1., 2. Aké udalosti viedli k tomu, že Pavol a Sílas sa ocitli vo väzení vo Filipách? (Pozri obrázok v úvode článku.)

JE OKOLO polnoci. Dvaja misionári Pavol a Sílas sú v najvnútornejšej časti väzenia v meste Filipy. Nohy majú pevne zovreté v klade a chrbát ich ešte stále bolí z toho, ako ich zbili. (Sk. 16:23, 24) Všetko sa odohralo tak rýchlo! Z ničoho nič sa ich zmocnil dav a vliekol ich na trhovisko pred narýchlo zvolaný súd. Strhli z nich vrchný odev a surovo ich zbili prútmi. (Sk. 16:16–22) Aká veľká nespravodlivosť! Pavol bol rímskym občanom a mal právo na riadny súdny proces. Sílas bol zrejme tiež rímskym občanom. (Sk. 16:37)

² V šere väzenskej cely Pavol premýšľa o tom, čo sa v ten deň udialo. Myslí na obyvateľov mesta Filipy. Na rozdiel od mnohých iných miest, ktoré Pavol navštívil, v tomto meste nie je žiadna synagóga. Židia sa musia schádzať až pri rieke za bránami mesta. (Sk. 16:13, 14) Je to preto, že v meste nie je ani desať židovských mužov, čo bola požiadavka na to, aby tam mohla byť synagóga? Filipania sú na svoje rímske občianstvo zjavne veľmi hrdí, aj keď im nedávalo tie isté práva ako Rimanom. (Sk. 16:21) Preto možno ani nepredpokladali, že Pavol a Sílas, ktorí sú Židia, by tiež mohli mať rímske občianstvo. Nevieme presne, ako to bolo, no títo muži sa neprávom ocitli vo väzení.

3. a) Prečo mohlo Pavla prekvapiť, že sa dostal do väzenia? b) Aký postoj Pavol prejavil?

³ Pavol možno premýšľa aj nad udalosťami, ktoré sa odohrali v predchádzajúcich mesiacoch, keď bol na druhej strane Egejského mora v Malej Ázii. Svätý duch mu tam v určitých oblastiach opakovane zabránil vydávať svedectvo. Bolo to, akoby ho podnecoval ísť na iné miesto. (Sk. 16:6, 7) Ale kam? Keď bol v Troade, mal videnie, v ktorom dostal odpoveď: „Prejdi do Macedónie.“ Bol to jasný pokyn od Jehovu a Pavol toto pozvanie okamžite prijal. (Skutky 16:8–10) Ale čo sa stalo potom? Krátko po príchode do Macedónie skončil vo väzení! Prečo to Jehova dopustil? A ako dlho zostane vo väzení? Aj keď Pavlovi možno vírili v mysli tieto otázky, nedovolil, aby podkopali jeho vieru ani aby ho obrali o radosť. Pavol a Sílas sa začali „modliť a spievať Bohu chvály“. (Sk. 16:25) Jehova im vlial pokoj, ktorý utešil ich myseľ i srdce.

4. V čom sa naša situácia môže podobať Pavlovej?

⁴ Tak ako apoštol Pavol, aj ty si možno zažil situácie, keď si si myslel, že konáš v súlade s tým, ako ťa vedie Boží svätý duch, ale veci sa vyvinuli inak, než si očakával. Možno si sa dostal do ťažkostí alebo si sa ocitol v novej situácii, ktorá si od teba vyžadovala, aby si v živote urobil veľké zmeny. (Kaz. 9:11) Keď nad tým premýšľaš, možno si kladieš otázku, prečo Jehova dopustil, aby sa stali určité veci. Čo ti v takom prípade pomôže, aby si zostal Jehovovi verný a naďalej mu plne dôveroval? Odpoveď nájdeme, keď sa opäť zamyslíme nad správou o Pavlovi a Sílasovi.

