Micheáš 7:1–20
7 Beda mi, cítim sa, akoby bolopo zbere letného ovociaa paberkovaní po oberačke hrozna –nenachádzam na jedenie žiaden strapec hrozna,žiadnu skorú figu, po ktorej tak túžim.
2 Verný vyhynul zo zeme,čestný medzi ľuďmi nie je.+
Všetci číhajú, aby prelievali krv.+
Každý loví svojho brata, chytá ho do siete.
3 Ich ruky sú obratné v páchaní zla,+knieža požaduje dary,sudca žiada odmenu,+významný vyslovuje svoje želania+
a vymýšľajú* to spolu.
4 Najlepší z nich je ako bodliak,najpoctivejší z nich je horší ako tŕnistý plot.
Ale príde deň, o ktorom hovorili tvoji strážcovia, deň účtovania.+
Vtedy ich pochytí panika.+
5 Neverte svojmu druhovi,nedôverujte blízkemu priateľovi.+
Daj pozor, čo hovoríš tej, ktorá leží v tvojom náručí.
6 Lebo syn pohŕda otcom,dcéra sa stavia proti matke+
a nevesta proti svokre.+
Nepriateľmi človeka sú členovia jeho vlastnej rodiny.+
7 Ale ja budem vyhliadať Jehovu,+budem trpezlivo čakať na Boha svojej záchrany.+
Môj Boh ma vypočuje.+
8 Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľka.
Hoci som spadol, vstanem,hoci bývam v tme, Jehova mi bude svetlom.
9 Zhrešil som proti Jehovovi,+a preto budem znášať jeho hnev,kým sa neujme môjho sporu a nezaistí mi spravodlivosť.
Vyvedie ma na svetloa ja uvidím, že je spravodlivý.
10 Uvidí to aj moja nepriateľkaa prikryje ju hanba, tú, ktorá mi hovorila:
„Kde je Jehova, tvoj Boh?“+
Na vlastné oči uvidím,keď bude pošliapaná ako blato na ulici.
11 Bude to deň na stavbu tvojich múrov,v ten deň sa rozšíria tvoje hranice.*
12 V ten deň prídu k tebeľudia z Asýrie i z miest Egypta,ľudia od Egypta po Rieku,*od jedného mora k druhému a od jedného vrchu k druhému vrchu.+
13 Krajina spustne vinou svojich obyvateľov,spustne pre to všetko, čoho sa dopustili.*
14 Pas svoj ľud svojou palicou, stádo svojho dedičstva,+to, ktoré prebývalo samo v lese – uprostred sadu.
Nech sa pasú v Bášane a Gileáde+ ako za dávnych čias.
15 „Ukážem vám obdivuhodné veciako za dní, keď ste vychádzali z Egypta.+
16 Národy to uvidia a zahanbia sa napriek všetkej svojej moci.+
Položia si ruku na ústa,uši im ohluchnú.
17 Budú lízať prach ako hady,+ako zemské plazy budú s chvením vyliezať zo svojich pevností.
So strachom prídu k Jehovovi, nášmu Bohu,a budú sa ho* báť.“+
18 Kto je Boh ako ty,ktorý odpúšťa previnenie a prehliada priestupok+ ostatku svojho ľudu?*+
Nebudeš sa hnevať navždy,lebo rád prejavuješ vernú lásku.+
19 Znovu sa nad nami zľutuješ,+ zvíťazíš nad našimi previneniami.*
Všetky naše hriechy hodíš do hlbín mora.+
20 Prejavíš vernosť Jakobovi,vernú lásku Abrahámovi,ako si prisahal našim predkom od dávnych čias.+
