Skutky apoštolov 27:1–44

27  Keď padlo rozhodnutie, že sa budeme plaviť do Itálie,+ odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov dôstojníkovi menom Július, ktorý bol z Augustovho* oddielu.  Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa mala plaviť do prístavov na pobreží provincie Ázia, a vyrazili sme. Bol s nami aj Macedónec Aristarchos+ z Tesaloniky.  Na druhý deň sme pristáli v Sidóne. Július sa správal k Pavlovi láskavo* a dovolil mu ísť k priateľom, aby sa oňho mohli postarať.  Keď sme odtiaľ vyplávali na more, vial protivietor, a tak sme sa plavili v závetrí popri Cypre.  Preplavili sme sa otvoreným morom pozdĺž Cilície* a Pamfýlie a dostali sme sa do prístavu v Myre v Lýcii.  Tam dôstojník našiel alexandrijskú loď, ktorá smerovala do Itálie, a nalodil nás na ňu.  Plavili sme sa veľmi pomaly a trvalo mnoho dní, kým sme sa horko-ťažko dostali do Knidu. Pretože nám vietor bránil v ceste, plavili sme sa blízko Kréty popri Salmóne, kde sme boli v závetrí.  S ťažkosťami sme sa plavili pozdĺž jej pobrežia, kým sme došli na miesto, ktoré sa volá Dobré prístavy a leží neďaleko mesta Lasea.  Uplynulo veľa času – prešiel už aj pôst v Deň zmierenia*+ –, a tak bola plavba stále nebezpečnejšia. Preto Pavol všetkých varoval: 10  „Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a hrozí, že prídeme nielen o náklad a loď, ale aj o život.“ 11  Ale dôstojník sa viac spoliehal na kormidelníka a majiteľa lode než na to, čo hovorí Pavol. 12  Keďže prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina radila, aby sme sa odtiaľ odplavili a podľa možnosti sa dostali do Fénixu, krétskeho prístavu, v ktorom sa dá pristáť zo severovýchodu i z juhovýchodu. Tam chceli prezimovať. 13  Keď začal viať južný vietor, mysleli si, že sa im podarí uskutočniť ich plán. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne pozdĺž pobrežia Kréty. 14  Ale zanedlho sa prihnal prudký vietor nazývaný Euroakvilo* 15  a strhol loď. Nebolo možné udržať ju provou proti vetru, a tak sme sa mu poddali a nechali sa ním unášať. 16  Dostali sme sa do závetria pri malom ostrove Kauda, kde sa nám ledva podarilo zachrániť čln,* ktorý loď ťahala za sebou. 17  Keď ho vytiahli na palubu, stiahli trup lode lanami, aby ho spevnili. Potom zvinuli plachty a nechali sa unášať, lebo sa báli, že nabehnú na piesčinu Syrtis.* 18  Búrka nami prudko zmietala, a preto na druhý deň začali vyhadzovať náklad, aby odľahčili loď, 19  a na tretí deň povyhadzovali lodný výstroj. 20  Mnoho dní sa nezjavilo slnko ani hviezdy a búrka neprestávala zúriť. Postupne sme strácali všetku nádej na záchranu. 21  Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil medzi nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nevyplávať z Kréty na more. Mohli ste si ušetriť túto škodu a trápenie.+ 22  Teraz vás vyzývam, aby ste pozbierali odvahu, lebo ani jeden z vás nepríde o život, iba loď bude zničená. 23  Túto noc sa mi zjavil anjel+ Boha, ktorému patrím a slúžim,* 24  a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Budeš stáť pred cisárom+ a Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.‘ 25  Preto pozbierajte odvahu, lebo verím Bohu, že sa splní to, čo mi anjel oznámil. 26  Stroskotáme na nejakom ostrove.“+ 27  Keď sme boli už 14. noc zmietaní po Adriatickom mori, okolo polnoci začali námorníci tušiť, že sa približujeme k nejakej pevnine. 28  Spustili olovnicu a namerali hĺbku 20 siah.* O kúsok ďalej ju spustili znovu a namerali 15 siah.* 29  Báli sa, aby sme niekde nenarazili na skaly, a preto spustili štyri kotvy z kormy a želali si, aby už bol deň. 30  Námorníci chceli utiecť z lode, a tak spustili čln na more pod zámienkou, že chcú spustiť kotvy z provy. 31  Pavol povedal dôstojníkovi a vojakom: „Ak títo muži nezostanú na lodi, nezachránite sa.“+ 32  Vtedy vojaci presekli laná člna a nechali ho odplávať. 33  Skôr ako sa rozvidnelo, Pavol všetkých povzbudil, aby si zajedli. Hovoril: „Dnes je to už 14. deň, čo s napätím čakáte, čo bude, a nič nejete. 34  Preto vás prosím, aby ste niečo zjedli. Hovorím to pre vaše dobro, lebo nikomu z vás sa ani vlas na hlave neskriví.“ 35  Keď to dopovedal, vzal chlieb, pred všetkými poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť. 36  Všetkých to povzbudilo a aj oni sa pustili do jedla. 37  Na lodi nás bolo 276.* 38  Keď sa najedli, vyhádzali pšenicu do mora, aby odľahčili loď.+ 39  Medzitým sa rozvidnelo, ale nevedeli rozoznať, kde sa nachádzajú.+ Videli len nejaký záliv s nízkym pobrežím a rozhodli sa, že sa tam pokúsia pristáť. 40  Odrezali kotvy a nechali ich spadnúť do mora. Uvoľnili laná na kormidlách, napli prednú plachtu proti vetru a zamierili k brehu. 41  Keď nabehli na plytčinu, uviazli. Prova sa zaborila a zostala nehybná, ale korma sa pod náporom vĺn začala lámať na kusy.+ 42  Vojaci sa rozhodli zabiť väzňov, aby nikto neodplával a neušiel. 43  Ale dôstojník chcel zachrániť Pavla, preto im v tom zabránil. Tým, čo vedeli plávať, rozkázal, aby skočili do mora a ako prví doplávali na breh. 44  Ostatní mali preplávať na doskách alebo na zvyškoch lode. Takto sa všetci dostali bezpečne na pevninu.+

Poznámky pod čiarou

Al. „z cisárskeho“.
Al. „ľudsky“.
Al. „Kilikie“.
Deň zmierenia bol v mesiaci tišri, ktorý zodpovedal prelomu nášho septembra a októbra.
Čiže severovýchodný vietor.
Pomocný čln, ktorý slúžil aj ako záchranný.
Al. „preukazujem svätú službu“.
Asi 36 m. Pozri dodatok B14.
Asi 27 m. Pozri dodatok B14.
Al. „276 duší“.