Nehemiáš 5:1–19
5 Muži a ich manželky sa však začali hlasno sťažovať na svojich židovských bratov.+
2 Niektorí z nich hovorili: „Máme veľa synov a dcér. Potrebujeme obilie, aby sme mali čo jesť a mohli prežiť.“
3 Iní hovorili: „Pretože nemáme dostatok jedla, dávame do zálohu svoje polia, vinice a domy, aby sme dostali obilie.“
4 A ďalší sa sťažovali: „Museli sme založiť svoje polia a vinice, aby sme mohli zaplatiť kráľovi daň.+
5 Sme predsa s našimi bratmi jedna krv* a naše deti sú práve také ako ich deti. Ale hrozí nám, že budeme musieť predať svojich synov a dcéry do otroctva, a niektoré z našich dcér už v otroctve sú.+ No nie je v našich silách s tým niečo urobiť, pretože naše polia a vinice patria iným.“
6 Keď som počul ich sťažnosti, veľmi som sa nahneval.
7 Dôkladne som tú vec zvážil a vyjadril som urodzeným mužom a zastupujúcim vládcom nesúhlas. Povedal som im: „Každý z vás požaduje úrok* od svojho brata.“+
Aby som dal veci do poriadku, usporiadal som veľké zhromaždenie
8 a povedal som im: „Ak to bolo len trochu možné, vykúpili sme svojich židovských bratov, ktorí boli predaní národom. A vy budete teraz predávať svojich bratov+ a my ich budeme kupovať späť?“ Mlčali, lebo na to nemali čo povedať.
9 Pokračoval som: „To, čo robíte, nie je dobré. Nemali by ste mať bázeň pred naším Bohom,+ aby sa nám nepriatelia z iných národov nemohli vysmievať?
10 Ja, moji bratia a moji sluhovia požičiavame peniaze a obilie bez úroku. Prosím, nech sa skončí to požičiavanie na úrok.+
11 Vráťte im, prosím, ešte dnes ich polia,+ vinice, olivové háje a domy a tiež tú stotinu* peňazí, obilia, mladého vína a oleja, ktorú od nich požadujete ako úrok.“
12 „Vrátime im to,“ odpovedali, „a už od nich nebudeme nič požadovať. Urobíme presne, ako hovoríš.“ Zavolal som teda kňazov a pred nimi som nechal tých mužov prisahať, že svoj sľub dodržia.
13 A vytriasol som záhyb svojho odevu* a povedal som: „Nech takto pravý Boh vytrasie každého, kto nedodrží tento sľub, z jeho domu a z jeho majetku a nech sa stane takto vytraseným a nič mu nezostane.“ Nato celý zbor povedal: „Amen!“* a chválil Jehovu. A ľudia urobili, ako sľúbili.
14 Okrem toho odo dňa, keď ma kráľ Artaxerxes+ poveril, aby som sa stal miestodržiteľom+ v judskej krajine, od 20.+ do 32. roku+ jeho vlády, čiže 12 rokov, sme ani ja, ani moji bratia nejedli z prídelu potravín patriaceho miestodržiteľovi.+
15 Predošlí miestodržitelia ľud zaťažovali a denne od neho brali 40 šekelov* striebra na chlieb a víno. Aj ich sluhovia utláčali ľud. Ale ja som to z bázne pred Bohom+ nerobil.+
16 Navyše som pri oprave hradieb priložil ruku k dielu a do práce sa zapojili aj všetci moji sluhovia. A nenadobudli sme si žiadne pole.+
17 Pri mojom stole jedávalo 150 Židov a zastupujúcich vládcov a tiež tí, čo k nám prichádzali z okolitých národov.
18 Každý deň na moje náklady* pripravovali jedného býka, šesť vyberaných oviec a vtáky a raz za desať dní hojnosť rôznych druhov vína. No nepožadoval som prídel potravín patriaci miestodržiteľovi, lebo služba pre kráľa bola pre ľud už aj tak veľkou záťažou.
19 Pamätaj na mňa v dobrom, môj Bože, za všetko, čo som urobil pre tento ľud.+
