1., 2. a) Z čoho vidno, že ľudia túžia po slobode? b) K čomu to vedie, keď ľudia podnikajú radikálne kroky v boji za slobodu?

DNES sa veľa hovorí o rovnoprávnosti, slobode a nezávislosti. Ľudia v rôznych častiach sveta túžia po živote bez útlaku, diskriminácie a chudoby. Iní sa dožadujú slobody prejavu, práva slobodne sa rozhodovať a práva na sebaurčenie. Chcú robiť to, čo sami uznajú za vhodné, a žiť podľa vlastných predstáv. Zdá sa, že ľudia na celej zemi najviac túžia po slobode.

² Vzniká však otázka, ako túto túžbu uspokojiť. Mnohí ľudia organizujú protesty, demonštrácie, vzbury a revolúcie, aby získali slobodu v spoločenskej či v politickej oblasti. Ale vedú takéto radikálne kroky k želaným výsledkom? Nie, často spôsobujú tragédie a straty na životoch. Tým sa znovu a znovu potvrdzuje pravdivosť slov kráľa Šalamúna: „Človek panoval nad človekom na jeho škodu.“ ​(Kaz. 8:9)

3. Čo je kľúčom k pravému šťastiu a spokojnosti?

³ Učeník Jakub napísal, čo je kľúčom k pravému šťastiu a spokojnosti: „Kto sa však zahľadí do dokonalého zákona, ktorý patrí k slobode, a kto na ňom trvá, ten bude šťastný, keď to bude robiť.“ ​(Jak. 1:25) Jehova, ktorý je pôvodcom tohto zákona, sám najlepšie vie, čo ľudia potrebujú, aby boli skutočne šťastní a spokojní. Prvému ľudskému páru dal všetko, čo potrebovali, aby boli šťastní, vrátane pravej slobody.

4. Z akej slobody sa tešili prví ľudia? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁴ Pri čítaní prvých dvoch kapitol 1. Mojžišovej jasne vidíme, že Adam a Eva sa tešili zo slobody, o ktorej dnešní ľudia môžu len snívať. Nič im nechýbalo, nemuseli sa ničoho báť a nikto ich neutláčal. Mali dostatok jedla, uspokojujúcu prácu, dokonalé zdravie a vyhliadku na večný život. (1. Mojž. 1:27–29; 2:8, 9, 15) Ale znamená to, že boli slobodní v absolútnom zmysle? Preskúmajme to.

5. Čo je potrebné, aby ľudia mohli byť slobodní?

⁵ Mnohí ľudia si myslia, že skutočne slobodný je len ten, kto si môže robiť, čo chce, bez ohľadu na následky. Jedna encyklopédia definuje slobodu ako „možnosť rozhodovať sa a uskutočňovať svoje rozhodnutia“. Ale dodáva: „Z právneho hľadiska sú ľudia slobodní vtedy, ak im spoločnosť neukladá nespravodlivé, nepotrebné alebo nerozumné obmedzenia.“ ​(The World Book Encyclopedia) V praxi to znamená, že na to, aby mal každý jednotlivec zaručenú slobodu, je potrebné stanoviť isté hranice. Teda vzniká otázka: Kto má právo určovať, aké hranice sú spravodlivé, potrebné a rozumné?

6. a) Prečo má iba Jehova absolútnu slobodu? b) Akú slobodu majú ľudia a prečo?

⁶ Mali by sme pamätať na to, že jedine Jehova má absolútnu, čiže bezhraničnú slobodu. Prečo? Pretože je Stvoriteľom a všemohúcim Panovníkom celého vesmíru. (1. Tim. 1:17; Zjav. 4:11) Spomeň si na krásne slová kráľa Dávida, keď opisoval Jehovovo vznešené postavenie, ktoré má jedine on. (1. Paralipomenon 29:11, 12) Na rozdiel od Jehovu majú všetky živé bytosti v nebi a na zemi iba relatívnu slobodu. Musia uznať, že Jehova má výlučné právo určovať, aké hranice sú spravodlivé, potrebné a rozumné. Tie stanovil už na samom začiatku ľudských dejín.

7. Ktoré činnosti vykonávame podvedome a nevnímame ich ako bremeno?

⁷ Aj keď Adam a Eva boli slobodní v mnohých ohľadoch, ich sloboda mala určité hranice. Niektoré si ani neuvedomovali, ale aj tak ich do istej miery obmedzovali. Napríklad museli dýchať, jesť, spať a podobne. Považovali to však za obmedzovanie vlastnej slobody? Nie, pretože Jehova to zariadil tak, aby im aj tieto nevyhnutné činnosti prinášali radosť a uspokojenie. (Žalm 104:14, 15; Kaz. 3:12, 13) Kto by sa netešil z toho, že sa môže nadýchať čerstvého vzduchu, vychutnať si obľúbené jedlo či prebudiť sa po dobrom nočnom odpočinku? Hoci sú všetky tieto veci pre náš život nevyhnutné, nevnímame ich ako obmedzenie ani ako bremeno. Adam a Eva to nepochybne vnímali rovnako.