5. Ako sa Pavlova situácia nečakane zmenila?

⁵ Keď Pavol a Sílas spievali Jehovovi piesne chvály, zrazu sa spustil sled nečakaných udalostí. Nastalo silné zemetrasenie. Dvere väzenia sa dokorán otvorili a všetkým väzňom sa uvoľnili putá. Väzenský dozorca chcel spáchať samovraždu, ale Pavol mu v tom zabránil. On i jeho rodina sa dali pokrstiť. Na druhý deň mestskí úradníci poslali strážnikov, aby prepustili Pavla a Sílasa. Požiadali ich, aby v pokoji opustili mesto. Ale keď sa dozvedeli, že Pavol a Sílas majú rímske občianstvo, pochopili, že urobili obrovskú chybu, a osobne ich vyprevadili. Pavol a Sílas sa však najprv rozlúčili s Lýdiou, ktorá sa len nedávno dala pokrstiť. Okrem toho využili túto príležitosť, aby ešte pred odchodom posilnili bratov. (Sk. 16:26–40) Ako rýchlo sa všetko zmenilo!

6. Čo budeme teraz rozoberať?

⁶ Čo sa učíme z týchto udalostí? Vidíme, že Jehova dokáže urobiť niečo, čo by sme nečakali, a preto v skúškach nemusíme byť úzkostliví. Na Pavla zjavne hlboko zapôsobilo, ako ho Jehova vyslobodil. Vidno to aj z toho, čo o úzkosti a Božom pokoji neskôr napísal bratom vo Filipách. Teraz si rozoberieme jeho slová zaznamenané vo Filipanom 4:6, 7. Potom preskúmame ďalšie príklady z Biblie, keď Jehova urobil niečo nečakané. A nakoniec sa zamyslíme nad tým, ako nám „Boží pokoj“ môže pomôcť vytrvať a plne dôverovať Jehovovi.

7. a) Čo chcel Pavol naučiť kresťanov vo Filipách? b) O čom nás uisťujú Pavlove slová?

⁷ Keď filipskí kresťania čítali Pavlov list, nepochybne si pripomenuli, čo Pavol a Sílas zažili a že Jehova vtedy zasiahol nečakaným spôsobom. Čo ich chcel Pavol naučiť? V podstate im chcel povedať: „Neznepokojujte sa. Modlite sa a získate Boží pokoj.“ A Pavol dodal, že „Boží pokoj... prevyšuje každé myslenie“. Čo to znamená? Podľa niektorých prekladateľov tento pokoj „presahuje všetky naše sny“ alebo „prekonáva všetky ľudské plány“. Pavol tu v podstate hovorí, že „Boží pokoj“ má moc, akú si ani nedokážeme predstaviť. Takže aj keby sa z nášho pohľadu zdalo, že nejaká situácia je beznádejná, Jehova vie, ako ju vyriešiť, a môže urobiť niečo mimoriadne. (Prečítajte 2. Petra 2:9.)

8., 9. a) K akým výsledkom to viedlo, keď Pavol zniesol nespravodlivé zaobchádzanie vo Filipách? b) Prečo mohli filipskí bratia brať vážne Pavlove slová?

⁸ Keď sa bratia vo Filipách zamysleli nad tým, čo všetko sa stalo za desať rokov po týchto udalostiach, určite to posilnilo ich vieru, lebo Pavlove slová sa potvrdili. Hoci Jehova dopustil, aby zažili nespravodlivé zaobchádzanie, nakoniec to prispelo k „obhajobe a zákonnému upevneniu dobrého posolstva“. (Fil. 1:7) Mestskí úradníci sa už neodvážili postaviť proti novovzniknutému kresťanskému zboru v ich meste. Možno práve vďaka tomu, že sa Pavol zmienil o svojom rímskom občianstve, mohol Pavlov spoločník na cestách Lukáš zostať vo Filipách, keď odtiaľ Pavol a Sílas odišli. Tak mohol v meste pomáhať novopokrsteným kresťanom.

