1., 2. a) Čo Elifaz a Bildad tvrdili o našej službe Bohu? b) Ako sa k tejto téme vyjadril Jehova?

„MÔŽE telesne schopný muž byť užitočný Bohu, takže každý, kto má pochopenie, môže mu byť na úžitok? Má vari Všemohúci dajaké potešenie z toho, že ty si spravodlivý, alebo dajaký zisk z toho, že robíš svoju cestu bezúhonnou?“ ​(Jób 22:1–3) Premýšľal si niekedy nad podobnými otázkami? Keď ich Elifaz Témanský prvýkrát položil Jóbovi, bol zjavne presvedčený, že odpoveď je „nie“. Jeho spoločník Bildad Šuchský dokonca tvrdil, že je nemožné, aby Boh považoval ľudí za spravodlivých. (Prečítajte Jóba 25:4.)

² Títo falošní tešitelia zastávali názor, že všetky naše snahy verne slúžiť Jehovovi sú úplne zbytočné, pretože pre Boha neznamenáme nič viac ako moľa, larva alebo červ. (Jób 4:19; 25:6) Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Elifaz a Bildad boli pokorní. (Jób 22:29) Je pravda, že Jehova je Zvrchovaný Panovník vesmíru a my sme len obyčajní ľudia. Pri pohľade z vysokej hory alebo z lietadla sa ľudská činnosť môže zdať celkom bezvýznamná. Pozerá sa však Jehova na to, čo robíme pre Kráľovstvo, takto? Zdá sa mu naša činnosť pri pohľade z jeho vyvýšeného postavenia bezvýznamná? Vôbec nie! Jehova ukázal, čo si o tom myslí, keď Elifaza, Bildada a Cófara pokarhal, že nehovorili pravdu. Ale Jóba pochválil a nazval ho „môj sluha“. (Jób 42:7, 8) Človek teda môže „byť užitočný Bohu“.

3. Čo povedal Elíhu o našom úsilí v službe Jehovovi a čo tým myslel?

³ Jehova neusmernil Elíhua, keď sa Jóba pýtal: „Ak si ozaj v práve, čo mu dáš, alebo čo on prijíma z tvojej ruky?“ ​(Jób 35:7) Chcel tým Elíhu naznačiť, že naše úsilie v službe Jehovovi je zbytočné? Nie. Myslel tým, že Jehova nie je od nášho uctievania závislý. Jehovovi nič nechýba. Svojím úsilím nemôžeme prispieť k tomu, že bude bohatší alebo silnejší. Na druhej strane každá dobrá vlastnosť a každá schopnosť, ktorú máme, je od Boha a on si všíma, ako tieto dary používame.

4. K čomu Jehova prirovnáva to, keď s druhými zaobchádzame láskavo?

⁴ Keď našim bratom a sestrám prejavujeme vernú lásku, Jehova sa na to pozerá tak, akoby sme ju prejavovali jemu samému. V Prísloviach 19:17 čítame: „Kto prejavuje priazeň poníženému, požičiava Jehovovi a On mu odplatí jeho zaobchádzanie.“ Znamená tento verš, že Jehova si všíma každý láskavý skutok, ktorý pre druhých urobíme? Dá sa povedať, že Stvoriteľ vesmíru sa nám, obyčajným ľuďom, cíti zaviazaný za to, že s druhými zaobchádzame milosrdne? Naozaj takéto konanie považuje za pôžičku, ktorú nám splatí svojou priazňou a požehnaním? Áno, je to tak. Potvrdil to aj jeho vlastný Syn. (Lukáša 14:13, 14)

