Evanjelium Marka 8:1–38
8 V tých dňoch tam bol opäť veľký zástup ľudí a nemali nič na jedenie. Zavolal teda učeníkov a povedal im:
2 „Je mi ľúto zástupu,+ lebo sú tu so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie.+
3 Ak ich pošlem domov hladných, cestou sa vyčerpajú, lebo niektorí sú zďaleka.“
4 Učeníci mu však odpovedali: „Kde na tomto odľahlom mieste vezmeme dosť chleba pre všetkých?“
5 Spýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Povedali: „Sedem.“+
6 A vyzval ľudí, aby si posadali na zem. Potom vzal sedem chlebov, poďakoval Bohu, začal ich lámať a dávať svojim učeníkom a oni ich podávali zástupu.+
7 Mali aj niekoľko rybiek. Keď vyslovil modlitbu, povedal učeníkom, aby podávali aj tie.
8 Tak sa všetci najedli dosýta a zvyšnými úlomkami chleba naplnili sedem veľkých košov.*+
9 Bolo tam okolo 4 000 mužov. Potom ich poslal domov.
10 A hneď nastúpil s učeníkmi do člna a prišiel do dalmanutského kraja.+
11 Tu za ním prišli farizeji a začali sa s ním dohadovať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho skúšali.+
12 Zhlboka si vzdychol a povedal: „Prečo táto generácia žiada znamenie?+ Uisťujem vás, že táto generácia nedostane nijaké znamenie.“+
13 S tým od nich odišiel, znovu nastúpil do člna a preplavil sa na protiľahlý breh.
14 Zabudli však zobrať so sebou chlieb a nemali v člne nič okrem jedného bochníka.+
15 Ježiš ich dôrazne upozorňoval: „Majte oči otvorené, dávajte si pozor na kvas farizejov a kvas Herodesa.“+
16 Začali sa teda dohadovať o tom, že nemajú chlieb.
17 Všimol si to a povedal im: „Prečo sa dohadujete o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Je vaša myseľ* stále zahalená?
18 ‚Hoci máte oči, nevidíte, a hoci máte uši, nepočujete?‘ Nepamätáte sa,
19 ako to bolo, keď som lámal päť chlebov+ pre 5 000 mužov? Koľko plných košov úlomkov ste pozbierali?“ „Dvanásť,“+ odpovedali mu.
20 „A keď som lámal sedem chlebov pre 4 000 mužov, koľko veľkých košov* ste naplnili úlomkami?“ „Sedem,“+ odpovedali.
21 Nato sa ich spýtal: „Ešte stále nerozumiete?“
22 Potom prišli do Betsaidy. Tam k Ježišovi priviedli slepého a veľmi ho prosili, aby sa ho dotkol.+
23 Vzal teda slepého za ruku a vyviedol ho z dediny. Pľuvol mu na oči,+ položil naňho ruky a spýtal sa ho: „Vidíš niečo?“
24 Muž dvihol zrak a povedal: „Vidím ľudí, ale vyzerajú ako stromy, ktoré chodia.“
25 Znovu položil ruky na jeho oči a muž uvidel jasne. Vrátil sa mu zrak a videl všetko zreteľne.
26 Poslal ho domov a povedal mu: „Nechoď do dediny.“
27 Ježiš a jeho učeníci potom odišli do dedín v okolí Filipovej Cézarey. Cestou sa učeníkov spýtal: „Za koho ma ľudia považujú?“+
28 Odpovedali mu: „Niektorí za Jána Krstiteľa,+ iní za Eliáša+ a ďalší zase za jedného z prorokov.“
29 Opýtal sa ich: „A za koho ma považujete vy?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus.“+
30 Nato im prísne prikázal, aby to o ňom nikomu nehovorili.+
31 A začal im vysvetľovať, že Syn človeka musí mnoho vytrpieť, musí byť zavrhnutý staršími, hlavnými kňazmi a znalcami Zákona a musí byť zabitý+ a o tri dni vstať z mŕtvych.+
32 Hovoril o tom otvorene. Ale Peter ho vzal nabok a začal mu dohovárať.+
33 Vtedy sa Ježiš obrátil, pozrel sa na učeníkov a pokarhal Petra slovami: „Choď za mňa, Satan! Nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“+
34 Potom si k sebe zavolal zástup a svojich učeníkov a povedal im: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl* a nasleduje ma.+
35 Lebo kto si chce zachrániť život,* príde oň, ale kto príde o život* pre mňa a pre dobrú správu, zachráni si ho.+
36 Veď čo má človek z toho, keď získa aj celý svet, ale príde o život?*+
37 A čo by bol človek ochotný dať za svoj život?*+
38 Kto sa hanbí za mňa a za moje slová pred touto nevernou* a hriešnou generáciou, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka,+ keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“+
