1., 2. a) Prečo ľudia v Pavlových dňoch často premýšľali o otroctve a slobode? b) O kom Pavol povedal, že je Zdrojom pravej slobody?

OBYVATELIA Rímskej ríše, medzi ktorými žili aj raní kresťania, boli pyšní na svoje zákony, súdnictvo a občianske slobody. Moc a sláva tohto impéria bola však vybudovaná na lopote otrokov. V istom období otroci tvorili až 30 percent populácie. Otroctvo a sloboda boli teda pre bežných ľudí nepochybne horúcou témou, o ktorú sa zaujímali aj kresťania.

² Apoštol Pavol vo svojich listoch často písal o slobode. Jeho cieľom však nebolo dosiahnuť sociálnu ani politickú reformu, po ktorej ľudia v tom čase túžili. Nespoliehal sa na ľudských vládcov ani na inštitúcie bojujúce za slobodu. Pavol a jeho spolukresťania robili, čo mohli, aby úprimným ľuďom oznámili dobré posolstvo o Kráľovstve a pomohli im pochopiť, akú veľkú hodnotu má výkupná obeť Ježiša Krista. Pavol upriamoval pozornosť spolukresťanov na Zdroj pravej slobody. Napríklad v Druhom liste Korinťanom napísal: „Jehova je Duch; a kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ ​(2. Kor. 3:17)

3., 4. a) O čom Pavol hovoril predtým, ako uviedol slová v 2. Korinťanom 3:17? b) Čo musíme robiť, ak chceme mať úžitok zo slobody, ktorú dáva Jehova?

³ Predtým ako Pavol uviedol tieto slová, hovoril o tom, že keď Mojžiš zostúpil z vrchu Sinaj, kde bol v prítomnosti Jehovovho anjela, z jeho tváre vyžarovali lúče. Keď to uvideli Izraeliti, zmocnil sa ich strach, a tak si Mojžiš zahalil tvár závojom. (2. Mojž. 34:29, 30, 33; 2. Kor. 3:7, 13) Pavol však vysvetlil, že „keď nastane obrátenie k Jehovovi, závoj je odstránený“. (2. Kor. 3:16) Čo to znamená?

⁴ Ako sme sa dozvedeli v predchádzajúcom článku, jedine Jehova, ktorý je Stvoriteľom všetkého, má absolútnu, čiže bezhraničnú slobodu. Preto je logické, že v Jehovovej prítomnosti a všade, „kde je Jehovov duch“, je sloboda. Z tejto slobody môžeme mať úžitok iba vtedy, ak „nastane obrátenie k Jehovovi“, teda ak si k nemu vytvoríme blízky vzťah. A práve to chýbalo Izraelitom na pustatine. Nemali duchovný pohľad na to, ako sa Jehova o nich stará, ale pozerali sa na to telesne. Zatvrdili si srdce a myseľ si akoby zastreli závojom. Vyslobodenie z Egypta považovali predovšetkým za príležitosť na uspokojovanie svojich telesných žiadostí. (Hebr. 3:8–10)

5. a) Akú slobodu nám dáva Jehova prostredníctvom svätého ducha? b) Čo dokazuje, že otroctvo ani väzenie nemusí človeka obrať o slobodu od Jehovu? c) Aké otázky si zodpovieme v tomto článku?

⁵ Sloboda, ktorú nám Jehova dáva prostredníctvom svätého ducha, však znamená viac než oslobodenie z fyzického otroctva. Žiadne ľudské snahy nezmôžu to, čo Jehovov duch, ktorý nás oslobodzuje z otroctva hriechu a smrti a tiež zo zajatia falošného náboženstva a jeho zvykov. (Rim. 6:23; 8:2) To je úžasná sloboda! Môže sa z nej tešiť aj človek, ktorý je vo väzení alebo je otrokom. (1. Mojž. 39:20–23) Vidno to z príkladu sestry Nancy Juenovej a brata Harolda Kinga, ktorí boli roky vo väzení pre svoju vieru. Ich rozprávanie si môžeš pozrieť v našej televízii JW Broadcasting. (Nájdete v časti INTERVIEW A ROZPRÁVANIE > VYTRVALOSŤ V SKÚŠKACH.) V tomto článku si zodpovieme nasledujúce otázky: Ako dáme najavo, že si vážime slobodu? A čo by sme mali robiť, ak ju chceme múdro využívať?

6. Z čoho vidno, že Izraeliti si necenili slobodu od Jehovu?

⁶ Keď si uvedomíme, akú veľkú hodnotu má dar, ktorý sme dostali, pocítime túžbu odvďačiť sa darcovi. Izraeliti si necenili, že Jehova ich oslobodil z egyptského otroctva. Už po niekoľkých mesiacoch od oslobodenia začali s ľútosťou spomínať na jedlo, ktoré jedávali v Egypte, a sťažovať sa na dary, ktoré teraz dostávali od Jehovu. Dokonca sa chceli vrátiť do Egypta. Len si predstav, že „ryby... uhorky a vodové melóny a pór a cibuľa a cesnak“ im boli milšie než to, že mohli slobodne uctievať Jehovu. Nie div, že sa na nich veľmi rozhneval! (4. Mojž. 11:5, 6, 10; 14:3, 4) Táto správa je pre nás veľmi poučná.