5. Nad čím sa teraz zamyslíme?

⁵ Jehova je rád, keď sa jeho služobníci podieľajú na uskutočňovaní jeho predsavzatia. Ukázal to napríklad vtedy, keď poveril proroka Izaiáša, aby ho zastupoval. (Iz. 6:8–10) Izaiáš túto úlohu ochotne prijal a povedal: „Tu som! Pošli ma.“ Podobný postoj dnes prejavujú tisícky Jehovových služobníkov. V službe Jehovovi ochotne vykonávajú rôzne úlohy, hoci niektoré sú veľmi náročné. Niekto by však mohol povedať: „Vážim si, že môžem slúžiť Jehovovi. Ale naozaj záleží na tom, čo robím ja osobne? Veď Jehova by túto prácu mohol zveriť komukoľvek inému a svoje predsavzatie by uskutočnil aj bezo mňa.“ Cítil si sa niekedy podobne? Zamyslime sa teraz nad niektorými udalosťami zo života dvoch Jehovových služobníkov zo staroveku, Debory a Baráka, aby sme zistili, či Jehovovi záleží na tom, čo pre neho robíme.

6. Prečo sa mohlo zdať, že Jabinova armáda ľahko porazí Izraelitov?

⁶ Izraelitov už 20 rokov „drsne utláčal“ kanaansky kráľ Jabin. Ľudia, ktorí žili na vidieku, sa dokonca báli vychádzať z domu. Izraeliti boli z vojenského hľadiska zle vybavení. Nemali žiadne útočné ani obranné zbrane. Na druhej strane ich nepriatelia mali 900 bojových dvojkolesových vozov so železnými kosami. (Sud. 4:1–3, 13; 5:6–8) Z týchto bojových vozov trčali dlhé ostré kosy zo železa, ktoré boli zrejme pripevnené na osi kolies. Nie div, že nepriateľom naháňali hrôzu.

7., 8. a) Čo Jehova prikázal Barákovi prostredníctvom Debory? b) Ako Izraeliti porazili Jabinovu armádu? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁷ Jehova dal Barákovi prostredníctvom prorokyne Debory tento príkaz: „Choď a rozložíš sa na vrchu Tábor a zoberieš so sebou desaťtisíc mužov zo synov Naftaliho a zo synov Zebulúna. A určite k tebe privediem Siseru, veliteľa Jabinovho vojska, a jeho bojové dvojkolesové vozy a jeho zástup do údolia bystriny Kišon a určite ho dám do tvojej ruky.“ ​(Sud. 4:4–7)

⁸ Správa o tom, že sa hľadajú dobrovoľníci, sa rýchlo šírila a muži sa začali zhromažďovať na vrchu Tábor. Barák nestrácal čas a poslúchol Jehovove pokyny. (Sudcov 4:14–16) Počas kľúčovej bitky v Tánachu nastala náhla prietrž mračien, ktorá zmenila bojisko na močiar. Barák naháňal nepriateľskú armádu až po Charóšet, ktorý bol odtiaľ vzdialený 24 kilometrov. Počas úteku Sisera zoskočil zo svojho dvojkolesového voza, ktorý kedysi naháňal hrôzu, ale teraz bol nanič, a utiekol do Caananimu. Úkryt našiel v stane Jáel, manželky Kenitu Chébera. Bol vyčerpaný z boja, a tak si ľahol. Kým spal a nemohol sa brániť, Jáel ho odvážne zabila. (Sud. 4:17–21) Izraeliti zvíťazili!

9. Aké podrobnosti o bitke proti Siserovi sú zaznamenané v Sudcoch 5:20, 21?

⁹ Štvrtú a piatu kapitolu Sudcov je dobré študovať spolu, pretože každá kapitola odhaľuje podrobnosti, ktoré sa neuvádzajú v tej druhej. Napríklad v Sudcoch 5:20, 21 sa píše: „Z neba bojovali hviezdy, bojovali zo svojich dráh proti Siserovi. Bystrina Kišon ich odplavila.“ Hovorí sa tu o pomoci anjelov alebo o nejakom roji meteoritov? To Biblia neuvádza. Ale čo iné než Boží zásah mohlo spustiť taký prudký dážď v správnom čase a na správnom mieste, takže v močarisku uviazlo 900 bojových vozov? V Sudcoch 4:14, 15 sa trikrát uvádza, že za týmto víťazstvom bol Jehova. Nikto z 10 000 Izraelitov si za to nemohol pripísať zásluhy.

