Nehemiáš 4:1–23
4 Keď Sanballat+ počul, že znovu staviame hradby, rozčúlil sa. Veľmi ho to pobúrilo* a začal sa Židom vysmievať.
2 Pred svojimi bratmi a samárskym vojskom hovoril: „Čo to tí úbohí Židia robia? Hádam si nemyslia, že to sami zvládnu? Budú predkladať obete? Chcú s tým byť hotoví za jeden deň? Postavia hradby z tej hromady trosiek a ohorených kameňov?“+
3 Ammónec+ Tobiáš,+ ktorý stál vedľa neho, povedal: „Ten kamenný múr, ktorý stavajú, by zhodila i líška, keby naň vybehla.“
4 Počuješ, náš Bože, ako nami opovrhujú?+ Obráť ich výsmech proti nim+ a urob ich korisťou a zajatcami v cudzej krajine.
5 Nezatváraj oči pred ich previnením a ich hriech nevymaž,+ lebo urážali tých, ktorí stavajú.
6 A tak sme pokračovali v stavaní hradieb a opravili sme ich až do polovice ich výšky. A ľud naďalej dával do práce celé srdce.
7 Keď Sanballat, Tobiáš,+ Arabi,+ Ammónci a Ašdóďania+ počuli, že obnova jeruzalemských hradieb pokročila a že vypĺňame ich prielomy, veľmi ich to nahnevalo.
8 Vymysleli plán, že zaútočia na Jeruzalem a vyvolajú v ňom zmätok.
9 My sme sa však modlili k nášmu Bohu a na obranu proti nim sme dňom i nocou držali stráž.
10 Ale obyvatelia Judska hovorili: „Robotníkom* dochádzajú sily a sú tu ešte hromady trosiek. Nikdy tie hradby nedokončíme.“
11 A naši nepriatelia sa dohovárali: „Zaskočíme ich nepripravených, vtrhneme medzi nich, pobijeme ich a práce zastavíme.“
12 Vždy, keď prišli Židia bývajúci v ich susedstve, znova a znova* nám hovorili: „Zaútočia na nás zo všetkých strán.“
13 Preto som za hradbami postavil mužov na miesta, ktoré boli najzraniteľnejšie.* Rozostavil som ich podľa rodín s mečmi, kopijami a lukmi.
14 Keď som videl, že majú strach, hneď som vstal a povedal urodzeným mužom,+ zastupujúcim vládcom a ostatným: „Nebojte sa ich.+ Pamätajte na Jehovu, ktorý je veľký a vzbudzuje bázeň,+ a bojujte za svojich bratov, svojich synov a dcéry, svoje manželky a svoje domovy.“
15 Keď sa naši nepriatelia dopočuli, že sme sa dozvedeli, čo chystajú, a že pravý Boh zmaril ich plán, všetci sme sa vrátili k práci na hradbách.
16 Od toho dňa polovica mojich mužov pracovala na stavbe,+ kým druhá polovica bola vyzbrojená kopijami, štítmi a lukmi a mali na sebe pancier. Kniežatá+ podporovali všetkých obyvateľov Judska,*
17 ktorí stavali hradby. Nosiči jednou rukou prenášali náklad a v druhej držali zbraň.*
18 Všetci, ktorí stavali, boli opásaní mečom. Vedľa mňa stál muž, ktorý mal v prípade nebezpečenstva zatrúbiť na rohu.+
19 Potom som povedal urodzeným mužom, zastupujúcim vládcom a ostatným: „Dielo je veľké a rozsiahle a na hradbách sme rozptýlení, ďaleko jeden od druhého.
20 Keď budete počuť zvuk rohu, zhromaždite sa k nám. Náš Boh bude bojovať za nás.“+
21 Pracovali sme teda ďalej, vždy od svitania, až kým nevyšli hviezdy, a druhá polovica mužov zatiaľ strážila s kopijou v ruke.
22 Vtedy som ľuďom povedal: „Nech všetci muži, každý so svojím sluhom, nocujú v Jeruzaleme a budú nás v noci strážiť a cez deň pracovať.“
23 A tak sme si ja, moji bratia, moji sluhovia+ a stráže, ktoré ma sprevádzali, ani nevyzliekali odevy a po celý čas sme všetci držali v pravej ruke zbraň.
