Skutky apoštolov 27:1–44
27 Keď padlo rozhodnutie, že sa budeme plaviť do Itálie,+ odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov dôstojníkovi menom Július, ktorý bol z Augustovho* oddielu.
2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa mala plaviť do prístavov na pobreží provincie Ázia, a vyrazili sme. Bol s nami aj Macedónec Aristarchos+ z Tesaloniky.
3 Na druhý deň sme pristáli v Sidóne. Július sa správal k Pavlovi láskavo* a dovolil mu ísť k priateľom, aby sa oňho mohli postarať.
4 Keď sme odtiaľ vyplávali na more, vial protivietor, a tak sme sa plavili v závetrí popri Cypre.
5 Preplavili sme sa otvoreným morom pozdĺž Cilície* a Pamfýlie a dostali sme sa do prístavu v Myre v Lýcii.
6 Tam dôstojník našiel alexandrijskú loď, ktorá smerovala do Itálie, a nalodil nás na ňu.
7 Plavili sme sa veľmi pomaly a trvalo mnoho dní, kým sme sa horko-ťažko dostali do Knidu. Pretože nám vietor bránil v ceste, plavili sme sa blízko Kréty popri Salmóne, kde sme boli v závetrí.
8 S ťažkosťami sme sa plavili pozdĺž jej pobrežia, kým sme došli na miesto, ktoré sa volá Dobré prístavy a leží neďaleko mesta Lasea.
9 Uplynulo veľa času – prešiel už aj pôst v Deň zmierenia*+ –, a tak bola plavba stále nebezpečnejšia. Preto Pavol všetkých varoval:
10 „Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a hrozí, že prídeme nielen o náklad a loď, ale aj o život.“
11 Ale dôstojník sa viac spoliehal na kormidelníka a majiteľa lode než na to, čo hovorí Pavol.
12 Keďže prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina radila, aby sme sa odtiaľ odplavili a podľa možnosti sa dostali do Fénixu, krétskeho prístavu, v ktorom sa dá pristáť zo severovýchodu i z juhovýchodu. Tam chceli prezimovať.
13 Keď začal viať južný vietor, mysleli si, že sa im podarí uskutočniť ich plán. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne pozdĺž pobrežia Kréty.
14 Ale zanedlho sa prihnal prudký vietor nazývaný Euroakvilo*
15 a strhol loď. Nebolo možné udržať ju provou proti vetru, a tak sme sa mu poddali a nechali sa ním unášať.
16 Dostali sme sa do závetria pri malom ostrove Kauda, kde sa nám ledva podarilo zachrániť čln,* ktorý loď ťahala za sebou.
17 Keď ho vytiahli na palubu, stiahli trup lode lanami, aby ho spevnili. Potom zvinuli plachty a nechali sa unášať, lebo sa báli, že nabehnú na piesčinu Syrtis.*
18 Búrka nami prudko zmietala, a preto na druhý deň začali vyhadzovať náklad, aby odľahčili loď,
19 a na tretí deň povyhadzovali lodný výstroj.
20 Mnoho dní sa nezjavilo slnko ani hviezdy a búrka neprestávala zúriť. Postupne sme strácali všetku nádej na záchranu.
21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil medzi nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nevyplávať z Kréty na more. Mohli ste si ušetriť túto škodu a trápenie.+
22 Teraz vás vyzývam, aby ste pozbierali odvahu, lebo ani jeden z vás nepríde o život, iba loď bude zničená.
23 Túto noc sa mi zjavil anjel+ Boha, ktorému patrím a slúžim,*
24 a povedal: ‚Neboj sa, Pavol. Budeš stáť pred cisárom+ a Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou.‘
25 Preto pozbierajte odvahu, lebo verím Bohu, že sa splní to, čo mi anjel oznámil.
26 Stroskotáme na nejakom ostrove.“+
27 Keď sme boli už 14. noc zmietaní po Adriatickom mori, okolo polnoci začali námorníci tušiť, že sa približujeme k nejakej pevnine.
28 Spustili olovnicu a namerali hĺbku 20 siah.* O kúsok ďalej ju spustili znovu a namerali 15 siah.*
29 Báli sa, aby sme niekde nenarazili na skaly, a preto spustili štyri kotvy z kormy a želali si, aby už bol deň.
30 Námorníci chceli utiecť z lode, a tak spustili čln na more pod zámienkou, že chcú spustiť kotvy z provy.
31 Pavol povedal dôstojníkovi a vojakom: „Ak títo muži nezostanú na lodi, nezachránite sa.“+
32 Vtedy vojaci presekli laná člna a nechali ho odplávať.
33 Skôr ako sa rozvidnelo, Pavol všetkých povzbudil, aby si zajedli. Hovoril: „Dnes je to už 14. deň, čo s napätím čakáte, čo bude, a nič nejete.
34 Preto vás prosím, aby ste niečo zjedli. Hovorím to pre vaše dobro, lebo nikomu z vás sa ani vlas na hlave neskriví.“
35 Keď to dopovedal, vzal chlieb, pred všetkými poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť.
36 Všetkých to povzbudilo a aj oni sa pustili do jedla.
37 Na lodi nás bolo 276.*
38 Keď sa najedli, vyhádzali pšenicu do mora, aby odľahčili loď.+
39 Medzitým sa rozvidnelo, ale nevedeli rozoznať, kde sa nachádzajú.+ Videli len nejaký záliv s nízkym pobrežím a rozhodli sa, že sa tam pokúsia pristáť.
40 Odrezali kotvy a nechali ich spadnúť do mora. Uvoľnili laná na kormidlách, napli prednú plachtu proti vetru a zamierili k brehu.
41 Keď nabehli na plytčinu, uviazli. Prova sa zaborila a zostala nehybná, ale korma sa pod náporom vĺn začala lámať na kusy.+
42 Vojaci sa rozhodli zabiť väzňov, aby nikto neodplával a neušiel.
43 Ale dôstojník chcel zachrániť Pavla, preto im v tom zabránil. Tým, čo vedeli plávať, rozkázal, aby skočili do mora a ako prví doplávali na breh.
44 Ostatní mali preplávať na doskách alebo na zvyškoch lode. Takto sa všetci dostali bezpečne na pevninu.+
Poznámky pod čiarou
^ Al. „z cisárskeho“.
^ Al. „ľudsky“.
^ Al. „Kilikie“.
^ Deň zmierenia bol v mesiaci tišri, ktorý zodpovedal prelomu nášho septembra a októbra.
^ Čiže severovýchodný vietor.
^ Pomocný čln, ktorý slúžil aj ako záchranný.
^ Pozri Slovník pojmov.
^ Al. „preukazujem svätú službu“.
^ Asi 36 m. Pozri dodatok B14.
^ Asi 27 m. Pozri dodatok B14.
^ Al. „276 duší“.
