Evanjelium Marka 12:1–44
12 Potom ich začal vyučovať v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu.+ Oplotil ju, vytesal lisovaciu nádrž a postavil vežu.+ Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval do cudziny.+
2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom otroka, aby od nich prevzal podiel z úrody vinice.
3 Oni ho však chytili, zbili a poslali preč s prázdnymi rukami.
4 A tak k nim poslal iného otroka. Tomu rozbili hlavu a ponížili ho.+
5 Poslal ďalšieho a toho zabili. A poslal aj mnoho iných, jedných zbili a iných zabili.
6 Mal ešte milovaného syna.+ Nakoniec k nim poslal toho, lebo si povedal: ‚Môjho syna si budú vážiť.‘
7 Ale vinohradníci si povedali: ‚To je dedič.+ Poďme, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘
8 A tak ho chytili, zabili a vyvliekli z vinice.+
9 Čo urobí majiteľ vinice? Príde, zabije vinohradníkov a vinicu dá iným.+
10 Nikdy ste nečítali v Písme? ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom.*+
11 Pochádza od Jehovu* a je obdivuhodný v našich očiach.‘“+
12 Uvedomili si, že tým podobenstvom mal na mysli ich, a preto ho chceli chytiť.* Ale báli sa zástupu, a tak ho nechali a odišli.+
13 Potom k nemu poslali niekoľko farizejov a Herodesových stúpencov, aby ho prichytili v reči.+
14 Keď prišli, povedali mu: „Učiteľ, vieme, že si pravdovravný a nesnažíš sa na nikoho zapôsobiť, lebo sa nepozeráš na to, kto má aké postavenie, ale učíš o Bohu pravdu. Povedz: Je správne platiť cisárovi daň* alebo nie?
15 Máme podľa teba platiť či nie?“ Ale on odhalil ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma skúšate? Prineste mi denár,* nech sa naň pozriem.“
16 Priniesli mu ho a on sa ich spýtal: „Čí je to obraz a nápis?“ „Cisárov,“ odpovedali.
17 Nato Ježiš povedal: „Splácajte cisárove veci cisárovi,+ ale Božie veci Bohu.“+ A nevedeli, čo na to povedať.
18 Potom k nemu prišli saduceji, ktorí hovoria, že neexistuje vzkriesenie,+ a opýtali sa ho:+
19 „Učiteľ, Mojžiš napísal, že keď niekto zomrie a zostane po ňom manželka, ale nemal deti, má sa s ňou oženiť jeho brat a splodiť mu potomka.+
20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale zomrel a nezanechal potomka.
21 Jeho ovdovenú manželku si vzal druhý brat, ale aj on zomrel bez toho, aby zanechal potomka, a tretí tiež.
22 Tak zomrelo všetkých sedem bratov a nikto z nich nezanechal potomka. Ako posledná zomrela tá žena.
23 Manželkou ktorého z nich bude pri vzkriesení? Veď bola manželkou všetkých siedmich.“
24 Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.+
25 Lebo keď budú mŕtvi vzkriesení, nebudú sa ženiť ani vydávať, ale budú ako anjeli v nebesiach.+
26 Ale pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, nečítali ste v Mojžišovej knihe v správe o horiacom kre, že Boh povedal Mojžišovi: ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘?+
27 On nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“+
28 Vtedy k nemu pristúpil jeden zo znalcov Zákona, ktorý počúval ich rozhovor. Keď videl, ako dobre im Ježiš odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé* zo všetkých?“+
29 Ježiš odpovedal: „Prvé je: ‚Počuj, Izrael, Jehova,* náš Boh, je jeden* Jehova*
30 a budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou,* celou svojou mysľou a celou svojou silou.‘+
31 A druhé je: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘+ Žiadne prikázanie nie je väčšie ako tieto dve.“
32 Znalec Zákona mu povedal: „Dobre, Učiteľ, povedal si pravdu: ‚On je jeden a okrem neho nie je žiadny iný.‘+
33 Milovať ho celým srdcom, celým porozumením a celou silou a milovať svojho blížneho ako seba samého má oveľa väčšiu cenu ako všetky úplné zápalné a iné obete.“+
34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho Kráľovstva.“ A už sa ho viac nikto neodvážil vypytovať.+
35 Potom Ježiš ďalej vyučoval v chráme a spýtal sa: „Ako to, že znalci Zákona hovoria, že Kristus je Dávidov syn?+
36 Veď Dávid, vedený svätým duchom,+ povedal: ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy.“‘+
37 Sám Dávid ho nazýva Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?“+
A veľký zástup ho počúval s potešením.
38 Pri svojom vyučovaní povedal aj toto: „Dajte si pozor na znalcov Zákona, ktorí sa radi prechádzajú v dlhých rúchach, nechávajú sa zdraviť na trhoviskách,+
39 s obľubou si vyberajú predné* sedadlá v synagógach a čestné miesta na hostinách,+
40 oberajú vdovy o majetok* a dlho sa modlia, aby na druhých urobili dojem.* Tých čaká prísnejší rozsudok.“
41 Potom sa posadil naproti pokladniciam+ a pozoroval, ako do nich ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí vhadzovali veľké sumy peňazí.+
42 Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince.*+
43 Nato si zavolal učeníkov a povedal im: „Verte mi, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádžu peniaze do pokladníc.+
44 Lebo všetci vhadzovali zo svojho prebytku, ale ona, hoci žije v núdzi,* vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“+
Poznámky pod čiarou
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Pozri dodatok A5.
^ Al. „zatknúť“.
^ Čiže daň z hlavy.
^ Pozri dodatok B14.
^ Al. „najdôležitejšie“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Al. „jediný; jedinečný“.
^ Pozri dodatok A5.
^ Pozri dodatok A5.
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Pozri dodatok A5.
^ Al. „najlepšie“.
^ Dosl. „pohlcujú domy vdov“.
^ Al. „a pod nejakou zámienkou sa dlho modlia“.
^ Dosl. „dve leptá, čiže jeden kvadrans“. Pozri dodatok B14.
^ Dosl. „ona zo svojho nedostatku“.