8. Aký príkaz dal Boh prvej manželskej dvojici a prečo?

⁸ Jehova poveril Adama a Evu, aby zaľudnili zem a starali sa o ňu. (1. Mojž. 1:28) Pripravil ich tento príkaz o slobodu? Pravdaže nie. Ľudia sa tak mohli podieľať na uskutočňovaní Božieho predsavzatia a rozšíriť raj po celej zemi, ktorá mala byť domovom dokonalej ľudskej rodiny po celú večnosť. (Iz. 45:18) Dnes nie je v rozpore s Božím predsavzatím, keď sa ľudia rozhodnú zostať slobodní alebo keď sa v manželstve rozhodnú, že nebudú mať deti. Napriek tomu väčšina ľudí vstupuje do manželstva a vychováva deti, hoci to so sebou prináša určité starosti. (1. Kor. 7:36–38) Prečo? Pretože manželstvo a výchova detí prináša za normálnych okolností radosť a uspokojenie. (Žalm 127:3) Adam a Eva sa mohli tešiť z manželstva a rodiny po celú večnosť.

9. Prečo nie je Boží príkaz z 1. Mojžišovej 2:17 nespravodlivý, nepotrebný ani nerozumný?

⁹ Jehova dal Adamovi a Eve ďalší príkaz, z ktorého jasne vyplýva, k čomu by viedlo jeho porušenie: „Zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojž. 2:17) Bol tento príkaz v nejakom ohľade nespravodlivý, nepotrebný či nerozumný? Oberal Adama a Evu o slobodu? Určite nie. Mnohí biblickí učenci sa vyjadrili, že tento príkaz bol logický a rozumný. Jeden z nich uviedol: „Z Božieho príkazu [v 1. Mojžišovej 2:16, 17] sa dá vyvodiť, že len Boh pozná, čo je pre ľudí dobré a čo nie je dobré. Aby sa mohli tešiť z ‚dobrého‘, musia dôverovať Bohu a poslúchať ho. Ak ho neuposlúchnu, budú musieť sami rozhodovať, čo je dobré a čo nie je dobré.“ Ľudia však túto schopnosť nemajú.

10. Prečo by sme si nemali zamieňať slobodnú vôľu s právom určovať, čo je dobré a čo zlé?

¹⁰ Po prečítaní príkazu z 1. Mojžišovej mnohí ľudia obviňujú Jehovu, že Adamovi odoprel slobodu robiť si, čo chce. Títo ľudia si však neuvedomujú, že slobodná vôľa nie je to isté ako právo určovať, čo je dobré a čo zlé. Adam a Eva sa mohli slobodne rozhodnúť, či budú Boha poslúchať alebo nie. Ale jedine Jehova má plné právo rozhodovať, čo je dobré a čo je zlé. „Strom poznania dobrého a zlého“ v záhrade Eden symbolizoval toto právo. (1. Mojž. 2:9) Musíme uznať, že často nevieme, k čomu povedú naše rozhodnutia, a nikdy si nemôžeme byť celkom istí, či nám prinesú úžitok. Preto sa neraz stáva, že ľudia urobia rozhodnutie s dobrým úmyslom, ale nakoniec to vedie iba k utrpeniu, nešťastiu či tragédii. (Prísl. 14:12) Veľkú rolu v tom zohrávajú naše obmedzené schopnosti a možnosti. Keď dal Jehova Adamovi a Eve príkaz nejesť zo stromu poznania dobrého a zlého, chcel ich láskavo naučiť, ako majú správne využívať pravú slobodu. Ale ako sa rozhodli?

11., 12. Prečo viedlo rozhodnutie Adama a Evy ku katastrofe? Znázorni to.

¹¹ Naši prví rodičia sa rozhodli neposlúchnuť Jehovu. Eva nedokázala odolať pokušeniu, keď Satan ľstivo tvrdil: „Celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ ​(1. Mojž. 3:5) Dá sa povedať, že Adam a Eva sa potom stali slobodnejšími? Vôbec nie. Ich rozhodnutie im neprinieslo slobodu, ktorú im sľuboval Satan. Naopak, čoskoro zistili, že keď sa odmietli dať viesť Jehovom a vydali sa cestou nezávislosti, viedlo to ku katastrofe. (1. Mojž. 3:16–19) Prečo? Jednoducho preto, lebo Jehova nedal ľuďom právo určovať, čo je dobré a čo zlé. (Prečítajte Príslovia 20:24; Jeremiáša 10:23)

