Skutky apoštolov 16:1–40
16 Potom Pavol išiel do Derbe a odtiaľ do Lystry.+ Tam bol istý učeník, ktorý sa volal Timotej.+ Jeho matka bola veriaca Židovka, ale otec bol Grék.
2 Bratia v Lystre a Ikóniu sa o Timotejovi vyjadrovali veľmi pochvalne.
3 Pavol chcel, aby ho sprevádzal, ale najprv ho vzal a kvôli tamojším Židom ho obrezal,+ lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék.
4 Keď cestovali mestami, odovzdávali bratom ustanovenia, ktoré prijali apoštoli a starší v Jeruzaleme.+
5 A tak sa zbory upevňovali vo viere a veriacich deň čo deň pribúdalo.
6 Nato prešli Frýgiou a Galáciou,+ lebo svätý duch im zabránil hlásať Božie slovo v provincii Ázia.
7 Keď prišli do Mýzie, pokúšali sa ísť do Bitýnie,+ ale Ježiš im to prostredníctvom ducha nedovolil.
8 Preto prešli Mýziou a išli do Troady.
9 Tam Pavol dostal v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: „Prejdi do Macedónie a pomôž nám!“
10 Hneď po tomto videní sme sa začali chystať do Macedónie, lebo sme dospeli k záveru, že Boh nás povolal, aby sme tam hlásali dobrú správu.
11 Vyplávali sme z Troady, zamierili sme priamo na ostrov Samotrácia, na druhý deň do Neapolisu
12 a odtiaľ sme šli do významného mesta Filipy,+ ktoré je rímskou kolóniou v Macedónii. V tomto meste sme zostali niekoľko dní.
13 V sabat sme vyšli za mestskú bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že ľudia sa tam chodia modliť. Sadli sme si a rozprávali sme sa so ženami, ktoré sa tam zišli.
14 Počúvala nás aj istá bohabojná žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatíra.+ Jehova* jej otvoril srdce a prijala to, čo hovoril Pavol.
15 Keď sa dala pokrstiť aj so svojou domácnosťou,+ prosila nás: „Ak ma považujete za vernú Jehovovi,* vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa.“ A prinútila nás ísť k nej.
16 Keď sme raz išli na miesto, kde sa ľudia chodili modliť, stretli sme akúsi slúžku, ktorá bola posadnutá démonom.+ Ten jej umožňoval veštiť budúcnosť, čo jej pánom prinášalo veľký zisk.
17 Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha+ a zvestujú vám cestu k záchrane!“
18 Robila to mnoho dní. Pavla to nakoniec omrzelo, obrátil sa a povedal duchovi: „V mene Ježiša Krista ti prikazujem, vyjdi z nej!“ A v tom okamihu z nej vyšiel.+
19 Keď jej páni videli, že prišli o zdroj príjmov,+ chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na trhovisko pred vrchnosť.+
20 Predviedli ich pred mestských predstaviteľov a povedali: „Títo ľudia narúšajú pokoj v našom meste.+ Sú to Židia
21 a hlásajú zvyky, ktoré my Rimania nesmieme prijímať ani zachovávať.“
22 Vtedy proti nim povstal dav a mestskí predstavitelia prikázali, aby z nich strhli odev a zbili ich palicami.+
23 Uštedrili im mnoho rán, vrhli ich do väzenia a prikázali väzenskému dozorcovi, aby ich dobre strážil.+
24 Keď dostal taký rozkaz, posadil ich do cely, ktorá bola hlboko vo vnútri väzenia, a dal im nohy do klady.
25 Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy+ a väzni ich počúvali.
26 Zrazu nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy väzenia. Otvorili sa všetky dvere a všetkým väzňom sa uvoľnili putá.+
27 Väzenský dozorca sa prebudil, a keď uvidel, že dvere väzenia sú otvorené, vytiahol meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli.+
28 Ale Pavol hlasno zvolal: „Neubližuj si, všetci sme tu!“
29 Dozorca si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý roztrasený padol na kolená pred Pavlom a Sílasom.
30 Vyviedol ich von a spýtal sa: „Páni, čo mám robiť, aby som bol zachránený?“
31 Odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš zachránený ty aj tvoja domácnosť.“+
32 A zvestovali Jehovovo* slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome.
33 Ešte v tú noc ich vzal k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i jeho domácnosť.+
34 Priviedol ich do svojho domu, prestrel pre nich stôl a s celou svojou domácnosťou sa veľmi radoval, že uveril v Boha.
35 Keď nastal deň, mestskí predstavitelia poslali do väznice strážnikov s odkazom: „Prepusť tých ľudí.“
36 Väzenský dozorca oznámil ich slová Pavlovi: „Mestskí predstavitelia nariadili, že vás mám prepustiť. Vyjdite teda a choďte v pokoji.“
37 Ale Pavol povedal: „Verejne a bez súdu* nás zbičovali, hoci sme rímski občania,+ a vrhli nás do väzenia. A teraz nás potajomky vyháňajú? To teda nie! Nech sami prídu a vyvedú nás!“
38 Strážnici to odkázali mestským predstaviteľom. Tí sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania.+
39 Preto prišli a veľmi sa ospravedlňovali. Potom ich vyviedli z väzenia a poprosili ich, aby opustili mesto.
40 Ale oni po prepustení zašli k Lýdii. Tam sa stretli s bratmi, povzbudili ich+ a odišli.
Poznámky pod čiarou
^ Pozri dodatok A5.
^ Pozri dodatok A5.
^ Pozri dodatok A5.
^ Al. „bez odsúdenia“.
