Rút 2:1–23

2  Noemi mala príbuzného z manželovej strany, ktorý bol veľmi bohatý. Ten muž z Elimelechovej rodiny sa volal Boaz.+ 2  Moábka Rút povedala Noemi: „Mohla by som, prosím, ísť na polia a zbierať klasy+ za niekým, kto mi to dovolí?“ Noemi jej povedala: „Choď, dcéra moja.“ 3  A tak išla a začala na poli zbierať klasy za žencami. Náhodou sa dostala na pole patriace Boazovi,+ ktorý bol z Elimelechovej rodiny.+ 4  Boaz práve prišiel z Betlehema a pozdravil žencov: „Nech je Jehova s vami.“ A oni mu odpovedali: „Nech ťa Jehova požehná.“ 5  Potom sa Boaz opýtal svojho sluhu, ktorý mal na starosti žencov: „Kto je tá mladá žena?“ 6  On mu odpovedal: „Tá mladá žena je Moábka,+ ktorá prišla s Noemi z Moábu.+ 7  Spýtala sa ma: ‚Mohla by som, prosím, zbierať klasy,*+ ktoré zostanú po žencoch?‘ Prišla hneď ráno a odvtedy je na nohách. Len teraz si na chvíľu sadla pod prístrešok, aby si oddýchla.“ 8  Boaz potom povedal Rút: „Počúvaj, dcéra moja, neodchádzaj paberkovať na iné pole. Nechoď inde, ale zostaň v blízkosti mojich slúžok.+ 9  Sleduj, na ktorom poli žnú, a choď s nimi. Prikázal som svojim sluhom, aby ťa nechali na pokoji.* Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, ktorú sluhovia načerpali.“ 10  Padla pred ním na kolená, poklonila sa až k zemi a povedala mu: „Čím som si získala tvoju priazeň? Ako to, že si si ma všimol, keď som cudzinka?“+ 11  Boaz jej odpovedal: „Počul som o všetkom, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela a ako si opustila svojho otca a matku i krajinu svojich príbuzných a odišla si k ľudu, ktorý si predtým nepoznala.+ 12  Nech ťa Jehova odmení za to, čo si urobila.+ Kiež dostaneš plnú odmenu* od Jehovu, Boha Izraela, pod ktorého krídla si prišla hľadať ochranu.“+ 13  A ona povedala: „Kiež mám ďalej tvoju priazeň, môj pane. Utešil si ma a hovoril si povzbudzujúco so svojou slúžkou,* hoci ani nie som jednou z tvojich slúžok.“ 14  Keď prišiel čas obeda, Boaz jej povedal: „Poď sem, vezmi si chlieb a namáčaj si ho v octe.“ A tak sa posadila vedľa žencov. Potom jej podal aj pražené zrno. Najedla sa dosýta a ešte jej aj niečo zostalo. 15  Keď vstala, aby paberkovala,+ Boaz prikázal svojim sluhom: „Nechajte ju zbierať aj medzi zožatými klasmi* a nijako jej v tom nebráňte.+ 16  A vyťahujte aj nejaké klasy zo snopov a nechávajte ich za sebou, aby ich mohla zbierať, a nenapomínajte ju.“ 17  Paberkovala teda na poli ďalej až do večera.+ Keď vymlátila jačmeň, ktorý nazbierala, bola ho asi efa.* 18  Potom vzala, čo napaberkovala, vrátila sa do mesta a ukázala to svokre. Vybrala aj jedlo, ktoré jej zostalo,+ keď sa na poli dosýta najedla, a dala jej ho. 19  Svokra sa jej opýtala: „Kde si dnes paberkovala? Kde si pracovala? Nech je požehnaný ten, kto si ťa všimol.“+ A tak jej povedala, u koho pracovala: „Ten muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ 20  Nato Noemi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Jehova, ktorý neprestal prejavovať vernú lásku živým ani mŕtvym.“+ A pokračovala: „Ten muž je naším príbuzným.+ Je jedným z našich výkupcov.“*+ 21  Moábka Rút potom dodala: „Dokonca mi povedal: ‚Zostaň blízko mojich sluhov, kým nezožnú celú moju úrodu.‘“+ 22  Noemi povedala svojej neveste: „Bude pre teba lepšie, dcéra moja, keď budeš pracovať s jeho slúžkami, aby ťa na inom poli niekto neobťažoval.“ 23  A tak sa Rút držala pri Boazových slúžkach a paberkovala, dokiaľ sa neskončila žatva jačmeňa+ a pšenice. A ďalej bývala so svojou svokrou.+

Poznámky pod čiarou

Al. možno „zbierať medzi snopmi“.
Dosl. „aby sa ťa nedotýkali“.
Dosl. „dokonalú mzdu“.
Dosl. „hovoril si k srdcu svojej slúžky“.
Al. možno „aj medzi snopmi“.
Asi 22 l. Pozri dodatok B14.
Al. „jedným z našich príbuzných s právom vykúpiť“. Pozri Slovník pojmov.