1. O čom sme presvedčení?

 KEĎŽE poznáme Jehovu, vieme, že nás miluje a chce, aby sa nám v živote darilo. (Rim. 8:35–39) Sme presvedčení aj o tom, že keď sa riadime biblickými zásadami, je to vždy na naše dobro. (Iz. 48:17, 18) Ale čo ak prídu problémy, s ktorými sme nerátali?

2. S akými problémami sa môžeme stretnúť a aké otázky nám pri tom môžu napadnúť?

² Problémy neobchádzajú nikoho z nás. Napríklad nás môže sklamať niekto z rodiny. Môžeme vážne ochorieť, a tak už nemôžeme robiť pre Jehovu toľko, koľko by sme chceli. Môže nás postihnúť prírodná katastrofa alebo môžeme zažívať prenasledovanie za to, čomu veríme. V takýchto situáciách nám možno napadne: Prečo sa to stalo práve mne? Urobil som niečo zlé? Znamená to, že Jehova ma už nemá rád? Kládol si si niekedy podobné otázky? Ak áno, nie je na tom nič zlé. Takéto pocity mali mnohí Jehovovi verní služobníci. (Žalm 22:1, 2; Hab. 1:2, 3)

3. Čo sa dozvedáme zo Žalmu 34:19?

³ Prečítajte Žalm 34:19. V tomto žalme sú dve dôležité myšlienky: (1) problémy zažívajú aj spravodliví a (2) Jehova nám pomáha, aby sme ich zvládali. Ako to robí? Napríklad tak, že nás vedie k tomu, aby sme na život v tomto svete mali realistický pohľad. Aj keď nám sľubuje, že keď mu budeme slúžiť, bude nám to prinášať radosť, nesľubuje nám bezproblémový život. (Iz. 66:14) Povzbudzuje nás, aby sme sa zameriavali na to, čo je pred nami – na život, z ktorého sa budeme môcť tešiť po celú večnosť. (2. Kor. 4:16–18) A kým to príde, bude nám každý deň pomáhať, aby sme mu zostali verní. (Plač 3:22–24)

4. O čom budeme uvažovať v tomto článku?

⁴ Teraz budeme hovoriť o tom, čo sa môžeme naučiť od verných Jehovových služobníkov z minulosti a zo súčasnosti. Ako uvidíme, v živote nás môžu zaskočiť nečakané udalosti. Ale keď sa budeme spoliehať na Jehovu, bude pri nás stáť. (Žalm 55:22) Pri každom z týchto príkladov sa zamysli: Ako by som reagoval, keby som bol na jeho mieste? Ako ma tieto príklady uisťujú, že Jehovovi môžem dôverovať? A čo si z ich príkladu môžem zobrať?

5. S akými nečakanými problémami sa stretol Jakob?

⁵ Boží služobníci v minulosti sa museli vyrovnávať s rôznymi nečakanými situáciami. Ako príklad si uveďme to, čo zažil Jakob. Jeho otec chcel, aby si za manželku zobral niekoho, kto uctieva Jehovu, jednu z Lábanových dcér, a uistil ho, že Jehova ho za to požehná. (1. Mojž. 28:1–4) A tak ho Jakob poslúchol, odišiel z Kanaánu a vybral sa za svojím príbuzným Lábanom, ktorý mal dve dcéry, Leu a Ráchel. Zaľúbil sa do jeho mladšej dcéry Ráchel a sľúbil mu, že mu za ňu bude slúžiť sedem rokov. (1. Mojž. 29:18) Ale veci sa vyvinuli inak, ako si predstavoval. Lában ho podviedol a namiesto Ráchel mu dal Leu. Povedal mu, že o týždeň si môže vziať za manželku aj Ráchel, ale iba ak za ňu odpracuje ďalších sedem rokov. (1. Mojž. 29:25–27) Lában sa k nemu správal nečestne, aj čo sa týkalo jeho práce a mzdy. Celkovo Jakoba využíval až 20 rokov! (1. Mojž. 31:41, 42)

6. Aké ďalšie problémy Jakob zažil?

⁶ Tým sa Jakobove problémy neskončili. Mal veľkú rodinu, ale jeho synovia spolu veľmi dobre nevychádzali. Svojho brata Jozefa dokonca predali do otroctva. Dvaja Jakobovi synovia, Simeon a Lévi, pokazili povesť jeho rodiny a priniesli hanbu na Jehovovo meno. Navyše Jakobova milovaná manželka Ráchel pri pôrode ich druhého syna zomrela. A keďže nastal hlad, musel sa na staré kolená presťahovať do Egypta. (1. Mojž. 34:30; 35:16–19; 37:28; 45:9–11, 28)

