Rimanom 14:1–23

  • Je nesprávne súdiť druhých (1 – 12)

  • Nerobme nič, čo by bolo pre druhých kameňom úrazu (13 – 18)

  • Usilujme sa o pokoj a jednotu (19 – 23)

14  Prijímajte toho, kto je slabý vo viere,+ ale nesúďte ho za to, že má na niečo iný názor.*  Niekto verí, že môže jesť všetko, ale ten, kto je slabý, je iba zeleninu.  Nech ten, kto je všetko, nepohŕda tým, kto neje všetko, a nech ten, kto neje všetko, nesúdi toho, kto je všetko,+ lebo Boh ho prijal.  Kto si ty, že posudzuješ cudzieho sluhu?+ Je to jeho pán, kto posúdi, či stojí alebo padá.+ A on bude stáť, lebo Jehova* ho môže podoprieť.  Niekto považuje jeden deň za významnejší ako druhý,+ iný považuje všetky dni za rovnaké.+ Nech sa každý drží toho, o čom je pevne presvedčený.  Kto zachováva určitý deň, zachováva ho na počesť Jehovu.* A podobne ten, kto je všetko, je na počesť Jehovu,* lebo mu za to ďakuje.+ Ale aj ten, kto neje všetko, to robí na počesť Jehovu* a ďakuje mu.+  Veď nikto z nás nežije iba pre seba+ a nikto nezomiera iba pre seba.   Lebo keď žijeme, žijeme Jehovovi,*+ a keď umierame, umierame Jehovovi.* A tak či žijeme, alebo umierame, patríme Jehovovi.*+  Preto Kristus zomrel a ožil, aby bol Pánom nad mŕtvymi i nad živými.+ 10  Prečo teda súdiš svojho brata?+ Alebo prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou sudcovskou stolicou.+ 11  Lebo je napísané: „‚Akože žijem,‘+ hovorí Jehova,* ‚každé koleno predo mnou pokľakne a každý jazyk otvorene uzná, že som Boh.‘“+ 12  Teda každý z nás sa bude zodpovedať Bohu sám za seba.+ 13  Preto už nesúďme jeden druhého,+ ale buďme rozhodnutí, že neurobíme nič, čo by bolo pre nášho brata kameňom úrazu alebo prekážkou na ceste pravdy.+ 14  Ako nasledovník Pána Ježiša viem a som presvedčený, že nič nie je samo osebe nečisté.+ Je to nečisté iba pre človeka, ktorý to považuje za nečisté. 15  Teda ak sa tvoj brat pohoršuje na tom, čo ješ, nekonáš už v súlade s láskou.+ Nenič svojím jedlom vieru toho, za ktorého zomrel Kristus.+ 16  Nech sa o tom dobrom, čo robíte, nehovorí zle. 17  Lebo Božie Kráľovstvo neznamená jedenie a pitie,+ ale spravodlivosť, pokoj a radosť prostredníctvom svätého ducha. 18  Kto takto slúži* Kristovi, páči sa Bohu aj ľuďom. 19  Preto sa usilujme o to, čo vedie k pokoju+ a čím sa vzájomne posilňujeme.+ 20  Nenič* Božie dielo pre jedlo.+ Je pravda, že všetko jedlo je čisté, ale je to človeku na škodu, keď je,* ak to podkopáva vieru* niekoho iného.+ 21  Najlepšie je nejesť mäso, nepiť víno ani nerobiť nič, čo by podkopávalo vieru tvojho brata.+ 22  Tvoje presvedčenie* nech zostane medzi tebou a Bohom. Šťastný je ten, kto sám seba neodsudzuje, keď sa pre niečo rozhodol. 23  Ale keď je a má pochybnosti, už je odsúdený, lebo nekoná podľa svojho presvedčenia. Teda ak nekonáme podľa svojho presvedčenia, hrešíme.

Poznámky pod čiarou

Al. možno „za jeho pochybnosti“.
Al. „slúži ako otrok“.
Al. „Prestaň ničiť“.
Al. „ale je to nesprávne, keď človek je“.
Al. „privádza k pádu“.
Al. „Viera, ktorú máš“.