Hebrejom 1:1–14
1 V dávnej minulosti sa Boh pri mnohých príležitostiach a mnohými spôsobmi prihováral našim predkom prostredníctvom prorokov.+
2 Teraz, na konci týchto dní, hovoril k nám prostredníctvom Syna,+ ktorého ustanovil za dediča všetkého+ a prostredníctvom ktorého stvoril veky.*+
3 On je odleskom Božej slávy+ a verným zobrazením jeho podstaty+ a všetko udržiava svojím mocným slovom. Keď nás očistil od hriechov,+ posadil sa po pravici Božieho majestátu vo výšinách.+
4 Zdedil vznešenejšie meno* ako anjeli,+ a tak sa stal vyšším než oni.+
5 Veď ktorému z anjelov kedy Boh povedal: „Ty si môj syn, dnes som sa stal tvojím otcom“?+ Alebo: „Budem mu otcom a on mi bude synom“?+
6 Ale o čase, keď opäť privedie svojho Prvorodeného+ na obývanú zem, hovorí: „Nech sa mu klaňajú* všetci Boží anjeli.“
7 O anjeloch hovorí: „Robí zo svojich anjelov mocných duchov a zo svojich služobníkov+ ohnivý plameň.“+
8 Ale o Synovi hovorí: „Boh je tvojím trónom+ po celú večnosť a žezlo tvojho Kráľovstva je žezlom spravodlivosti.*
9 Miloval si spravodlivosť a nenávidel si zlo.* Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal+ olejom a doprial ti väčšiu radosť ako tvojim spoločníkom.“+
10 A na inom mieste hovorí: „Pane, ty si na začiatku položil základy zeme a nebesia sú dielom tvojich rúk.
11 Ony sa pominú, ale ty tu budeš stále, ako odev sa obnosia.
12 Zvinieš ich ako plášť, ako odev ich vymeníš. Ale ty si stále ten istý a tvoje roky sa neskončia.“+
13 A ktorému z anjelov kedy povedal: „Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy“?+
14 Či to nie sú všetko duchovia pre svätú službu,*+ posielaní slúžiť tým, ktorí majú zdediť záchranu?