⁹ Keď filipskí bratia čítali Pavlov list, dobre vedeli, že to nie sú slová nejakého teoretika, ktorý žije mimo reality. Boli to slová muža, ktorý zažil extrémne ťažkosti a osobne pocítil „Boží pokoj“. A dokonca aj vtedy, keď Pavol písal tieto slová, bol v domácom väzení v Ríme a z toho, ako to zvládal, bolo zjavné, že ho stále chráni „Boží pokoj“. (Fil. 1:12–14; 4:7, 11, 22)

10., 11. a) Čo by sme mali robiť, keď nás niečo trápi? b) Na čo sa môžeme spoľahnúť?

¹⁰ Čo nám pomôže, aby sme si nerobili prílišné starosti a pociťovali „Boží pokoj“? Z Pavlových slov jasne vyplýva, že najlepším liekom na obavy je modlitba. Preto keď cítime úzkosť, zverme sa Jehovovi. (Prečítajte 1. Petra 5:6, 7.) Obracajme sa na Jehovu s plnou dôverou, že sa o nás postará. A keď sa k nemu modlíme, nezabúdajme mu ďakovať za všetko dobré, čo pre nás robí. Pamätajme, že Jehova môže „urobiť viac ako v nadbytku všetko, o čo prosíme, alebo na čo si pomyslíme“. (Ef. 3:20) Potom mu budeme ešte viac dôverovať.

¹¹ Tak ako Pavol a Sílas, aj my budeme možno prekvapení, keď si uvedomíme, čo Jehova robí pre každého z nás. Nemusí to byť nič výnimočné, ale môžeme sa spoľahnúť, že nám vždy dá, čo potrebujeme. (1. Kor. 10:13) Samozrejme, to neznamená, že budeme sedieť so založenými rukami a čakať, kým Jehova nevyrieši náš problém. V súlade so svojimi modlitbami musíme konať. (Rim. 12:11) Tak dokazujeme, že sa úprimne snažíme problém vyriešiť, a Jehovovi dávame priestor, aby naše úsilie požehnal. Zároveň však pamätajme, že Jehova môže urobiť omnoho viac, než by sme čakali. Niekedy nás prekvapí, keď situáciu vyrieši nejakým nečakaným spôsobom. Zamyslime sa nad niektorými biblickými správami, ktoré posilnia našu dôveru, že Jehova môže pre nás urobiť niečo výnimočné.

12. a) Čo urobil kráľ Ezechiáš, keď stál pred hrozbou zo strany asýrskeho kráľa Senacheriba? b) Čo sa učíme z toho, ako Jehova vyriešil túto situáciu?

¹² V Biblii je mnoho správ o tom, že Jehova urobil pre svojich služobníkov niečo nečakané. Príkladom toho je kráľ Ezechiáš. Žil v čase, keď asýrsky kráľ Senacherib vtrhol do Judska a dobyl všetky opevnené mestá okrem Jeruzalema. (2. Kráľ. 18:1–3, 13) Potom sa Senacherib rozhodol, že zaútočí na Jeruzalem. Čo urobil kráľ Ezechiáš, keď stál pred touto hrozbou? V prvom rade sa pomodlil k Jehovovi a poprosil o radu proroka Izaiáša. (2. Kráľ. 19:5, 15–20) Potom podnikol aj rozumné kroky. Dal Senacheribovi zlato a striebro, ktoré požadoval. (2. Kráľ. 18:14, 15) A pripravil mesto na dlhé obliehanie. (2. Par. 32:2–4) Ako sa to skončilo? Jehova poslal svojho anjela a ten za jedinú noc usmrtil 185 000 Senacheribových vojakov. Ezechiáš niečo také určite nečakal! (2. Kráľ. 19:35)

13. a) Čo sa učíme z toho, čo zažil Jozef? b) Čo nečakané zažila Abrahámova manželka Sára?