7. Ako Jehova Jakobovi dokazoval, že je s ním? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

⁷ Napriek tomu všetkému Jakob nikdy neprestal dôverovať Jehovovi a jeho sľubom. A Jehova po celý čas dokazoval, že je s ním. Aj keď s ním Lában jednal nečestne, po hmotnej stránke sa mu darilo, lebo ho Jehova žehnal. A aký vďačný musel byť Jehovovi, keď sa po rokoch stretol so svojím milovaným synom Jozefom, o ktorom si po celý čas myslel, že je mŕtvy! Všetky tieto náročné situácie zvládol vďaka tomu, že mal blízky vzťah s Jehovom. (1. Mojž. 30:43; 32:9, 10; 46:28–30) Keď aj my budeme mať s Jehovom blízky vzťah, nečakané problémy dokážeme zvládnuť.

8. Čo kráľ Dávid veľmi túžil urobiť?

⁸ Kráľ Dávid nemohol urobiť pre Jehovu všetko, čo chcel. Napríklad mu veľmi túžil postaviť chrám. Zmienil sa o tom prorokovi Nátanovi a ten mu povedal: „Urob, čo si želá tvoje srdce, lebo pravý Boh je s tebou.“ (1. Kron. 17:1, 2) Vieme si predstaviť, ako ho tieto slová museli potešiť. Možno hneď začal nadšene plánovať, ako bude pri tomto veľkom projekte postupovať.

9. Ako Dávid zareagoval na nečakanú správu?

⁹ No už čoskoro sa Nátan vrátil k Dávidovi so správou, že všetko je inak. „Ešte v tú noc“ Jehova povedal Nátanovi, že chrám nepostaví Dávid, ale jeho syn. (1. Kron. 17:3, 4, 11, 12) Ako na to Dávid zareagoval? Tejto novej situácii sa prispôsobil. Začal pre svojho syna Šalamúna zhromažďovať financie a všetok potrebný materiál. (1. Kron. 29:1–5)

10. Ako Jehova Dávida odmenil?

¹⁰ Hneď ako sa Dávid dozvedel, že to nebude on, kto postaví chrám, Jehova s ním uzavrel zmluvu. Sľúbil mu, že jeden z jeho potomkov bude vládnuť navždy. (2. Sam. 7:16) Len si predstav, aký bude Dávid v novom svete šťastný, keď zistí, že Kráľom Božieho Kráľovstva je Ježiš, ktorý je jeho potomkom! Z toho sa učíme, že aj keď nemôžeme pre Jehovu robiť všetko, čo by sme chceli, Jehova pre nás môže mať pripravené niečo iné – niečo, čo by nám nikdy ani nenapadlo.

11. Z čoho vidno, že kresťania v prvom storočí mali Božiu podporu, aj keď Božie Kráľovstvo neprišlo vtedy, keď ho očakávali? (Skutky 6:7)

¹¹ Aj kresťania v prvom storočí sa museli vyrovnávať s vecami, ktoré boli inak, ako si predstavovali. Napríklad si veľmi priali, aby prišlo Božie Kráľovstvo, ale to stále neprichádzalo. (Sk. 1:6, 7) Čo teda robili? Ďalej horlivo zvestovali dobrú správu. To, že sa dobrá správa šírila stále viac a viac, bolo pre nich jasným dôkazom, že majú Jehovovu podporu. (Prečítajte Skutky 6:7.)

12. Čo robili kresťania v prvom storočí, keď nastal hlad?

¹² V prvom storočí prišiel „na celú obývanú zem“ veľký hlad. (Sk. 11:28) Nevyhli sa mu ani kresťania. Muselo to byť pre nich veľmi náročné. Hlavy rodín si určite robili starosti, ako sa postarajú o svoju rodinu. A čo mladí, ktorí sa rozhodli, že budú slúžiť viac? Povedali si, že zatiaľ svoje plány odložia? Nie. Všetci sa novej situácii prispôsobili. Ďalej robili v službe všetko, čo mohli, a delili sa o to, čo mali, so spolukresťanmi v Judei. (Sk. 11:29, 30)

13. Čo dobré zažili kresťania počas hladu?

