Daniel 4:1–37
4 „Kráľ Nabuchodonozor ľuďom všetkých národov a jazykov, ktorí bývajú na celej zemi: Nech vzrastie váš pokoj!
2 S radosťou vám dávam na vedomie, aké znamenia a zázraky na mne vykonal Najvyšší Boh.
3 Jeho znamenia sú veľké a jeho zázraky pozoruhodné! Jeho kráľovstvo je večné a jeho vláda trvá z generácie na generáciu.+
4 Ja, Nabuchodonozor, som spokojne žil vo svojom dome. Užíval som si život vo svojom paláci.
5 Raz, keď som ležal na lôžku, mal som sen, ktorý ma vystrašil. Obrazy a videnia, ktoré som videl, ma vydesili.+
6 A tak som prikázal, nech ku mne privedú všetkých babylonských mudrcov, aby mi ten sen vyložili.+
7 Prišli mágovia, zaklínači, Chaldejci* a astrológovia,+ ale keď som im vyrozprával svoj sen, nedokázali mi ho vyložiť.+
8 Nakoniec predstúpil predo mňa Daniel, ktorý dostal na počesť môjho boha+ meno Baltazár+ a v ktorom je duch svätých bohov.+ Aj jemu som vyrozprával sen:
9 ‚Baltazár, si najvyšší mág+ a ja dobre viem, že je v tebe duch svätých bohov+ a že neexistuje tajomstvo, ktoré by si nedokázal odhaliť.+ Povedz mi, čo znamená videnie, ktoré som mal vo sne, a vylož mi ho.
10 Ležal som na lôžku, keď som dostal takéto videnie: Uprostred zeme stál nezvyčajne vysoký strom.+
11 Strom rástol a mohutnel a jeho vrcholok siahal až k nebesiam. Bolo ho vidno zo všetkých končín zeme.
12 Mal nádherné lístie a bol obsypaný ovocím. Bolo na ňom dostatok potravy pre všetkých. Pod ním nachádzala tieň divá zver, na jeho vetvách hniezdili vtáci a poskytoval potravu všetkým tvorom.*
13 V tom videní, ktoré som mal na lôžku, som uvidel zostupovať z nebies strážcu, svätého.+
14 Hlasno volal: „Zotnite strom+ a osekajte mu vetvy, straste jeho lístie a rozhádžte jeho ovocie! Nech sa spod neho rozpŕchnu zvieratá a vtáci z jeho vetiev.
15 Ale peň aj s koreňmi nechajte uprostred poľnej trávy a nasaďte mu železné a medené obruče. Nech ho kropí nebeská rosa a nech býva so zvieratami medzi zemským rastlinstvom.+
16 Nech sa jeho srdce zmení z ľudského na zvieracie a nech nad ním prejde sedem časov.+
17 Je to nariadenie strážcov+ a toto rozhodnutie* oznamujú svätí, aby každý, kto žije na zemi, spoznal, že v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší+ a že dáva vládu tomu, komu chce, dokonca aj tomu najmenej významnému* z ľudí.“
18 To je sen, ktorý som mal ja, kráľ Nabuchodonozor. A teraz mi ty, Baltazár, povedz jeho výklad, lebo nikto z mudrcov v mojom kráľovstve mi ho nedokázal vyložiť.+ Ale ty to dokážeš, lebo v tebe je duch svätých bohov.‘
19 Daniel, ktorého meno je Baltazár,+ na chvíľu zmeravel hrôzou, lebo jeho myšlienky ho vydesili.
Kráľ mu povedal: ‚Baltazár, nech ťa neľaká sen ani jeho výklad.‘
‚Môj pane,‘ odpovedal Baltazár, ‚kiežby sa ten sen splnil na tých, čo ťa nenávidia, a jeho výklad na tvojich nepriateľoch.