7. Ako apoštol Pavol uplatnil radu v 2. Korinťanom 6:1 a ako ho v tom môžeme napodobňovať?

⁷ Apoštol Pavol nabádal kresťanov, aby slobodu, ktorú im Jehova láskavo dal prostredníctvom svojho Syna, Ježiša Krista, nepovažovali za samozrejmosť. (2. Korinťanom 6:1) Len si spomeň, ako Pavla sužovalo, že je v zajatí hriechu a smrti. S vďačnosťou však vyhlásil: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista!“ Prečo to mohol povedať? Vysvetlil to takto: „Lebo zákon toho ducha, ktorý dáva život v spojení s Kristom Ježišom, ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti.“ ​(Rim. 7:24, 25; 8:2) Tak ako Pavol, ani my by sme nikdy nemali považovať za samozrejmosť, že Jehova nás oslobodil zo zajatia hriechu a smrti. Vďaka výkupnému môžeme Bohu slúžiť s čistým svedomím a radosťou. (Žalm 40:8)

8. Pred čím apoštol Peter varoval kresťanov? b) Čím sa nás Satan snaží zviesť?

⁸ Okrem toho, že by sme mali byť vďační za svoju vzácnu slobodu, nikdy by sme ju nemali ani zneužívať. Apoštol Peter varoval kresťanov, aby svoju slobodu nepovažovali za zámienku na uspokojovanie telesných žiadostí. (1. Petra 2:16) Nepripomína ti Petrova výstraha to, čo sa stalo Izraelitom na pustatine? Pre nás je táto výstraha ešte aktuálnejšia. Satan a jeho svet chce ľudí zviesť množstvom lákadiel: jedlom, pitím, oblečením, oddychovými činnosťami, zábavou a mnohými ďalšími vecami. Vynachádzaví tvorcovia reklám často používajú pri propagácii výrobkov atraktívnych ľudí. Cieľom je vyvolať v druhých mylný dojem, že sa bez týchto výrobkov nezaobídu, hoci ich v skutočnosti nepotrebujú. Dávajme si pozor, aby sme nepadli za obeť Satanovej ľstivej taktike, a tak nevyužívali svoju slobodu nesprávne.

9. Čím ďalším sa nás Satan snaží zviesť?

⁹ Petrova rada sa týka aj omnoho závažnejších rozhodnutí, napríklad výberu vzdelania, zamestnania či životnej dráhy. Dnes sú mladí v škole pod veľkým tlakom, aby sa usilovali o vyššie vzdelanie. Je im predkladaný názor, že iba to im otvorí dvere k dobre platenej a prestížnej práci. Štatistiky sú často prezentované tak, aby sa zdalo, že absolventi univerzít zarábajú omnoho viac ako tí, ktorí dosiahli iba všeobecné vzdelanie. V období, keď sa mladí rozhodujú, ako využijú svoj život, sa im predstava, že získajú vyššie vzdelanie, môže zdať veľmi lákavá. Ale čo by mali oni a ich rodičia vziať do úvahy?

10. Na čo by sme mali pamätať, keď sa rozhodujeme v osobných záležitostiach?

¹⁰ Niektorí si myslia, že pri výbere vzdelania a zamestnania sa môžu rozhodnúť, ako chcú, keďže ide o osobnú záležitosť a svedomie im to dovoľuje. Možno sa opierajú o to, čo Pavol povedal kresťanom v Korinte o jedle: „Prečo by mala byť moja sloboda súdená svedomím niekoho iného?“ ​(1. Kor. 10:29) Je pravda, že každý sa môže slobodne rozhodnúť, aké vzdelanie a akú životnú dráhu si vyberie. Ale nemali by sme zabúdať, že máme iba relatívnu slobodu a že všetky naše rozhodnutia nejako ovplyvnia náš život. Preto Pavol uviedol spomínaný výrok slovami: „Všetko je zákonné, ale všetko nie je výhodné. Všetko je zákonné, ale všetko nebuduje.“ ​(1. Kor. 10:23) Z toho jasne vidíme, že by sme sa nemali rozhodovať len na základe toho, čo sa páči nám, ale mali by sme vziať do úvahy aj omnoho dôležitejšie faktory.

11. Prečo nás Jehova oslobodil?

¹¹ Peter nás najprv varoval, aby sme nepoužívali svoju slobodu nesprávnym spôsobom. Potom vysvetlil, že Boh nám dal slobodu s cieľom, aby sme žili „ako Boží otroci“. Teda dôvodom, prečo sme boli prostredníctvom Ježiša oslobodení zo zajatia hriechu a smrti, je to, aby sme sa v živote zameriavali na službu Bohu.

12. Čo sa učíme z príkladu Noacha a jeho rodiny?

