Plač Jeremiáša 5:1–22

  • Ľud sa modlí o obnovu

    • „Spomeň si, Jehova, čo sa nám stalo“ (1)

    • „Beda nám, lebo sme zhrešili!“ (16)

    • „Priveď nás, Jehova, opäť k sebe“ (21)

    • „Nech je všetko tak ako kedysi“ (21)

5  Spomeň si, Jehova, čo sa nám stalo,pozri na našu potupu.+   Naše dedičstvo pripadlo cudzím ľuďom, naše domy cudzincom.+   Nemáme otca, sme siroty a naše matky sú ako vdovy.+   Vlastnú vodu kupujeme za peniaze+ a za vlastné drevo musíme platiť.   Naši prenasledovatelia nám dýchajú na krk,sme uštvaní, nedajú nám vydýchnuť.+   Vystierame ruky k Egyptu+ a k Asýrii+ a prosíme o chlieb.   Naši predkovia, ktorí hrešili, už nie sú medzi nami, ale my pykáme za ich previnenia.   Panujú nad nami obyčajní sluhovia, niet toho, kto by nás vyslobodil z ich rúk.   S nasadením života si obstarávame chlieb,+ lebo nás ohrozuje meč z pustatiny. 10  Trýznivý hlad nám rozpálil kožu ako pec.+ 11  Ponížili* naše ženy na Sione a naše panny v judských mestách.+ 12  Kniežatá povesili za ruku,+ k starším ľudu nemali úctu.+ 13  Mladí muži musia nosiť mlynské kamene a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva. 14  Starší už nesedávajú v bráne,+ mladí muži nehrajú na svojich nástrojoch.+ 15  Radosť sa vytratila z našich sŕdc, tanec vystriedalo trúchlenie.+ 16  Spadla nám koruna z hlavy. Beda nám, lebo sme zhrešili! 17  Preto nám srdce puká od žiaľu*+a oči nám pohasli,+ 18  veď vrch Sion spustol,+ behajú po ňom líšky. 19  Ale ty, Jehova, sedíš na svojom tróne večne,tvoja vláda pretrvá naveky.*+ 20  Prečo by si mal na nás navždy zabudnúť a na tak dlho nás opustiť?+ 21  Priveď nás, Jehova, opäť k sebe, a my sa k tebe ochotne vrátime,+nech je všetko tak ako kedysi.+ 22  Ale ty si nás úplne zavrhol,stále sa na nás veľmi hneváš.+

Poznámky pod čiarou

Al. „Znásilnili“.
Dosl. „je naše srdce choré“.
Dosl. „tvoj trón je z generácie na generáciu“.