20 Strom, ktorý si videl, ktorý vyrástol a zmohutnel a jeho vrcholok siahal až k nebesiam a bolo ho vidno z celej zeme,+
21 ktorý mal nádherné lístie, mnoho ovocia a potravy pre všetkých, pod ktorým bývala divá zver a na jeho vetvách hniezdili vtáci,+
22 to si ty, kráľu, lebo si vyrástol a zosilnel. Tvoja veľkoleposť vzrástla a siaha až k nebesiam+ a tvoja ríša sa rozprestiera do najvzdialenejších končín zeme.+
23 A kráľ videl strážcu, svätého,+ ako zostupuje z nebies a hovorí: „Zotnite strom a zničte ho, ale peň aj s koreňmi nechajte v zemi uprostred poľnej trávy a nasaďte mu železné a medené obruče. Nech ho kropí nebeská rosa a nech býva s divými zvieratami, kým nad ním neprejde sedem časov.“+
24 Toto je výklad, kráľu. Môjho pána, kráľa, postihne to, čo nariadil sám Najvyšší.
25 Vyženú ťa od ľudí, budeš žiť s divou zverou a budeš žrať trávu ako býk. Bude ťa kropiť nebeská rosa+ a prejde nad tebou sedem časov,+ kým nespoznáš, že v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší a že dáva vládu tomu, komu chce.+
26 Keďže povedali, aby bol peň stromu ponechaný aj s koreňmi,+ tvoje kráľovstvo ti bude vrátené, keď spoznáš, že vládnu nebesia.
27 Preto prijmi moju radu, kráľu: Zanechaj svoje hriechy a konaj to, čo je správne, odvráť sa od svojich zlých skutkov a prejavuj milosrdenstvo chudobným. Možno sa ti bude naďalej dobre dariť.‘“+
28 To všetko postihlo kráľa Nabuchodonozora.
29 O 12 mesiacov sa prechádzal po streche babylonského kráľovského paláca
30 a chválil sa: „Pozrite na tento veľký Babylon, ktorý som vlastnou silou a mocou vystaval ako kráľovské sídlo a na slávu svojho majestátu!“
31 Kráľ to ešte ani nedopovedal, keď sa z neba ozval hlas: „Počúvaj, kráľ Nabuchodonozor: ‚Kráľovstvo ti bolo odňaté.+
32 Vyženú ťa od ľudí a budeš žiť s divou zverou. Budeš žrať trávu ako býk a prejde nad tebou sedem časov, kým nespoznáš, že v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší a že dáva vládu tomu, komu chce.‘“+
33 V tom okamihu sa tie slová na Nabuchodonozorovi splnili. Vyhnali ho od ľudí, žral trávu ako býk a telo mu kropila nebeská rosa. Vlasy mu narástli dlhé ako orlie perá a nechty mal ako vtáčie pazúry.+
34 „Na konci toho obdobia+ som ja, Nabuchodonozor, zodvihol oči k nebesiam a vrátil sa mi zdravý rozum. Chválil som Najvyššieho a vzdával som chválu a slávu Tomu, ktorý žije večne, lebo jeho vláda je večná a jeho kráľovstvo trvá z generácie na generáciu.+
35 V porovnaní s ním nie sú obyvatelia zeme ničím. S nebeským vojskom a obyvateľmi zeme zaobchádza podľa svojej vôle. Neexistuje nikto, kto by mu mohol v niečom zabrániť*+ alebo mu povedať: ‚Čo to robíš?‘+
36 Vtedy sa mi vrátil zdravý rozum a získal som späť i slávu svojho kráľovstva, svoj majestát a vznešenosť.+ Moji vysokí úradníci a urodzení muži ma znovu začali vyhľadávať a bol som zase dosadený na svoj kráľovský trón a moja sláva vzrástla ešte viac.
37 Ja, Nabuchodonozor, teraz chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies,+ lebo všetky jeho skutky sú správne a jeho cesty spravodlivé+ a pretože je schopný pokoriť tých, čo sú pyšní.“+