¹² Najlepší spôsob, ako môžeme využívať svoju slobodu, je zameriavať sa na duchovné činnosti. To nás ochráni pred tým, aby sme sa nedali ovládať svetskými ambíciami či vlastnými túžbami. (Gal. 5:16) Zamyslime sa napríklad nad Noachom a jeho rodinou. Boli obklopení ľuďmi, ktorí boli násilnícki a žili nemravne. Napriek tomu sa nedali ovplyvniť túžbami ani konaním svojich súčasníkov. Vďaka čomu dokázali odolať tomuto vplyvu? Rozhodli sa zamerať na prácu, ktorú dostali od Jehovu. Stavali koráb, robili zásoby potravy pre seba a pre zvieratá a varovali ľudí pred blížiacim sa zničením. „Noach tak urobil všetko podľa toho, čo mu prikázal Boh. Urobil to práve tak.“ ​(1. Mojž. 6:22) K čomu to viedlo? Noach a jeho rodina prežili koniec vtedajšieho sveta. (Hebr. 11:7)

13. Čím bol poverený Ježiš a akú úlohu zveril svojim nasledovníkom?

¹³ Akú úlohu zveril Jehova nám? Vieme, že Ježiša poveril, aby oznamoval dobré posolstvo, a že Ježiš dal tú istú úlohu svojim nasledovníkom. (Lukáša 4:18, 19) Väčšina ľudí je zaslepená bohom tohto sveta a je v zajatí falošného náboženstva a obchodného a politického systému. (2. Kor. 4:4) Je pre nás cťou, že môžeme tak ako Ježiš pomáhať ľuďom spoznať a uctievať Jehovu, Boha slobody. (Mat. 28:19, 20) Nie je to ľahká práca, lebo sa v nej stretávame s mnohými prekážkami. V niektorých krajinách sú ľudia stále ľahostajnejší k dobrému posolstvu a dokonca reagujú na našu činnosť podráždene. Ale každý z nás by si mal položiť otázku: Využívam svoju slobodu tak, že sa čo najviac zapájam do práce pre Kráľovstvo?

14., 15. Čo sa rozhodli urobiť mnohí Jehovovi služobníci? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁴ Je povzbudzujúce, že mnohí si uvedomujú, v akých naliehavých časoch žijeme, a zjednodušujú si život, aby sa mohli zapojiť do služby celým časom. (1. Kor. 9:19, 23) Niektorí slúžia vo svojom okolí, iní sa presťahovali na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov. Zo správy vyplýva, že za posledných päť rokov vzrástol počet pravidelných priekopníkov o viac ako 250 000, a tak ich je dnes na celom svete vyše 1 100 000. K akým úžasným výsledkom to vedie, keď múdro využívame svoju slobodu! (Žalm 110:3)

¹⁵ Čo títo bratia a sestry urobili, aby múdro využívali svoju slobodu? Zamyslime sa nad príkladom Johna a Judith, ktorí za posledných 30 rokov slúžili v mnohých krajinách. Hovoria, že od roku 1977, keď začala prebiehať škola priekopníckej služby, sú študenti povzbudzovaní, aby sa presťahovali na miesta, kde je potrebných viac zvestovateľov. Aj oni si to dali za cieľ. John kvôli tomu veľakrát zmenil zamestnanie, a tak mohli žiť jednoducho. Vždy, keď sa presťahovali do nejakej cudzej krajiny, stáli pred rôznymi prekážkami. Museli sa naučiť nový jazyk, prispôsobiť sa inej kultúre a zvyknúť si na odlišné podnebie. No vďaka modlitbe a dôvere v Jehovu to všetko dokázali. Ako hodnotia tieto roky v službe Jehovovi? John hovorí: „Je to tá najúžasnejšia činnosť, akej som sa kedy venoval! Jehova sa pre mňa stal skutočnejším a začal som ho vnímať ako milujúceho otca. Lepšie som pochopil slová v Jakubovi 4:8: ‚Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.‘ Uvedomil som si, že som našiel presne to, čo som hľadal — pravý zmysel života.“

16. Ako mnohí múdro využili svoju slobodu?

¹⁶ Na rozdiel od Johna a Judith niektorí môžu slúžiť Jehovovi celým časom iba kratšie obdobie. Mnohí sa chopili príležitosti, aby slúžili ako dobrovoľníci na stavebných projektoch našej organizácie. Napríklad do výstavby svetového ústredia vo Warwicku v štáte New York sa zapojilo asi 27 000 bratov a sestier. Niektorí prišli pracovať na dva týždne, iní na rok alebo na dlhšie. Mnohí z nich priniesli veľké obete, aby tam mohli slúžiť. Sú pre nás nádherným príkladom, ako môžeme múdro využívať slobodu, ktorú nám dal Jehova, aby sme ho chválili.

17. Aká budúcnosť čaká tých, ktorí múdro využívajú svoju slobodu?

¹⁷ Sme Jehovovi veľmi vďační, že sme ho spoznali a že vďaka pravému uctievaniu sa tešíme z pravej slobody. Dávajme svojimi rozhodnutiami najavo, že si túto slobodu vážime. Nevyužívajme ju nesprávnym spôsobom, ale slúžme Jehovovi zo všetkých síl. Ak to robíme, môžeme sa tešiť na požehnanie, ktoré zažijeme, keď sa splní Jehovov sľub: „Samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ ​(Rim. 8:21)