Jozua 17:1–18
17 Vtedy bolo lósom+ určené územie potomkov Manaššeho,+ ktorý bol Jozefovým prvorodeným.+ Machir,+ prvorodený Manaššeho a otec Gileáda, bol bojovníkom, a preto dostal Gileád a Bášan.+
2 Lósom bolo určené územie aj ostatným rodom kmeňa Manašše: synom Abiezera,+ Cheleka, Asriela, Sichema, Chefera a Šemidu. To boli mužskí potomkovia Jozefovho syna Manaššeho podľa svojich rodov.+
3 Ale Celofchad,+ syn Chefera, syna Gileáda, syna Machira, syna Manaššeho, nemal synov, iba dcéry. Volali sa Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca.
4 Predstúpili pred kňaza Eleazára,+ pred Jozuu, Nunovho syna, a pred náčelníkov a povedali: „Sám Jehova prikázal Mojžišovi, aby nám dal dedičstvo uprostred našich bratov.“+ A tak im na Jehovov príkaz dali dedičstvo uprostred bratov ich otca.+
5 Okrem gileádskeho a bášanského územia, ktoré bolo na druhej strane* Jordánu, pripadlo Manaššemu desať podielov,+
6 lebo Manaššeho dcéry dostali dedičstvo spolu s jeho synmi. Ostatní potomkovia Manaššeho dostali gileádske územie.
7 Územie kmeňa Manašše sa rozprestieralo od územia Ašera k Michmetatu,+ ktorý je naproti Sichemu.+ Odtiaľ viedla hranica na juh* ku krajine, v ktorej žili obyvatelia En-Tappuachu.
8 Krajina pri Tappuachu+ pripadla Manaššemu, ale samotný Tappuach na hranici Manaššeho patril potomkom Efraima.
9 A hranica zostupovala k riečnemu údoliu* Kana, južne od neho. Medzi mestami Manaššeho+ boli mestá Efraima. Hranica Manaššeho viedla severne od riečneho údolia a končila sa pri mori.+
10 Smerom na juh bolo Efraimovo územie a na sever Manaššeho. Hranicou Manaššeho bolo more+ a jeho územie siahalo na severe po územie Ašera a smerom na východ po územie Isachara.
11 Manaššemu pripadli na území Isachara a Ašera tieto mestá s ich obyvateľmi a okolitými mestečkami:* Bet-Šean, Jibleam,+ Dor,+ En-Dor,+ Tánach+ a Megiddo. Pripadli mu tri hornaté oblasti.
12 Ale potomkovia Manaššeho nedokázali tie mestá obsadiť. Kanaánci na tom území naďalej bývali.+
13 Keď Izraeliti zosilneli, donútili Kanaáncov vykonávať nútené práce,+ ale úplne ich nevyhnali.*+
14 Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: „Prečo si nám* dal do dedičstva iba jeden podiel?+ Veď sme početný ľud, lebo Jehova nám až doteraz žehnal.“+
15 Jozua im odpovedal: „Keďže ste taký početný ľud a hornatý kraj Efraima+ je pre vás primalý, choďte a vyklčujte si les v krajine Perizejcov+ a Refajovcov.“+
16 Potomkovia Jozefa na to povedali: „Hornatý kraj nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí žijú v údolí, majú bojové vozy+ so železnými kosami,* aj tí, čo bývajú v Bet-Šeane+ a okolitých mestečkách,* aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.“+
17 Jozua teda Jozefovým potomkom, Efraimovcom a Manaššeovcom, povedal: „Ste početný ľud a máte veľkú silu. Nedostanete len jeden podiel,+
18 ale bude vám patriť celý hornatý kraj.+ Keďže je tam les, vyrúbete ho a tam bude hranica vášho územia. Vyženiete Kanaáncov, hoci sú silní a majú bojové vozy so železnými kosami.“*+
Poznámky pod čiarou
^ Čiže na východnej strane.
^ Dosl. „doprava“.
^ Al. „k vádí“. Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „a ich závislými mestečkami“, dosl. „dcérami“.
^ Al. „nezbavili vlastníctva“.
^ Dosl. „mi“.
^ Dosl. „železné vozy“.
^ Al. „a jeho závislých mestečkách“, dosl. „dcérach“.
^ Dosl. „železné vozy“.
