Náhum 3:1–19
3 Beda mestu krviprelievania!
Je plné podvodu a lúpeže,nikdy neprestáva plieniť.
2 Počuť plieskanie biča a hrkot kolies,dupot cválajúcich koní a hrmot rútiacich sa vozov.
3 Jazdci sa ženú, meče sa blyštia, oštepy sa lesknú.
Množstvo zabitých, hromady mŕtvol,mŕtvych tiel bez konca.
Potkýnajú sa o mŕtvoly.
4 To všetko pre mnohé smilstvá prostitútky,očarujúcej a zvodnej, tej majsterky čarov,ktorá opantala národy svojou prostitúciou a rody svojimi čarami.
5 „Som proti tebe,“* vyhlasuje Jehova vojsk,+„vyhrniem ti sukne na tvár,ukážem národom tvoju nahotua kráľovstvám tvoju hanbu.
6 Nahádžem na teba špinua zhanobím ťa,vystavím ťa verejnej potupe.+
7 Každý, kto ťa uvidí, utečie od teba+ a povie:
‚Ninive je spustošené!
Kto ho poľutuje?‘
Kde ti mám hľadať tešiteľov?
8 Si lepšie ako No-Amon,*+ mesto, ktoré sedelo pri nílskych kanáloch?+
Bolo obklopené vodami,more bolo jeho bohatstvom i jeho hradbami.
9 Etiópia a Egypt boli zdrojom jeho neobmedzenej sily.
Put+ a Líbyjčania boli jeho pomocníkmi.+
10 Ale aj jeho stihlo vyhnanstvo,odišlo do zajatia.+
Aj jeho deti boli roztrieskané na rohoch všetkých ulíc.
O jeho vážených mužov hádzali lósy,všetkých jeho významných mužov spútali okovami.
11 Aj ty sa opiješ+a pôjdeš sa skryť.
Budeš hľadať útočisko pred nepriateľom.
12 Všetky tvoje opevnenia sú ako figovníky so skorými zrelými plodmi.
Keď sa nimi zatrasie, spadnú do úst nenásytníkov.
13 Len sa pozri na svojich vojakov! Sú ako ženy!
Brány tvojej krajiny budú dokorán otvorené tvojim nepriateľom.
Oheň pohltí závory tvojich brán.
14 Načerpaj si vodu na čas obliehania,+zosilni svoje opevnenia!
Vojdi do blata a šliap hlinu,chop sa formy na tehly!
15 No oheň ťa aj tak strávi,meč ťa vyhladí.+
Požerie ťa ako žravé mladé kobylky.*+
Len sa rozmnož ako armáda kobyliek,rozšír svoje rady, nech vás je ako kobyliek!
16 Tvojich kupcov je viac ako hviezd na nebi.
Kobylka sa zvlieka a odlieta.
17 Tvoji strážcovia sú ako kobylkya tvoji velitelia ako roj kobyliek.
V chladnom dni táboria v kamenných ohradách,ale keď zasvieti slnko, odlietajúa nikto nevie kam.
18 Tvoji pastieri sú ospalí, kráľ Asýrie,tvoji urodzení zostávajú vo svojich sídlach.
Tvoj ľud je rozptýlený po vrchocha nikto ho nezhromažďuje.+
19 Nič nezmierni tvoju pohromu,tvoja rana sa nedá vyliečiť.
Všetci, ktorí sa o tebe dopočujú, zatlieskajú.+
Veď koho neminula tvoja neľútostná krutosť?“+
