Ozeáš 11:1–12
11 Keď bol Izrael chlapcom, miloval som ho.+
Z Egypta som povolal svojho syna.+
2 Čím viac Izraelitov volali,*tým viac sa od nich Izraeliti vzďaľovali.+
Obetovali sochám Baala,+prinášali obete modlám.+
3 Ale to ja som učil Efraima chodiť+ a bral som ho do náručia.+
No neuznali, že som to bol ja, kto ich uzdravil.
4 Priťahoval som ich povrazmi láskavosti,* šnúrami lásky,+bol som pre nich ako ten, kto im zo šije* sníma jarmo,a každého som nežne kŕmil.
5 Nevrátia sa do Egypta, ich kráľom bude Asýria,+lebo sa nechceli vrátiť ku mne.+
6 V ich mestách bude zúriť meč,+rozbije ich závory a pohltí ich, lebo plánovali zlo.+
7 Môj ľud sa rozhodol, že mi bude neverný.+
Keď ich vyzývajú, aby sa obrátili hore,* nikto sa nedvíha.
8 Ako by som sa ťa mohol vzdať, Efraim?+
Ako by som ťa mohol vydať tvojim nepriateľom, Izrael?
Ako by som ti mohol urobiť to isté čo Adme?
Ako by som s tebou mohol zaobchádzať tak ako s Cebojimom?+
Moje city k vám sa zmenili,srdce mi zaplavil* súcit.+
9 Nedám priechod svojmu planúcemu hnevu,nezničím znovu Efraim.+
Veď som Boh, nie človek,som v tvojom strede a som Svätý,nevyjdem proti tebe s hnevom.
10 Budú kráčať za Jehovom a on bude revať ako lev.+
Keď zareve, jeho synovia prídu rozochvení zo západu.+
11 Keď prídu z Egypta, budú sa chvieť ako vtáča,z Asýrie priletia ako holubice+a ja ich nechám bývať v ich domoch,“ vyhlasuje Jehova.+
12 „Efraim mi hovorí iba lžia dom Izraela ma podvádza.+
Ale Júda ešte chodí* s Bohoma je verný Najsvätejšiemu.+