¹³ Čo dobré zažili kresťania napriek tomu, že nastal hlad? Tí, čo dostali hmotnú pomoc, na vlastnej koži pocítili, ako sa o nich Jehova stará. (Mat. 6:31–33) Určite ich to ešte viac priblížilo k bratom a sestrám, ktorí im pomohli. A tí, ktorí prispeli alebo sa inak podieľali na tejto pomoci, zažili radosť z dávania. (Sk. 20:35) Jehova ich všetkých odmenil za to, ako sa prispôsobili zmeneným okolnostiam.

14. Čo zažili Barnabáš a apoštol Pavol a k čomu to viedlo? (Skutky 14:21, 22)

¹⁴ Kresťania v prvom storočí často zažívali aj prenasledovanie, niekedy práve vtedy, keď to najmenej čakali. Stalo sa to aj Barnabášovi a apoštolovi Pavlovi, keď zvestovali v Lystre. Najprv ich tam prijali dobre a počúvali, čo im hovoria. Neskôr si však odporcovia „získali zástupy“ a niektorí z tých, čo ich predtým počúvali, začali Pavla kameňovať. (Sk. 14:19) Ale Barnabáša a Pavla to od zvestovania neodradilo a na druhý deň išli zvestovať niekam inam. K čomu to viedlo? Vďaka ich práci pribudlo „mnoho učeníkov“ a svojimi slovami a príkladom posilňovali spolukresťanov. (Prečítajte Skutky 14:21, 22.) Z toho, že sa Barnabáš a Pavol nedali odradiť prenasledovaním, mali mnohí veľký úžitok. Aj nás Jehova požehná, keď sa nevzdáme a budeme pokračovať v práci, ktorou nás poveril.

15. V čom je nám dobrým príkladom brat Macmillan?

¹⁵ V období pred rokom 1914 mali mnohí Jehovovi služobníci veľké očakávania. Jedným z nich bol brat Macmillan. Tak ako mnohí v tej dobe, aj on si myslel, že už čoskoro dostane svoju nebeskú odmenu. V jednom prejave, ktorý mal v septembri 1914, povedal: „Toto je pravdepodobne moja posledná verejná reč.“ No nebolo to tak. Neskôr napísal: „Niektorí z nás sa možno trochu prenáhlili, keď sme si mysleli, že pôjdeme hneď do neba.“ A dodal: „To, čo máme konať, je zostať zamestnaní v Pánovej službe.“ A toho sa aj držal, v službe bol veľmi horlivý. Povzbudzoval aj mnohých bratov, ktorí boli vo väzení za svoj neutrálny postoj. Pravidelne chodil na zhromaždenia aj vo vysokom veku. Ako zhodnotil tie roky horlivej služby, kým čakal na svoju odmenu? Krátko pred svojou smrťou v roku 1966 napísal: „Moja viera nezoslabla, je stále rovnako silná.“ Tento jeho krásny postoj môžeme všetci napodobňovať, a to najmä keď zažívame nejaké skúšky alebo problémy dlhšie, než sme čakali. (Hebr. 13:7)

16. Aký nečakaný problém musel riešiť brat Herbert Jennings a jeho manželka? (Jakub 4:14)

¹⁶ Viacerí bratia a sestry sa musia vyrovnávať s nečakanými zdravotnými problémami. Napríklad brat Herbert Jennings vo svojom životnom príbehu napísal, že sa s manželkou veľmi tešili z toho, že môžu slúžiť ako misionári v Ghane. Ale po nejakom čase mu diagnostikovali bipolárnu poruchu. Svoju situáciu opísal ako „zajtrajšok, aký sme neočakávali“, pričom sa odvolával na Jakuba 4:14. (Prečítajte.) Napísal: „A tak sme si, vystavení realite, zariadili odchod z Ghany a od mnohých našich blízkych priateľov a... vrátili sme sa do Kanady.“ Tam brat Jennings podstúpil liečbu. Napriek ťažkej situácii, v ktorej sa spolu s manželkou ocitli, cítili, že Jehova stojí pri nich, a ďalej mu verne slúžili.

