Sudcovia 19:1–30

19  V tých dňoch, keď Izrael nemal kráľa,+ si istý Lévita, ktorý v tom čase býval v odľahlej časti hornatého kraja Efraima,+ vzal za vedľajšiu manželku* jednu ženu z judského Betlehema.+ 2  Ona mu však bola neverná a odišla od neho do domu svojho otca v judskom Betleheme. Zostala tam štyri mesiace. 3  Potom jej manžel išiel za ňou presvedčiť ju, nech sa vráti. Mal so sebou sluhu a dva osly. Prišiel k domu jej otca a ona ho pozvala ďalej. Keď ho jej otec uvidel, potešil sa, že sa s ním stretáva, 4  a presvedčil ho, aby uňho zostal tri dni. Jedli a pili a on tam zostával cez noc. 5  Na štvrtý deň, keď skoro ráno vstali, aby sa vydali na cestu, otec mladej ženy povedal svojmu zaťovi: „Najedz sa, aby si mal silu,* a potom môžete ísť.“ 6  A tak si obaja sadli a začali jesť a piť. Potom mu otec mladej ženy povedal: „Prosím ťa, zostaň tu cez noc a cíť sa dobre.“* 7  Keď muž vstal a chcel odísť, jeho svokor naňho naliehal, a tak tam opäť prenocoval. 8  Piaty deň skoro ráno vstal, aby sa vydal na cestu, ale otec mladej ženy mu povedal: „Prosím, najedz sa, aby si mal silu.“* A zdržiavali sa pri jedle, až deň pokročil. 9  Potom muž vstal, aby sa so svojou manželkou a sluhom vydali na cestu, ale jeho svokor, otec mladej ženy, mu povedal: „Pozri, zvečerieva sa, zostaň, prosím, cez noc. O chvíľu je tma. Urob si pohodlie a prenocuj tu. Zajtra sa skoro ráno vydáte na cestu a pôjdete domov.“* 10  Ale on tam už nechcel zostať ďalšiu noc. Preto vstal, odišiel a dostal sa až k Jebuzu, čiže k Jeruzalemu.+ Mal so sebou dva osedlané osly, manželku a sluhu. 11  Keď boli blízko Jebuzu, deň už veľmi pokročil, a tak sluha povedal svojmu pánovi: „Nezastavíme sa v tomto meste Jebuzejcov, aby sme tu prenocovali?“ 12  Ale jeho pán mu povedal: „Nemali by sme sa zastavovať v meste cudzincov, ktorí nepatria k Izraelitom. Pôjdeme ďalej až do Gibey.“+ 13  Potom dodal: „Pokúsme sa dostať do Gibey alebo do Rámy+ a prenocujme v jednom z tých miest.“ 14  Išli teda ďalej. Keď boli blízko Gibey na území kmeňa Benjamín, slnko už zapadalo. 15  A tak sa zastavili v Gibei, aby tam prenocovali. Keď vošli do mesta, posadili sa na námestí, ale nikto ich nepozval na noc k sebe domov.+ 16  Nakoniec sa tam objavil nejaký starec, ktorý sa v ten večer vracal z práce na poli. Pochádzal z hornatého kraja Efraima+ a nejaký čas býval v Gibei, ale obyvatelia toho mesta boli Benjamínovci.+ 17  Keď zbadal pocestného na námestí, povedal mu: „Odkiaľ prichádzaš a kam ideš?“ 18  On mu odpovedal: „Ideme z judského Betlehema do odľahlej časti hornatého kraja Efraima, odkiaľ pochádzam. Bol som v judskom Betleheme+ a idem do Jehovovho domu,* ale nikto ma k sebe nepozval na noc. 19  Máme dosť slamy i krmiva pre naše osly+ a mám aj chlieb+ a víno pre seba, pre ženu a pre nášho sluhu. Nič nám nechýba.“ 20  Starec mu povedal: „U mňa budeš vítaný!* Rád sa postarám o všetko, čo potrebuješ. Len nezostávaj cez noc na námestí.“ 21  A priviedol ho do svojho domu a dal oslom krmivo. Potom si umyli nohy a začali jesť a piť. 22  Zatiaľ čo sedeli pri jedle, okolo domu sa zhromaždili naničhodníci z toho mesta. Búchali na dvere a volali na starca, majiteľa domu: „Vyveď toho muža, ktorý prišiel do tvojho domu!“ Chceli ho znásilniť.+ 23  Vtedy majiteľ domu vyšiel a povedal im: „Nie, moji bratia, prosím, nerobte nič zlé. Ten muž je hosťom v mojom dome. Nedopúšťajte sa takej nehanebnosti. 24  Tu je moja dcéra, panna, a je tu aj manželka toho muža. Tie vám vyvediem a môžete ich ponížiť, ak na tom trváte.*+ No voči tomu mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti.“ 25  Ale nechceli ho počúvať. Lévita teda vzal svoju manželku+ a vyviedol im ju von. Znásilňovali a zneužívali ju celú noc až do rána. Potom ju na úsvite poslali preč. 26  Nadránom sa žena vrátila a padla pri vchode do domu, v ktorom bol jej pán, a ležala tam, až kým sa nerozvidnelo. 27  Keď jej pán ráno vstal a otvoril dvere domu, aby pokračoval v ceste, uvidel, že jeho manželka leží pri vchode do domu, s rukami na prahu. 28  Povedal jej: „Vstaň, ideme.“ Ale neodpovedala. A tak ju vyložil na osla a vydal sa na cestu domov. 29  Keď prišiel domov, vzal veľký nôž, rozrezal telo svojej manželky na 12 častí, končatinu po končatine, a každému izraelskému kmeňu poslal jednu časť. 30  Každý, kto to videl, povedal: „Niečo také sa ešte nikdy nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, ako Izraeliti vyšli z Egypta, až dodnes. Zamyslite sa,* poraďte sa+ a povedzte, čo s tým.“

Poznámky pod čiarou

Al. „za konkubínu“. Pozri Slovník pojmov.
Al. „aby si si posilnil srdce“.
Al. „nech sa poteší tvoje srdce“.
Al. „aby si si posilnil srdce“.
Dosl. „do svojho stanu“.
Al. možno „a slúžim v Jehovovom dome“.
Dosl.: „Pokoj ti!“
Al. „a môžete ich zneužiť a urobiť, čo je dobré vo vašich očiach“.
Al. „Zamerajte na to svoje srdce“.