Ezechiel 9:1–11

  • Šesť ozbrojených mužov a muž s pisárskym náčiním (1 – 11)

    • Vykonanie rozsudku sa má začať od svätyne (6)

9  Potom som počul, ako hlasno zvolal: „Povolajte tých, čo majú potrestať mesto! Každý nech si prinesie zbraň na ničenie.“  A uvidel som, ako od hornej brány+ obrátenej na sever prichádza šesť mužov, každý s údernou zbraňou v ruke. Medzi nimi bol muž oblečený do plátenného odevu a za pásom mal pisárske náčinie.* Prišli a postavili sa vedľa medeného oltára.+  Nato sa sláva Boha Izraela+ zdvihla zo svojho miesta nad cherubínmi a preniesla sa k prahu chrámových dverí.+ A Boh zavolal na muža, ktorý bol oblečený do plátenného odevu a za pásom mal pisárske náčinie.*  „Prejdi mestom, prejdi Jeruzalemom,“ povedal mu Jehova, „a označ na čele ľudí, ktorí vzdychajú a plačú+ nad všetkými ohavnosťami, ktoré sa v ňom dejú.“+  Potom som počul, ako hovorí ostatným: „Prejdite mestom za ním a zabíjajte bez zľutovania a bez súcitu.+  Zabite všetkých starcov, mladých mužov, panny, ženy a deti.+ Ale nepribližujte sa k nikomu, kto má na čele označenie.+ Začnite od mojej svätyne.“+ A tak začali od starších, ktorí boli pred chrámom.+  Potom im povedal: „Poškvrňte chrám a naplňte nádvorie zabitými.+ Choďte!“ A tak šli a zabíjali ľudí v meste.  Keď zabíjali, mňa jediného ušetrili. Padol som tvárou k zemi a volal som: „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova! Chceš zničiť všetkých, ktorí ešte zostali v Izraeli, keď vylievaš svoj hnev na Jeruzalem?“+  Odpovedal mi: „Vina Izraela a Júdu je veľmi, veľmi veľká.+ Krajina sa naplnila preliatou krvou+ a mesto je plné skazenosti.+ Hovoria si: ‚Jehova opustil krajinu a Jehova nás nevidí.‘+ 10  Preto sa moje oko nad nimi nezľutuje a nebudem mať s nimi súcit.+ Odplatím im za ich konanie.“ 11  Potom som uvidel muža, ktorý bol oblečený do plátenného odevu a za pásom mal pisárske náčinie,* ako sa vrátil a povedal: „Vykonal som, čo si mi prikázal.“

Poznámky pod čiarou

Al. „kalamár tajomníka“.
Al. „kalamár tajomníka“.
Al. „kalamár tajomníka“.