Nehemiáš 13:1–31

13  V ten deň sa ľudu čítalo z Mojžišovej knihy+ a našlo sa v nej napísané, že žiaden Ammónec ani Moábec+ nesmie nikdy vojsť do zboru pravého Boha,+ 2  lebo nevyšli Izraelitom v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Balaama, aby ich preklial.+ Náš Boh však zmenil prekliatie na požehnanie.+ 3  Hneď ako ľudia počuli Zákon, začali oddeľovať od Izraela všetkých, ktorí mali cudzí pôvod.*+ 4  Skladové priestory* domu* nášho Boha+ mal predtým na starosti kňaz Eljašib,+ Tobiášov+ príbuzný. 5  Ten dal Tobiášovi k dispozícii jednu priestrannú skladovú miestnosť,* kde predtým ukladali obilnú obeť, kadidlovú živicu, predmety používané na službu v chráme a desiatky z obilia, mladého vína a oleja+ určené Lévitom,+ spevákom a strážcom brán a kde sa ukladal aj príspevok pre kňazov.+ 6  V tom čase som nebol v Jeruzaleme, lebo som odišiel k babylonskému kráľovi Artaxerxovi.+ Bolo to v 32. roku+ jeho vlády. Neskôr som ho požiadal o dovolenie vrátiť sa. 7  Keď som prišiel do Jeruzalema, všimol som si tú hroznú vec, ktorú vykonal Eljašib,+ keď Tobiášovi+ poskytol skladovú miestnosť na nádvorí domu pravého Boha. 8  To ma veľmi pobúrilo, a tak som zo skladovej miestnosti* vyhádzal všetky Tobiášove veci von. 9  Potom na môj príkaz skladové priestory* vyčistili a dal som do nich späť náčinie domu pravého Boha,+ obilnú obeť a kadidlovú živicu.+ 10  Zistil som tiež, že Léviti nedostávali svoje podiely,+ takže Léviti a speváci, ktorí slúžili v chráme, odišli každý na svoje pole.+ 11  Preto som pokarhal zastupujúcich vládcov+ a opýtal som sa ich: „Prečo sa zanedbáva dom pravého Boha?“+ Potom som zhromaždil Lévitov a postaral som sa, aby sa vrátili k svojim povinnostiam. 12  A všetci obyvatelia Judska priniesli do skladísk desiatky+ z obilia, mladého vína a oleja.+ 13  Skladové priestory som dal na starosť kňazovi Šelemjahovi, odpisovačovi* Cádokovi a Lévitovi Pedajahovi a ako pomocníka som im určil Chanana, syna Mattanjaha, syna Zakkura. Považovali ich totiž za spoľahlivých mužov. Ich úlohou bolo rozdeľovať podiely svojim bratom. 14  Preto pamätaj na mňa,+ môj Bože, a nezabudni na moje skutky vernej lásky, ktoré som vykonal pre tvoj dom a pre službu, ktorá sa v ňom koná.*+ 15  V tých dňoch som videl v Judsku, ako ľudia lisujú hrozno v sabat+ a ako v sabatný deň nakladajú obilie na osly a privážajú ho do Jeruzalema a ako privážajú víno, hrozno, figy a rôzny iný náklad.+ Preto som ich napomenul, aby v ten deň potraviny nepredávali.* 16  V Jeruzaleme bývali aj Týrčania, ktorí privážali ryby a najrôznejší tovar a predávali ho v meste počas sabatu Júdejcom.+ 17  Preto som judských urodzených mužov dôrazne napomínal: „Prečo páchate také zlo a znesväcujete sabatný deň? 18  Nerobili to isté aj vaši predkovia? Veď preto priviedol náš Boh na nás a na toto mesto všetko to nešťastie! A keď teraz znesväcujete sabat, provokujete Boha, aby sa jeho hnev rozpálil proti Izraelu ešte viac.“+ 19  A tak som prikázal, aby sa brány Jeruzalema pred začiatkom sabatu zatvárali hneď, ako sa začne stmievať. Povedal som tiež, že ich nemajú otvárať skôr, ako sa skončí sabat. K bránam som postavil niektorých zo svojich sluhov, aby počas sabatného dňa nemohol nikto prinášať žiadny náklad. 20  Preto obchodníci a predavači najrôznejšieho tovaru raz alebo dvakrát nocovali vonku pred Jeruzalemom. 21  Pohrozil som im: „Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, rázne proti vám zakročím.“ Odvtedy už počas sabatu neprichádzali. 22  Lévitom som povedal, že sa majú očisťovať a prichádzať strážiť brány, aby sabatný deň zostal svätý.+ Aj pre toto na mňa pamätaj, môj Bože, a zľutuj sa nado mnou pre hojnosť svojej vernej lásky.+ 23  V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí si vzali za manželky* ašdódske,+ ammónske a moábske+ ženy.+ 24  Polovica ich detí hovorila ašdódsky a polovica jazykmi iných národov, ale žiadne z nich nevedelo hovoriť jazykom Židov. 25  Preto som ich pokarhal a varoval som ich pred trestom od Boha. Niektorých z nich som udrel+ a trhal som im vlasy. Povedal som im: „Prisahajte pred Bohom, že nebudete dávať svoje dcéry ich synom a nebudete brať ich dcéry pre svojich synov ani pre seba.+ 26  Nezhrešil práve pre cudzozemské manželky izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebol taký kráľ ako on.+ Boh ho miloval,+ a tak ho urobil kráľom nad celým Izraelom. Ale aj jeho priviedli k hriechu cudzozemské manželky.+ 27  Ako ste sa mohli dopustiť takého veľkého zla a zradiť nášho Boha tým, že ste sa oženili s cudzinkami?“+ 28  Jeden zo synov Jojádu,+ syna veľkňaza Eljašiba,+ sa stal zaťom Sanballata+ Choronského. Preto som ho od seba odohnal. 29  Môj Bože, pamätaj na to, že poškvrnili kňazský úrad a zmluvu uzatvorenú s kňazmi+ a Lévitmi.+ 30  Očistil som ich od všetkých cudzích vplyvov. Kňazom a Lévitom som rozdelil úlohy v ich službe+ 31  a zaistil som pravidelné dodávky dreva+ a prinášanie prvých zrelých plodov. Pamätaj na mňa, môj Bože, v dobrom.+

Poznámky pod čiarou

Al. „zmiešaný pôvod“.
Al. „Jedálne“.
Al. „chrámu“.
Al. „jedáleň“.
Al. „z jedálne“.
Al. „jedálne“.
Al. „znalcovi Zákona“.
Al. „a pre starostlivosť oň“.
Al. možno: „Preto som ich v ten deň varoval, aby potraviny nepredávali.“
Al. „si vzali do svojich domov“.