¹² Táto situácia sa dá prirovnať k pilotovi, ktorý riadi lietadlo. Ak sa chce bezpečne dostať do cieľa, musí letieť po vopred stanovenej letovej dráhe. Vďaka palubným navigačným prístrojom môže počas letu komunikovať s letovými dispečermi, až kým nepristane na cieľovom letisku. Keby sa však rozhodol, že nebude dbať na pokyny a poletí, kadiaľ sa mu zachce, mohlo by to viesť ku katastrofe. Adam a Eva odmietli poslúchnuť Jehovu, a tak sa zachovali ako nezodpovedný pilot. K čomu to viedlo? Obrazne povedané, k tragickej havárii, čiže k hriechu a smrti ich samých aj ich potomkov. (Rim. 5:12) V túžbe po nezávislosti stratili pravú slobodu.

13., 14. Ako môžeme získať pravú slobodu?

¹³ Ľudia si možno myslia, že čím viac slobody majú, tým je to pre nich lepšie. Ale pravda je taká, že bezhraničná sloboda je dvojsečná zbraň. Samozrejme, sloboda prináša mnoho výhod, ale už samotná predstava, ako by svet vyzeral, keby neexistovali žiadne obmedzenia, v nás vyvoláva zdesenie. V encyklopédii, z ktorej sme už citovali, sa uvádza: „Každá organizovaná spoločnosť si vytvára zložitý systém zákonov, ktorý definuje slobody a obmedzenia.“ Slovo „zložitý“ je v tomto prípade naozaj výstižné. Len si pomysli na to množstvo zákonov, ktoré ľudia vytvorili, a na kvantum právnikov a sudcov potrebných na to, aby tieto zákony vysvetľovali a zabezpečovali ich dodržiavanie.

¹⁴ Ježiš Kristus vysvetlil, ako môžeme získať pravú slobodu. Povedal: „Ak zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci a spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ ​(Ján 8:31, 32) Na to, aby sme boli skutočne slobodní, musíme podľa Ježiša splniť dve podmienky. Po prvé prijať pravdu, ktorú vyučoval, a po druhé stať sa jeho nasledovníkmi. Keď to urobíme, získame pravú slobodu. Od čoho budeme oslobodení? Ježiš to vysvetlil: „Každý, kto pácha hriech, je otrokom hriechu... Ak vás oslobodí Syn, budete skutočne slobodní.“ ​(Ján 8:34, 36)

15. Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal, že budeme „skutočne slobodní“?

¹⁵ Sloboda, ktorú Ježiš sľúbil svojim nasledovníkom, vysoko prevyšuje slobodu v sociálnej či v politickej oblasti, po ktorej mnohí ľudia tak veľmi túžia. Čo mal Ježiš na mysli, keď povedal „ak vás oslobodí Syn, budete skutočne slobodní“? Poukazoval na oslobodenie z najväčšieho otroctva a útlaku, aké ľudstvo kedy zažilo — z otroctva hriechu. Hriech spôsobuje, že máme sklon robiť to, čo je nesprávne, a zároveň je pre nás ťažké robiť to, o čom vieme, že je správne, a plne využívať svoje schopnosti a možnosti. Preto sa dá povedať, že sme otrokmi hriechu, v dôsledku čoho často pociťujeme frustráciu, musíme znášať bolesť a utrpenie a nakoniec zomierame. (Rim. 6:23) Apoštol Pavol sám na sebe pociťoval bolestivé následky nedokonalosti. (Rimanom 7:21–25) Až keď budeme oslobodení z pút hriechu, zažijeme pravú slobodu, ktorú mali kedysi prví ľudia.

16. Ako môžeme získať pravú slobodu?

¹⁶ Z Ježišovho výroku „ak zostanete v mojom slove“ vyplýva, že na to, aby sme boli slobodní, musíme spĺňať určité požiadavky. Aké? Je potrebné zasvätiť sa Jehovovi, vzdať sa života podľa vlastných predstáv, stať sa nasledovníkmi Ježiša Krista a žiť v súlade s jeho učením. (Mat. 16:24) Ale pravú slobodu, ktorú sľúbil Ježiš, získame až v budúcnosti, keď budeme mať plný úžitok z výkupnej obete.

17. a) Čo by sme mali robiť, ak chceme viesť šťastný a uspokojujúci život? b) Čo si rozoberieme v nasledujúcom článku?

¹⁷ Keď sa budeme riadiť Ježišovým učením, budeme viesť šťastný a uspokojujúci život. Okrem toho budeme mať vyhliadku, že Jehova nás v budúcnosti oslobodí z otroctva hriechu a smrti. (Rimanom 8:1, 2, 20, 21) V nasledujúcom článku si rozoberieme, ako môžeme múdro využívať slobodu, ktorú máme v súčasnosti, aby sme mohli navždy chváliť Jehovu, pôvodcu pravej slobody.