17. Ako príklad brata Jenningsa povzbudil niektorých bratov a sestry?

¹⁷ Príbeh brata Jenningsa, v ktorom otvorene porozprával o tom, čím si prechádzal, mnohých veľmi povzbudil. Jedna sestra napísala: „Žiaden článok na mňa nezapôsobil tak silne ako tento... Keď som čítala, ako sa brat Jennings musel vzdať služby celým časom, aby sa mohol liečiť, pomohlo mi to získať vyrovnaný pohľad na svoju situáciu.“ Podobne sa vyjadril aj jeden brat: „Po desiatich rokoch, čo som slúžil ako zborový starší, som sa musel pre duševnú chorobu tejto úlohy vzdať. Moje pocity zlyhania boli také silné, že ma často skľučovalo, keď som čítal životné príbehy... Ale vytrvalosť brata Jenningsa ma povzbudila.“ Z toho vidíme, že keď vytrvalo slúžime Jehovovi napriek nečakaným problémom, môžeme druhých povzbudiť. Aj keď sa život nevyvíja podľa našich predstáv, môžeme byť pre druhých príkladom viery a vytrvalosti. (1. Petra 5:9)

18. Čo sa učíš od jednej sestry z Nigérie? (Pozri ilustračnú fotografiu.)

¹⁸ Mnohí bratia a sestry to mali počas pandémie covidu-19 veľmi náročné. Jedna sestra z Nigérie, ktorá je vdovou, nemala už takmer žiadne jedlo ani peniaze. Raz ráno, keď si s dcérou uvarili posledný hrnček ryže, sa jej dcéra opýtala, čo budú jesť potom. Povedala jej, že už žiadne jedlo ani peniaze nemajú, ale môžu si zobrať príklad od vdovy zo Sarepty, ktorá pripravila posledné jedlo a spoľahla sa na Jehovu. (1. Kráľ. 17:8–16) Ešte skôr, ako začali premýšľať nad tým, čo budú jesť na obed, dostali od bratov balík potravinovej pomoci. Vďaka tomu mali ďalšie dva týždne čo jesť. Táto sestra povedala, že si ani nemyslela, ako Jehova pozorne počúval, čo hovorí svojej dcére. Teda keď sa spoliehame na Jehovu, nečakané problémy nás k nemu ešte viac priblížia. (1. Petra 5:6, 7)

19. Aké prenasledovanie zažil brat Alexej Jeršov?

¹⁹ V posledných rokoch mnohí bratia a sestry museli znášať prenasledovanie, aké možno ani nečakali. Bolo to tak aj v prípade brata Alexeja Jeršova z Ruska. Keď sa v roku 1994 dal pokrstiť, Jehovovi svedkovia tam mali určitú mieru slobody. Ale po rokoch sa situácia v Rusku zmenila. V roku 2020 uňho bola urobená domová prehliadka a skonfiškovali mu viacero vecí. O niekoľko mesiacov sa proti nemu začalo trestné stíhanie. Aby toho nebolo málo, obvinenia boli založené na videonahrávkach od človeka, ktorý viac ako rok predstieral, že má záujem o štúdium Biblie. To preňho musela byť rana pod pás.

20. Čo bratovi Jeršovovi pomáha, aby mal k Jehovovi blízky vzťah?

²⁰ Priniesli tieto skúšky bratovi Jeršovovi aj niečo dobré? Áno, jeho vzťah s Jehovom je ešte silnejší. Hovorí: „S manželkou sa častejšie modlíme. Som si istý, že túto situáciu by som bez Jehovovej pomoci nezvládol.“ A dodáva: „Keď sa u mňa objavia negatívne pocity, pomáha mi osobné štúdium Biblie. Uvažujem o verných služobníkoch z minulosti. V Biblii je veľa príkladov, z ktorých vidno, aké dôležité je zostať pokojný a dôverovať Jehovovi.“

21. Čo si chceme zobrať z tohto článku?

²¹ V tomto článku sme hovorili o tom, že v živote sa môžeme stretnúť s rôznymi nečakanými problémami. Ale Jehova nám vždy pomôže, ak sa na neho budeme spoliehať. Je to tak, ako sa píše v záhlavnom texte: „Spravodlivý zažíva mnoho trápenia, ale Jehova ho vyslobodzuje zo všetkého.“ (Žalm 34:19) Keď zažívame nejaké problémy, nemyslime len na ne, ale hlavne na to, ako nám Jehova pomáha. Vďaka tomu budeme môcť podobne ako apoštol Pavol povedať: „Na všetko mám silu vďaka tomu, ktorý ma posilňuje.“ (Fil. 4:13)