10., 11. Čo bol Meróz a prečo bol prekliaty?

¹⁰ Je však zaujímavé, že v piesni na Jehovovu chválu za toto zázračné víťazstvo Debora a Barák spievali: „‚Preklínajte Meróz,‘ povedal Jehovov anjel, ‚preklínajte ustavične jeho obyvateľov, lebo neprišli na pomoc Jehovovi, na pomoc Jehovovi s mocnými.‘“ ​(Sud. 5:23)

¹¹ Čo bol Meróz? To presne nevieme. Mohlo to byť mesto, ktorého obyvatelia sa neponúkli, že Barákovi pomôžu v boji. Keď sa proti Kanaančanom postavilo 10 000 mužov z tej oblasti, aj obyvatelia Merózu museli počuť, že sa hľadajú dobrovoľníci. Alebo cez toto mesto Sisera utekal pred Barákom. Jeho obyvatelia možno mali príležitosť zajať tohto neslávne známeho bojovníka, no neurobili to. Mohli podporiť Božie predsavzatie a zažiť, ako ich Jehova odmení. Ale v rozhodujúcej chvíli, keď mohli niečo urobiť, neurobili nič. To je veľký rozdiel oproti Jáel, o ktorej odvážnom čine sa píše hneď v ďalších veršoch. (Sud. 5:24–27)

12. V čom sa líšili postoje ľudí opísaných v Sudcoch 5:9, 10 a ako by nás to malo ovplyvniť?

¹² Zo správy v Sudcoch 5:9, 10 vidíme, aký odlišný postoj mali tí, ktorí sa pridali k Barákovi, a tí, ktorí to neurobili. Debora a Barák chválili „veliteľov Izraela, ktorí boli dobrovoľníkmi medzi ľudom“. Konali úplne inak ako „jazdci na žltočervených osliciach“, ktorí boli príliš pyšní na to, aby sa zapojili do bitky. Tí, „ktorí sedeli na bohatých kobercoch“ a „chodili po ceste“, si užívali prepych a uprednostnili pohodlie pred bitkou na skalnatých svahoch Tábora a v močaristom údolí Kišona. Všetkým, ktorí boli zameraní na pôžitky, bola adresovaná výzva: „Uvažujte!“ Mali premýšľať o tom, že nevyužili príležitosť spolupracovať s Jehovom. To isté by mal urobiť každý, kto dnes neslúži Bohu naplno.

13. V čom sa postoj kmeňov Rúbena, Dána a Ašera odlišoval od postoja kmeňov Zebulúna a Naftaliho?

¹³ Tých 10 000 dobrovoľníkov na vlastné oči videlo, ako Jehova obhájil svoju zvrchovanosť. Bola to dôležitá udalosť, o ktorej mohli rozprávať druhým, keď spomínali na „Jehovove spravodlivé skutky“. (Sud. 5:11) Muži z kmeňov Zebulún a Naftali „sa vystavili smrti“, len aby podporili Deboru a Baráka. (Sud. 5:18, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Naproti tomu o Rúbenovcoch, Dánovcoch a Ašerovcoch sa v Sudcoch 5:15–17 píše ako o kmeňoch, ktorým viac záležalo na majetku — stádach, lodiach a prístavoch — ako na službe Jehovovi. Z toho, ako odlišne sa Izraeliti postavili k dobrovoľnej službe, sa môžeme veľa naučiť.

