Zachariáš 4:1–14

  • 5. videnie: Svietnik a dva olivovníky (1 – 14)

    • „Nie vojenskou silou ani mocou, ale mojím duchom“ (6)

    • Nepohŕdajte dňom malých začiatkov (10)

4  Anjel, ktorý so mnou hovoril, sa vrátil a zobudil ma, akoby ma budil zo spánku.  Potom sa ma spýtal: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím svietnik. Je celý zo zlata+ a navrchu má misku. Je na ňom sedem lámp.*+ A tie lampy, ktoré sú na ňom, majú sedem rúrok.  Vedľa neho sú dva olivovníky,+ jeden napravo od misky a druhý naľavo od nej.“  Potom som sa toho anjela spýtal: „Čo to všetko znamená, môj pane?“  Anjel, ktorý so mnou hovoril, povedal: „Nevieš, čo to znamená?“ Odpovedal som: „Nie, môj pane.“  Anjel mi oznámil: „Toto hovorí Jehova Zorobábelovi: ‚„Nie vojenskou silou ani mocou,+ ale mojím duchom,“+ vyhlasuje Jehova vojsk.  Kto si, veľký vrch? Pred Zorobábelom+ sa staneš rovinou.+ Vynesie vrchný* kameň a ľudia budú volať: „To je krása! To je krása!“‘“  Potom mi Jehova povedal:  „Zorobábelove ruky položili základy tohto domu+ a jeho ruky ho dokončia.“+ Vtedy spoznáte, že ma k vám poslal Jehova vojsk. 10  „Kto by pohrdol dňom malých začiatkov?*+ Ľudia sa zaradujú, keď uvidia v Zorobábelovej ruke olovnicu.* Tých sedem očí sú Jehovove oči, ktoré skúmajú celú zem.“*+ 11  Spýtal som sa ho: „Čo znamenajú tie dva olivovníky, jeden napravo od svietnika a druhý naľavo od neho?“+ 12  Potom som sa ešte spýtal: „A čo znamenajú vetvy tých dvoch olivovníkov, z ktorých dvoma zlatými trubicami vyteká tá zlatá tekutina?“ 13  Povedal mi: „Nevieš, čo to znamená?“ Odpovedal som: „Nie, môj pane.“ 14  Povedal: „To sú dvaja pomazaní, ktorí stoja po boku Pána celej zeme.“+

Poznámky pod čiarou

Al. „kahancov“.
Al. „záverečný; posledný“.
Al. „malých vecí“.
Dosl. „kameň, cín“.
Dosl. „túlajú sa po celej zemi“.