Skutky apoštolov 20:1–38

  • Pavol v Macedónii a Grécku (1 – 6)

  • Smrť a vzkriesenie Eutycha v Troade (7 – 12)

  • Cesta z Troady do Milétu (13 – 16)

  • Pavlovo stretnutie s efezskými staršími (17 – 38)

    • Zvestovanie z domu do domu (20)

    • „Viac šťastia je v dávaní“ (35)

20  Keď nepokoj utíchol, Pavol si zavolal učeníkov a povzbudil ich. Potom sa s nimi rozlúčil a vybral sa do Macedónie.  Ako prechádzal tým územím, povzbudzoval tamojších učeníkov mnohými slovami. Tak sa dostal až do Grécka,  kde strávil tri mesiace. Potom sa chystal odplaviť do Sýrie, ale keďže Židia proti nemu zosnovali sprisahanie,+ rozhodol sa vrátiť cez Macedóniu.  Sprevádzali ho Sopater, Pyrrov syn z Beroje, Tesaloničania Aristarchos+ a Sekundus, Gájus z Derbe, Timotej+ a z provincie Ázia Tychikos+ a Trofimos.+  Tí išli vopred a čakali na nás v Troade.  My sme po Sviatku nekvasených chlebov+ vyplávali z Filíp a po piatich dňoch sme za nimi prišli do Troady. Pobudli sme tam sedem dní.  V prvý deň týždňa, keď sme sa zišli pri spoločnom jedle, sa Pavol rozprával s prítomnými, a pretože mal na druhý deň odísť, svoju reč pretiahol až do polnoci.  Boli sme zhromaždení v hornej miestnosti a svietilo tam veľa lámp.  Istý mladý muž menom Eutychos sedel na okne. Počas Pavlovej reči tvrdo zaspal a premožený spánkom spadol z tretieho poschodia. Keď ho zodvihli, zistili, že je mŕtvy. 10  Pavol zišiel dolu, sklonil sa nad ním, objal ho+ a povedal: „Upokojte sa, žije.“*+ 11  Potom sa vrátil hore, sadol si k jedlu* a najedol sa. Rozprával sa s nimi ešte dlho, až do svitania, a potom odcestoval. 12  Chlapca priviedli späť a veľmi sa tešili, že žije. 13  My sme vyrazili skôr. Nasadli sme na loď a odplavili sa do Assu, tak ako nám povedal Pavol. On chcel ísť do Assu peši a tam sa pridať k nám. 14  Keď sme sa s ním v Asse stretli, vzali sme ho na palubu a preplavili sa do Mitylény. 15  Na druhý deň sme sa odtiaľ plavili ďalej a prišli sme k ostrovu Chios. Ďalší deň sme pristáli pri Samose a deň nato sme sa doplavili do Milétu. 16  Pavol sa totiž rozhodol, že obíde Efez,+ aby sa nezdržal v provincii Ázia. Ponáhľal sa do Jeruzalema,+ kde chcel podľa možnosti prísť na sviatok Letníc. 17  Z Milétu však poslal odkaz starším zboru v Efeze, aby za ním prišli. 18  Keď dorazili, povedal im: „Viete, že od prvého dňa, keď som prišiel do provincie Ázia,+ som bol po celý čas s vami. 19  Napriek skúškam, ktoré ma postihli pre židovské úklady, som slúžil Pánovi ako otrok so všetkou pokorou+ a v slzách. 20  Viete, že som vám nezamlčal nič užitočné* a že som vás učil verejne+ i z domu do domu.+ 21  Dôkladne som vysvetľoval* Židom i Grékom, že sa majú kajať,+ obrátiť sa k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša.+ 22  A teraz, podnecovaný* svätým duchom, cestujem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23  No ako prechádzam mestami, svätý duch mi všade potvrdzuje, že ma čakajú putá a utrpenie.+ 24  Ale svoj život nepovažujem za dôležitý.* Záleží mi len na tom, aby som dokončil svoj beh+ a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša: dôkladne zvestovať dobrú správu o Božej nezaslúženej láskavosti. 25  Viem, že už ma viac neuvidíte, ani jeden z vás, ktorým som zvestoval Kráľovstvo. 26  Preto vás dnes vyzývam, aby ste dosvedčili, že som čistý od krvi všetkých ľudí,+ 27  lebo som vám zvestoval všetko, čo je Božou vôľou, nič som nezamlčal.+ 28  Dávajte pozor na seba+ a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch vymenoval za dozorcov,*+ aby ste pásli Boží zbor,+ ktorý vykúpil krvou svojho Syna.+ 29  Viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci+ a nebudú sa nežne starať o stádo. 30  Aj spomedzi vás samých povstanú muži, ktorí budú prekrúcať pravdu, aby za sebou odviedli učeníkov.+ 31  Preto bdejte a pamätajte na to, že som tri roky+ vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32  Teraz vás zverujem Bohu a nech vás chráni slovo jeho nezaslúženej láskavosti. Ono vás môže posilniť a dať vám dedičstvo, ktoré dostanú všetci posvätení.+ 33  Netúžil som po striebre, zlate ani odeve nikoho.+ 34  Sami viete, že vlastnými rukami som sa staral o svoje potreby+ aj o potreby tých, čo boli so mnou. 35  Vo všetkom som vám dal príklad, že máte usilovne pracovať+ a pomáhať slabým a pritom pamätať na slová Pána Ježiša: ‚Viac šťastia je v dávaní+ ako v prijímaní.‘“ 36  Keď to dopovedal, kľakol si a pomodlil sa s nimi. 37  Všetci začali veľmi plakať, objímali Pavla* a s láskou* ho bozkávali. 38  Najviac ich zabolelo, keď povedal, že už ho viac neuvidia.+ Potom ho odprevadili na loď.

Poznámky pod čiarou

Al. „jeho duša je v ňom“.
Dosl. „lámal chlieb“.
Al. „nič, čo by bolo na vaše dobro“.
Al. „svedčil“.
Dosl. „spútaný“.
Al. „môj život pre mňa nemá žiadnu cenu“.
Po grécky episkopos. Tento výraz označuje niekoho, kto dohliada na druhých a chráni ich. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „padli Pavlovi okolo krku“.
Al. „vrúcne“.