Skutky apoštolov 26:1–32
26 Agrippa+ povedal Pavlovi: „Dovoľujem ti predniesť svoju obhajobu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal hovoriť:
2 „Kráľ Agrippa, som šťastný, že sa dnes smiem obhajovať proti obvineniam Židov+ práve pred tebou,
3 najmä preto, že si znalec židovských zvykov a vyznáš sa aj v ich sporných otázkach. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj.
4 Všetci Židia, ktorí ma poznajú oddávna, vedia, aký život som viedol od mladosti medzi svojimi krajanmi* a neskôr v Jeruzaleme.+
5 Keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najprísnejšiemu smeru nášho náboženstva,+ k farizejom.+
6 A teraz stojím pred súdom, lebo očakávam splnenie sľubu, ktorý dal Boh našim predkom.+
7 Na splnenie tohto sľubu čaká aj 12 kmeňov nášho národa, a preto vytrvalo slúžia* Bohu vo dne v noci. Pre túto nádej, kráľ môj, ma Židia žalujú.+
8 Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?
9 Kedysi som si aj ja myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského,
10 čo som v Jeruzaleme aj robil. Keď som dostal splnomocnenie od hlavných kňazov,+ veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia,+ a keď ich chceli usmrtiť, hlasoval som za ich popravu.
11 Chodil som po synagógach a všade som ich trestal, aby som ich prinútil zriecť sa viery. Bol som na nich tak veľmi rozzúrený, že som ich prenasledoval ešte aj vo vzdialených mestách.
12 S týmto cieľom som cestoval aj do Damasku. Mal som so sebou oprávnenie a splnomocnenie od hlavných kňazov.
13 Cestou tam, kráľ môj, som napoludnie uvidel svetlo z neba, jasnejšie ako žiara slnka. Ožiarilo mňa i tých, čo cestovali so mnou.+
14 Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky povedal: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Ubližuješ si, keď sa vzpieraš proti bodcom.‘*
15 Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ Pán odpovedal: ‚Som Ježiš, ten, ktorého prenasleduješ.
16 A teraz vstaň, postav sa na nohy. Zjavil som sa ti, lebo som si ťa vybral, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si videl, i o tom, čo ti ešte o sebe zjavím.+
17 Budem ťa vyslobodzovať z rúk tohto ľudu a národov, ku ktorým ťa posielam,+
18 aby sa im otvorili oči+ a aby sa dostali z tmy+ na svetlo+ a zo Satanovej moci+ k Bohu. Tak budú môcť vďaka viere vo mňa získať odpustenie hriechov+ a dedičstvo s tými, ktorí sú posvätení.‘
19 A tak som, kráľ Agrippa, konal v súlade s týmto nebeským videním.
20 Zvestoval som dobrú správu najprv v Damasku,+ potom v Jeruzaleme,+ neskôr v celej judskej krajine a aj národom. Zvestoval som im, aby sa kajali, obrátili sa k Bohu a prejavovali pokánie svojimi skutkami.+
21 To bol dôvod, prečo ma Židia chytili v chráme a chceli ma zabiť.+
22 Ale Boh mi pomáhal, a preto doteraz svedčím obyčajným i urodzeným ľuďom* a nehovorím nič, len to, čo predpovedali Proroci i Mojžiš:+
23 že Kristus bude trpieť,+ ako prvý vstane z mŕtvych+ a bude zvestovať svetlo tomuto ľudu a tiež iným národom.“+
24 Vtedy Festus prerušil Pavlovu obhajobu a zvolal: „Pavol, ty si sa zbláznil! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva!“
25 Ale Pavol povedal: „Nezbláznil som sa, Tvoja Excelencia Festus. Uvažujem triezvo a to, čo hovorím, je pravda.
26 Kráľ dobre pozná tieto veci, preto pred ním hovorím tak otvorene. Som presvedčený, že mu nič z toho neuniklo, veď sa to nedialo niekde v ústraní.+
27 Kráľ Agrippa, veríš Prorokom? Viem, že veríš.“
28 Agrippa povedal Pavlovi: „Čoskoro by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“
29 Pavol mu odpovedal: „Modlím sa k Bohu, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, ktorí ma dnes počúvajú, skôr či neskôr stali takými, ako som ja, až na tieto putá.“
30 Po týchto slovách kráľ vstal a s ním aj miestodržiteľ i Bernika a tí, čo pri nich sedeli.
31 Keď odchádzali, hovorili si medzi sebou: „Ten človek nerobí nič, za čo by si zaslúžil smrť alebo väzenie.“+
32 A kráľ Agrippa povedal Festovi: „Keby sa neodvolal na cisára, mohol byť prepustený.“+