¹³ Teraz sa zamyslime nad tým, čo zažil Jakobov syn Jozef. Keď bol vo väzení v Egypte, určite mu ani neprišlo na um, že sa stane druhým najmocnejším mužom v krajine a že prostredníctvom neho Jehova zachráni jeho rodinu pred hladomorom. (1. Mojž. 40:15; 41:39–43; 50:20) To, čo Jehova urobil, iste prevýšilo všetky jeho očakávania. Zamyslime sa tiež nad Jozefovou prastarou matkou Sárou. Pomyslela si, že Jehova jej v starobe umožní porodiť vlastného syna, a nie iba vychovávať syna svojej slúžky? Izákovo narodenie určite prevýšilo všetky Sárine očakávania! (1. Mojž. 21:1–3, 6, 7)

14. Čím si môžeme byť istí?

¹⁴ Pravdaže, nečakáme, že Jehova ešte v tomto svete vyrieši všetky naše problémy ani že bude kvôli nám robiť zázraky. Vieme však, že v minulosti pomáhal svojim služobníkom úžasným spôsobom. A nezmenil sa. (Izaiáša 43:10, 11) To prehlbuje našu dôveru k nemu. Môžeme si byť istí, že nám dá potrebnú silu, aby sme konali jeho vôľu. (2. Kor. 4:7–9) Čo sa učíme z týchto biblických správ? To, čo zažili Ezechiáš, Jozef a Sára, nás uisťuje, že Jehova nám pomôže prekonať i zdanlivo neprekonateľné problémy, ak mu zostaneme verní.

15. Čo nám pomôže zachovať si „Boží pokoj“ a vďaka čomu je to možné?

¹⁵ Čo nám pomôže, aby sme si aj v náročných situáciách zachovali „Boží pokoj“? Mali by sme si udržiavať blízky vzťah k nášmu Bohu, Jehovovi. To je možné iba „prostredníctvom Krista Ježiša“, ktorý dal svoj život ako výkupné. Toto opatrenie je ďalším z úžasných darov od nášho Otca. Na základe výkupného nám Jehova odpúšťa hriechy a umožňuje nám približovať sa k nemu s čistým svedomím. (Ján 14:6; Jak. 4:8; 1. Petra 3:21)

16. K čomu to vedie, keď získame „Boží pokoj“? Znázorni to.

¹⁶ K čomu to vedie, keď získame „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“? V Biblii sa píše, že tento pokoj bude „strážiť [naše] srdce a [naše] myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša“. (Fil. 4:7) V pôvodnom jazyku sa slovo „strážiť“ používalo vo vojenskej terminológii. Vzťahovalo sa na oddiel vojakov, ktorý v staroveku dostal za úlohu chrániť opevnené mesto. Takým mestom boli napríklad Filipy. Jeho obyvatelia mohli v noci pokojne spať, lebo vedeli, že brány mesta chránia vojaci. Podobne keď „Boží pokoj“ stráži naše srdce a naše myšlienky, nebudeme si robiť starosti. Vieme, že Jehova sa o nás stará a chce, aby sme boli šťastní. (1. Petra 5:10) Keď na to pamätáme, chráni nás to a nepremôže nás úzkosť ani sklamanie.

17. Čo nám pomôže vo veľkom súžení plne dôverovať Jehovovi?

¹⁷ Čoskoro nastane veľké súženie, aké ľudstvo ešte nikdy nezažilo. (Mat. 24:21, 22) Nevieme presne, čo to bude znamenať pre nás osobne. Nemusíme si však robiť prílišné starosti. Aj keď netušíme, čo všetko Jehova urobí, poznáme ho a vieme, čo dokáže. To, čo urobil pre svojich služobníkov v minulosti, nás uisťuje, že nech sa stane čokoľvek, vždy splní, čo si zaumieni — niekedy dokonca nečakaným spôsobom! A tak zakaždým, keď nám Jehova takto pomôže, pocítime „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“.