Evanjelium Marka 11:1–33
11 Keď sa blížili k Jeruzalemu a prišli k Olivovému vrchu, kde leží Betfage a Betánia,+ poslal dvoch svojich učeníkov+
2 a povedal im: „Choďte do dediny, ktorá je pred vami. Keď do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nesedel. Odviažte ho a priveďte.
3 Ak sa vás niekto spýta: ‚Čo to robíte?‘, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho pošle späť.‘“
4 A tak šli a v jednej bočnej ulici našli vonku pri dverách priviazané osliatko. Keď ho odväzovali,+
5 niektorí z okolostojacich sa ich pýtali: „Čo robíte? Prečo to osliatko odväzujete?“
6 Odpovedali im tak, ako im prikázal Ježiš, a oni ich nechali odísť.
7 Priviedli osliatko+ k Ježišovi, položili naň svoje plášte a on sa naň posadil.+
8 Mnohí rozprestreli svoje plášte na cestu, kým iní narezali listy stromov rastúcich popri ceste.+
9 Tí, čo išli vpredu, i tí, čo išli vzadu, volali: „Zachráň ho, prosíme!+ Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene!+
10 Požehnané je prichádzajúce Kráľovstvo nášho otca Dávida!+ Zachráň ho, prosíme, ty, ktorý si hore vo výšinách!“
11 A vošiel do Jeruzalema a vstúpil do chrámu. Všetko si poobzeral, a keďže už bola neskorá hodina, odišiel s dvanástimi do Betánie.+
12 Keď na druhý deň vychádzali z Betánie, pocítil hlad.+
13 Vtom z diaľky zazrel figovník, a keďže mal listy, išiel sa pozrieť, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, zistil, že sú na ňom iba listy, lebo nebolo obdobie fíg.
14 A tak mu povedal: „Nech z teba už nikdy nikto neje ovocie!“+ A učeníci počúvali.
15 Potom prišli do Jeruzalema. Tam vstúpil do chrámu a začal vyhadzovať tých, ktorí v ňom predávali a kupovali. Poprevracal stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávali holuby,+
16 a nikomu nedovolil, aby cez chrám niečo prenášal.
17 Potom ich začal učiť: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy‘?+ Ale vy ste z neho urobili skrýšu lupičov.“+
18 Keď to počuli hlavní kňazi a znalci Zákona, začali hľadať spôsob, ako ho zabiť.+ Báli sa ho, lebo celý zástup bol nadšený jeho učením.+
19 Keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
20 Na druhý deň skoro ráno prechádzali okolo figovníka a všimli si, že vyschol od koreňa.+
21 Peter si spomenul, čo sa stalo predošlý deň, a povedal Ježišovi: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, uschol.“+
22 Ježiš im na to povedal: „Verte v Boha.
23 Uisťujem vás, že ak niekto povie tomuto vrchu: ‚Zodvihni sa a zrúť sa do mora,‘ a nepochybuje,* že sa to stane, ale verí tomu, splní sa mu to.+
24 Preto vám hovorím: Keď sa o niečo modlíte a prosíte, verte, akoby ste to už dostali, a dostanete to.+
25 A keď stojíte a modlíte sa, odpustite všetko, čo proti niekomu máte, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, odpustil vaše priestupky.“+
26 *––
27 A opäť prišli do Jeruzalema. Keď sa prechádzal v chráme, prišli k nemu hlavní kňazi, znalci Zákona a starší
28 a opýtali sa ho: „Akým právom robíš tie veci? Kto ti na to dal oprávnenie?“+
29 Ježiš im povedal: „Niečo sa vás opýtam. Odpovedzte mi a ja vám poviem, akým právom robím tie veci.
30 Bol Jánov krst+ z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“+
31 Hovorili si medzi sebou: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘
32 Ale odvážime sa povedať: ‚Od ľudí‘?“ Báli sa totiž zástupu, lebo všetci považovali Jána za proroka.+
33 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ Ježiš im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tie veci.“
