otcovi alebo matke: „Všetko, čo mám a čím by som ti mohol pomôcť, som ako dar zasvätil Bohu,“+ 6  ten vôbec nemusí ctiť svojho otca.‘ Tak ste svojimi tradíciami urobili Božie slovo neplatným.+ 7  Pokrytci, výstižne o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:+ 8  ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko. 9  Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘“+ 10  Potom si zavolal zástup a povedal: „Počúvajte a snažte sa pochopiť, čo vám hovorím:+ 11  Človeka neznečisťuje to, čo mu do úst vchádza, ale to, čo z nich vychádza.“+ 12  Nato prišli učeníci a povedali: „Vieš, že farizeji sa pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“+ 13  Odpovedal im: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi. 14  Nechajte ich tak. Sú to slepí vodcovia. Keď slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy.“+ 15  „Vysvetli nám, čo si tým myslel,“* povedal Peter. 16  Ježiš mu povedal: „Ani vy tomu ešte nerozumiete?+ 17  Neviete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a končí v stoke? 18  Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a to znečisťuje človeka.+ 19  Zo srdca pochádzajú zlé myšlienky,+ ktoré vedú k vraždám, nevere,* nemravnosti,* krádežiam, krivým svedectvám a urážkam.* 20  To sú veci, ktoré znečisťujú človeka. Ale jesť neumytými rukami* človeka neznečisťuje.“ 21  Ježiš odtiaľ odišiel do okolia Týru a Sidónu.+ 22  Prišla k nemu jedna Feničanka z toho kraja a úpenlivo prosila: „Pane, Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou! Moja dcéra je posadnutá démonom a hrozne trpí.“+ 23  Ale neodpovedal jej ani slovom. Jeho učeníci mu hovorili: „Pošli ju preč, lebo za nami stále chodí a kričí.“ 24  Povedal: „Nebol som poslaný k nikomu inému, iba k strateným ovciam izraelského národa.“+ 25  Ale tá žena prišla bližšie, klaňala sa mu* a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26  Odpovedal jej: „Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psíkom.“ 27  Povedala: „To je pravda, Pane, ale aj psíky jedia omrvinky, ktoré padajú zo stola ich pánov.“+ 28  Ježiš jej povedal: „Máš veľkú vieru. Nech sa ti splní, o čo žiadaš.“ A od tej chvíle bola jej dcéra zdravá. 29  Ježiš sa odtiaľ vybral smerom ku Galilejskému moru.+ Tam vyšiel na vrch a sadol si. 30  Zhromaždili sa k nemu veľké zástupy ľudí. Boli medzi nimi chromí, zmrzačení, slepí, nemí a mnohí iní. Kládli ich k jeho nohám a on ich uzdravoval.+ 31  Keď ľudia videli, že nemí hovoria, zmrzačení sú uzdravení, chromí chodia a slepí vidia, žasli a oslavovali Boha Izraela.+ 32  Potom si Ježiš zavolal učeníkov a povedal: „Je mi týchto ľudí ľúto,+ lebo sú so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie. Nechcem ich poslať preč hladných, lebo by sa mohli cestou vyčerpať.“+ 33  Ale učeníci mu povedali: „Kde na tomto odľahlom mieste vezmeme chlieb pre toľkých ľudí?“+ 34  Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ „Sedem a niekoľko rybiek,“ odpovedali. 35  Nato dal zástupu pokyn, aby si posadali na zem. 36  Vzal sedem chlebov a ryby, a keď poďakoval Bohu, lámal ich a dával učeníkom a tí ich podávali ľuďom.+ 37  Všetci sa dosýta najedli a zvyšnými úlomkami chleba naplnili sedem veľkých košov.*+ 38  Najedlo sa 4 000 mužov a okrem nich aj ženy a deti. 39  Keď poslal zástup domov, nastúpil do člna a preplavil sa do magadanskej oblasti.+

Poznámky pod čiarou

Čiže obradne si ich neočisťujú.
Al. „kto zlorečí svojmu otcovi alebo matke“.
Dosl. „to podobenstvo“.
Al. „rúhaniu“.
Al. „cudzoložstvu“.
Množné číslo gréckeho slova porneia. Pozri Slovník pojmov.
Čiže rukami, ktoré nie sú obradne očistené.
Al. „vzdávala mu poctu“.
Al. „potravinových košov“.