List Jakuba 1:1–27
1 Jakub,+ otrok Boha a Pána Ježiša Krista, zdraví 12 kmeňov, ktoré sú rozptýlené po svete.
2 Považujte to len za radosť, moji bratia, keď prežívate rôzne skúšky,+
3 lebo viete, že keď vaša viera v skúškach obstojí, povedie to k vytrvalosti.+
4 A dovoľte, nech vytrvalosť splní svoj účel, aby ste boli úplní, v každom ohľade zdraví a nič vám nechýbalo.+
5 Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech o ňu prosí Boha,+ ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitiek,*+ a dostane ju.+
6 Ale nech prosí s vierou+ a vôbec nepochybuje,+ lebo ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta ňou sem a tam.
7 Nech si taký človek nemyslí, že od Jehovu* niečo dostane.
8 Je nerozhodný+ a nestály vo všetkom, čo robí.
9 Nech sa brat v nízkom postavení raduje* zo svojho vyvýšenia+
10 a bohatý zo svojho poníženia,+ lebo bohatý sa pominie ako poľný kvet.
11 Keď vyjde slnko a začne páliť, rastliny vädnú, ich kvety opadávajú a ich krása zaniká. Tak sa pominie i bohatý pri svojej honbe za bohatstvom.+
12 Šťastný je ten, kto vytrváva v skúške,+ lebo keď získa schválenie, dostane korunu života,+ ktorú sľúbil Jehova* tým, čo ho milujú.+
13 Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: „Boh ma skúša.“ Veď Boha nikto nemôže skúšať zlými vecami ani on sám nikoho neskúša zlými vecami.
14 Ale každý je skúšaný tým, že ho láka a zvádza* vlastná túžba.+
15 Keď sa túžba stane plodnou,* porodí hriech, a keď sa hriech vykoná, vedie k smrti.+
16 Nemýľte sa, moji milovaní bratia.
17 Všetko dobré, čo dostávame, a každý dokonalý dar prichádza zhora,+ od Otca nebeských svetiel,+ ktorý sa nemení ako pohybujúci sa tieň.+
18 Z vlastnej vôle nás priviedol k životu* slovom pravdy,+ aby sme boli akoby prvými plodmi z ľudstva.+
19 Pamätajte, moji milovaní bratia: Každý človek má byť pripravený počúvať a nemá byť unáhlený v reči+ ani v hneve,+
20 lebo hnev človeka nevedie k tomu, čo je správne v Božích očiach.+
21 Preto sa zbavte všetkej nečistoty a akýchkoľvek pozostatkov zla*+ a s pokorou* prijmite slovo, ktoré sa do vás vštepuje a môže vás zachrániť.
22 Ale týmto slovom sa aj riaďte.+ Nenahovárajte si, že ho stačí iba počúvať, inak by ste klamali sami seba.
23 Lebo ak niekto iba počúva slovo, ale neriadi sa ním,+ podobá sa človeku, ktorý sa pozerá do zrkadla na svoju tvár.
24 Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá.
25 Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona,+ ktorý vedie k slobode, a kto sa ho drží, nezabúda na to, čo počul, ale koná podľa toho. A bude šťastný v tom, čo robí.+
26 Ak si niekto myslí, že uctieva Boha,* ale nedrží svoj jazyk na uzde,+ klame sám seba* a jeho uctievanie je zbytočné.
27 K uctievaniu,* ktoré náš Boh a Otec považuje za čisté a nepoškvrnené, patrí starať sa o siroty+ a vdovy+ v ich trápení+ a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.+
