Narodil som sa v jednej dedine v Sasku, ktoré bolo vtedy súčasťou Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Rodičia ma zahŕňali láskou a vštepovali mi morálne zásady. Keďže v NDR bol komunistický režim, pre väčšinu ľudí v Sasku náboženstvo nebolo dôležité. A tak som to vnímal aj ja. Boh pre mňa neexistoval. Prvých 18 rokov môjho života formovali dve ideológie: ateizmus a komunizmus.

Na komunizme sa mi páčila myšlienka, že všetci ľudia sú si rovní. Okrem toho som bol presvedčený, že majetok by mal byť spravodlivo rozdelený medzi ľudí. Potom by už neboli extrémne rozdiely medzi bohatými a chudobnými. A tak som sa stal veľmi aktívnym členom jednej komunistickej mládežníckej organizácie. Keď som mal 14 rokov, venoval som veľa času jednému projektu, ktorý súvisel s recykláciou papiera. Od mesta Aue som za to dostal ocenenie. Hoci som bol ešte veľmi mladý, mal som možnosť stretnúť sa s viacerými poprednými politikmi NDR. Veril som, že sa usilujem o správne ciele a že mám pred sebou skvelú budúcnosť.

No v roku 1989 padol Berlínsky múr a s ním celý komunistický blok vo východnej Európe. Zrazu sa mi zrútil celý svet. Nasledoval jeden šok za druhým. Dozvedel som sa, že nespravodlivosť bola bežná aj v bývalej NDR. Napríklad s ľuďmi, ktorí nesúhlasili s komunistickým režimom, sa zaobchádzalo ako s občanmi „druhej kategórie“. Ako sa to mohlo stať? Neverili sme my komunisti tomu, že všetci ľudia sú si rovní? Alebo bol komunizmus iba ilúziou? Zmocnil sa ma zmätok a úzkosť.

A tak som zmenil svoje priority a zameral som sa na hudbu a umenie. Keďže som študoval na konzervatóriu — s možnosťou pokračovať v štúdiu na univerzite —, sníval som o hudobnej kariére. Morálne hodnoty, ktoré ma učili v detstve, už pre mňa nič neznamenali. Teraz bolo pre mňa dôležité len užívať si život, okrem iného som chodil s viacerými dievčatami naraz. No hudba, umenie ani tento neviazaný životný štýl mi nepomohol zbaviť sa úzkosti a zmätku, ktorý som cítil. Aj z obrazov, ktoré som maľoval, bolo cítiť strach. Premýšľal som: Čo prinesie budúcnosť? A aký zmysel má život?

Raz večer sme sa s viacerými spolužiakmi rozprávali o budúcnosti. Bola medzi nami aj Mandy, * ktorá patrila k Jehovovým svedkom. A práve ona mi poradila, ktorým smerom sa mám pri hľadaní vydať. Povedala mi: „Andreas, ak chceš nájsť odpovede na svoje otázky o živote a budúcnosti, mal by si sa pozrieť do Biblie.“

Mal som pochybnosti, no zároveň som bol zvedavý. A zvedavosť zvíťazila. Mandy mi odporučila pozrieť si 2. kapitolu biblickej knihy Daniel. Proroctvo, ktoré som si tam prečítal, ma ohromilo. Opisuje sled svetových veľmocí, a to až do súčasnosti. Mandy mi ukázala aj iné biblické proroctvá, ktoré sa týkajú našej budúcnosti. Konečne som našiel odpovede na svoje otázky! Ale kto tieto proroctvá napísal? A kto dokázal tak presne predpovedať budúcnosť? Je možné, aby Boh predsa len existoval?

Mandy ma zoznámila s ďalšími Jehovovými svedkami, Horstom a Angelikou. Títo manželia mi pomohli lepšie porozumieť Božiemu Slovu. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že Jehovovi svedkovia ako jediné náboženstvo používajú Božie osobné meno Jehova a upriamujú naň pozornosť. (Žalm 83:18; Matúš 6:9) Dozvedel som sa, že Boh Jehova dáva ľuďom možnosť žiť v raji na zemi, a to navždy. V Žalme 37:9 sa píše: „Tí, ktorí dúfajú v Jehovu, budú vlastniť zem.“ Páčilo sa mi, že túto možnosť majú všetci, ktorí sa snažia žiť podľa Božích noriem zapísaných v Biblii.

No žiť podľa biblických noriem pre mňa vôbec nebolo ľahké. Bol som pyšný, lebo som mal ako hudobník úspech, a tak som sa najprv musel naučiť pokore. Nebolo ľahké ani prestať s nemravným spôsobom života. Som Jehovovi veľmi vďačný, že je taký trpezlivý, milosrdný a chápavý k tým, ktorí sa zo všetkých síl snažia meniť svoje správanie podľa toho, čo učí Biblia.

Prvých 18 rokov môjho života ma formoval komunizmus a ateizmus, ale teraz sa riadim Bibliou. To, čo som sa z nej dozvedel, ma oslobodilo od úzkosti a strachu z budúcnosti a dalo môjmu životu zmysel. V roku 1993 som sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok a v roku 2000 som sa oženil s horlivou spolukresťankou Tabithou. Snažíme sa čo najviac využívať čas na to, aby sme pomohli aj ďalším ľuďom spoznať Bibliu. Mnohí vyrastali v podobných podmienkach ako ja, a tak aj ich ovplyvnil komunizmus a ateizmus. Veľmi sa teším, keď im môžem pomôcť, aby spoznali Jehovu.

Keď som sa začal stretávať s Jehovovými svedkami, moji rodičia boli zhrození. Neskôr si však všimli, aký pozitívny vplyv to má na môj život. A som veľmi rád, že teraz si aj oni čítajú Bibliu a chodia na zhromaždenia Jehovových svedkov.

Máme s Tabithou veľmi pekný vzťah, pretože sa snažíme čo najviac držať biblických rád pre manželov. Naše manželstvo je pevné aj vďaka tomu, že poslúchame biblický príkaz, aby si manželia boli verní. (Hebrejom 13:4)

Už ma netrápi zmätok ani strach z budúcnosti. Som súčasťou celosvetovej rodiny duchovných bratov a sestier, kde vládne skutočný pokoj a jednota. Všetci sme si rovní a tak sa aj správame. To je niečo, v čo som veril a po čom som túžil celý život.