Plač Jeremiáša 4:1–22
א [alef]
4 Ako len zmatnelo to žiarivé, rýdze zlato!+
Sväté kamene+ ležia porozhadzované na rohoch všetkých ulíc!+
ב [bet]
2 Drahocenní synovia Sionu, ktorých vyvažovali* rýdzim zlatom,teraz nie sú o nič cennejší ako hlinené krčahy,dielo hrnčiarových rúk!
ג [gimel]
3 Dokonca i šakaly dojčia svoje mladé,ale moja dcéra, môj ľud, je krutá+ ako pštrosy v pustatine.+
ד [dalet]
4 Dojčaťu sa od smädu lepí jazyk na podnebie.
Deti prosia o chlieb,+ ale nikto im nepodá ani kôrku.+
ה [he]
5 Tí, čo jedávali lahôdky, padajú vyhladovaní* na uliciach.+
Tí, ktorých odmalička obliekali do šarlátu,+ sa váľajú v hromadách popola.
ו [vav]
6 Trest* mojej dcéry, môjho ľudu, je väčší ako trest za hriechy Sodomy.+
Tá bola zničená v okamihu a nikto jej neprišiel na pomoc.+
ז [zajin]
7 Nazirejci+ Sionu boli čistejší ako sneh, belší ako mlieko.
Boli červenší ako koraly, žiarili ako zafír.
ח [chet]
8 Teraz je ich tvár temnejšia ako sadza,*na ulici ich nik nespoznáva.
Koža na kostiach im zoschla,+ je ako suché drevo.
ט [tet]
9 Tí, ktorí padli mečom, sú na tom lepšie ako tí, ktorých skolil hlad,+ktorí hynú ako prebodnutí mečom preto, že nie je čo jesť.
י [jod]
10 Ruky žien, ktoré bývali súcitné, varili vlastné deti.+
Tie sa im stali pokrmom* pri skaze mojej dcéry, môjho ľudu.+
כ [kaf]
11 Jehova naplno prejavil svoje rozhorčenie,vylial svoj planúci hnev.+
Zapálil na Sione oheň, ktorý pohlcuje jeho základy.+
ל [lamed]
12 Králi zeme a všetci jej obyvatelia neverili,že protivník a nepriateľ vojde do brán Jeruzalema.+
מ [mem]
13 Stalo sa to pre hriechy jeho prorokov a previnenia jeho kňazov,+ktorí v jeho strede prelievali krv spravodlivých.+
נ [nun]
14 Blúdia po uliciach ako slepí.+
Sú postriekaní krvou,+a tak sa nikto neodváži dotknúť ich rúcha.
ס [samech]
15 „Preč odtiaľto, nečistí!“ volajú na nich. „Choďte preč! Choďte preč, nedotýkajte sa nás!“
Túlajú sa bez domova, blúdia sem a tam.
Ľudia z národov hovoria: „S nami nemôžu zostať.*+
פ [pe]
16 Sám Jehova* ich rozohnal,+už na nich nepohliadne so schválením.
Ľudia nebudú mať v úcte kňazov+ a neušetria ani starších ľudu.“+
ע [ajin]
17 Naše oči sa unavili márnym čakaním na pomoc.+
Upínali sme svoj zrak k národu, ktorý nás nemohol zachrániť.+
צ [cade]
18 Číhali na nás na každom kroku,+ nemohli sme ani vyjsť na ulicu.
Náš koniec sa priblížil, naše dni sú zrátané. Áno, prišiel náš čas.
ק [kof]
19 Naši prenasledovatelia boli rýchlejší ako orly na oblohe.+
Naháňali nás po vrchoch, striehli na nás na púšti.
ר [reš]
20 Jehovov pomazaný,+ dych nášho života, bol chytený do ich veľkej jamy.+
O ňom sme hovorili: „Pod jeho ochranou* budeme žiť medzi národmi.“
ש [sin]
21 Len sa teš, dcéra Edoma,+ ty, ktorá bývaš v krajine Úc.
Aj k tebe príde ten pohár,+ opiješ sa a odkryješ svoju nahotu.+
ת [tav]
22 Trest za tvoj hriech, dcéra Sionu, sa skončil,už ťa* neodvlečie do vyhnanstva.+
Teraz Boh obráti pozornosť na tvoje previnenie, dcéra Edoma,odkryje tvoje hriechy.+