14. Ako dnes môžeme podporovať Jehovu ako Najvyššieho Panovníka?

¹⁴ Dnes Jehova od nás nechce, aby sme bojovali. Ale máme česť podporovať ho tak, že odvážne a horlivo zvestujeme. Jehovova organizácia potrebuje v súčasnosti viac dobrovoľníkov než kedykoľvek predtým. Milióny bratov a sestier sa zapájajú do rôznych odvetví služby celým časom. Slúžia napríklad ako priekopníci, bételiti alebo ako dobrovoľníci na stavbách sál Kráľovstva. Ďalší bez ohľadu na vek ochotne pomáhajú na krajských alebo na regionálnych zjazdoch. Niektorí starší slúžia vo výboroch pre styk s nemocnicami alebo organizujú zjazdy, čo je vážna zodpovednosť. Buď si istý, že Jehova si tvoju ochotu veľmi cení a že na tvoju službu nikdy nezabudne. (Hebr. 6:10)

15. Ako sa môžeme preskúmať, či v službe Jehovovi nestrácame nadšenie?

¹⁵ Každý z nás by si mal položiť otázky: Vyhovuje mi, že väčšinu práce v zbore robia druhí? Nezameriavam sa príliš na hmotné veci, takže nemôžem viac slúžiť Jehovovi? Prejavujem podobnú vieru a odvahu ako Barák, Debora, Jáel a 10 000 dobrovoľníkov a robím všetko, čo môžem, aby som vykonal Jehovov jasný príkaz? Premýšľam napríklad o tom, že sa presťahujem do iného mesta alebo do zahraničia, aby som mal viac peňazí? Modlím sa v tejto veci a uvažujem, aký vplyv to bude mať na moju rodinu a na zbor?

16. Čo môžeš dať Jehovovi, čo ešte nemá?

¹⁶ Jehova si nás veľmi cení, a preto nám dovoľuje, aby sme ho podporovali ako Najvyššieho Panovníka. Od čias Adama a Evy sa Diabol usiluje zlákať ľudí, aby sa vzbúrili proti Jehovovi. Preto keď podporuješ Božiu vládu, dávaš tým jasne najavo, na čej strane stojíš. Jehova má z toho veľkú radosť. (Prísl. 23:15, 16) Keď si mu verný a ochotne ho poslúchaš, môže odpovedať Satanovi, ktorý sa mu posmieva. (Prísl. 27:11) To, čo môžeš dať Jehovovi, je teda tvoja poslušnosť zo srdca. Je to niečo, čo si veľmi váži a z čoho sa mimoriadne teší.

17. Čo sa dozvedáme o budúcnosti zo Sudcov 5:31?

¹⁷ Čoskoro budú na zemi iba ľudia, ktorí podporujú jediného Zvrchovaného Panovníka, Jehovu. Veľmi sa na to tešíme. Máme rovnaké pocity ako Debora a Barák, ktorí spievali: „Nech zahynú všetci tvoji nepriatelia, ó, Jehova. A nech sú tí, ktorí ťa milujú, ako keď vychádza slnko vo svojej moci.“ ​(Sud. 5:31) Táto prosba bude vypočutá, keď Jehova skoncuje so Satanovým zlým svetom. Keď sa začne Armagedon, už nebudú potrební žiadni dobrovoľníci, ktorí by bojovali proti nepriateľom. Vtedy poslúchneme pokyn „stojte a viďte Jehovovu záchranu“. (2. Par. 20:17) Teraz však máme množstvo príležitostí odvážne a horlivo podporovať Jehovu ako Najvyššieho Panovníka.

18. Aký vplyv to môže mať na druhých, keď ochotne slúžiš Jehovovi?

¹⁸ „Za to, že sa ľud dobrovoľne ponúkol, žehnajte Jehovu.“ Týmito slovami sa začala víťazná pieseň, ktorú spievali Debora a Barák. Chválili Najvyššieho Boha, nie ľudí. (Sud. 5:1, 2) Keď budeš Jehovovi ochotne slúžiť, aj ty môžeš druhých podnietiť, aby ho chválili.