1. Akú veľkú česť všetci máme?

VEĽMI si ceníme, že môžeme byť súčasťou Jehovovho zboru. Je to duchovný raj, v ktorom zažívame pokoj a lásku a v ktorom uctievame Jehovu spolu s našimi bratmi a sestrami. Vieš, aká je tvoja úloha v zbore?

2. Aké prirovnanie použil apoštol Pavol v niekoľkých svojich listoch?

² Svoju úlohu v zbore lepšie pochopíme, keď pouvažujeme o prirovnaní, ktoré používa apoštol Pavol v niekoľkých svojich listoch. V každom z týchto listov Pavol prirovnal zbor k ľudskému telu a jednotlivcov v zbore prirovnal k častiam ľudského tela. (Rim. 12:4–8; 1. Kor. 12:12–27; Ef. 4:16)

3. Ktoré tri veci si rozoberieme v tomto článku?

³ V tomto článku si rozoberieme tri dôležité veci, ktoré sa učíme z Pavlovho prirovnania. Po prvé, dozvieme sa, že každý z nás má v Jehovovom zbore svoje miesto. * Po druhé, povieme si, čo nám môže pomôcť, aby sme videli svoje miesto v zbore. A po tretie, ukážeme si, prečo by sme si mali usilovne plniť svoju úlohu, ktorú máme v kresťanskom zbore.

4. Čo sa dozvedáme z listu Rimanom 12:4, 5?

⁴ Prvá vec, ktorú sa učíme z Pavlovho prirovnania, je tá, že každý z nás má v Jehovovom zbore dôležité miesto. Pavol začína svoje prirovnanie slovami: „Ako má naše telo mnoho častí, ale všetky nemajú rovnakú úlohu, tak aj nás je mnoho, ale v spojení s Kristom sme jedno telo a jednotlivo sme časťami, ktoré patria k sebe.“ ​(Rim. 12:4, 5) Čo tým Pavol myslel? Každý z nás má v zbore inú úlohu, ale každého z nás si Jehova cení.

5. Aké dary dal Jehova zboru?

⁵ Keď uvažuješ o úlohách v zbore, možno ti hneď prídu na myseľ bratia, ktorí vedú zbor. (1. Tes. 5:12; Hebr. 13:17) Je pravda, že Jehova dal prostredníctvom Krista zboru „ľudí ako dary“. (Ef. 4:8) Patria k nim členovia vedúceho zboru, pomocníci vedúceho zboru, členovia výborov pobočiek, krajskí dozorcovia, inštruktori biblických škôl, zboroví starší a služobní pomocníci. Všetci títo bratia boli vymenovaní svätým duchom, aby sa starali o Jehovove cenné ovečky a posilňovali zbor. (1. Petra 5:2, 3)

6. O čo sa podľa 1. Tesaloničanom 2:6–8 snažia bratia, ktorí boli vymenovaní svätým duchom?

⁶ Bratia, ktorí boli vymenovaní svätým duchom, majú v zbore rôzne úlohy. Tak ako rôzne časti tela, napríklad ruky a nohy, slúžia celému telu, títo bratia usilovne slúžia celému zboru. Neusilujú sa o vlastnú slávu, ale snažia sa posilňovať bratov a sestry. (1. Tes. 2:6–8) Ďakujeme Jehovovi za týchto nesebeckých, duchovne zmýšľajúcich mužov!

7. Akú odmenu zažívajú služobníci celým časom?

⁷ Niektorí slúžia v zbore ako misionári, zvláštni priekopníci alebo pravidelní priekopníci. Títo bratia a sestry sa rozhodli, že sa budú celým časom venovať zvestovateľskej činnosti a robeniu učeníkov. Vďaka tomu mohli mnohým pomôcť stať sa učeníkmi Ježiša Krista. Hoci väčšina z nich toho nemá po hmotnej stránke veľa, sú šťastní, lebo Jehova ich bohato odmeňuje. (Mar. 10:29, 30) Sú to naši drahí bratia a sestry a sme radi, že ich v zbore máme!

8. Prečo je každý zvestovateľ dobrej správy pre Jehovu dôležitý?

⁸ Sú vymenovaní bratia a služobníci celým časom jediní, kto má v zbore svoje miesto? Vôbec nie. Každý, kto zvestuje dobrú správu, je pre Jehovu a pre zbor dôležitý. (Rim. 10:15; 1. Kor. 3:6–9) Veď jednou z najdôležitejších úloh kresťanského zboru je robiť učeníkov nášho Pána Ježiša Krista. (Mat. 28:19, 20; 1. Tim. 2:4) Všetci zvestovatelia, ktorí sú spojení so zborom, či už sú pokrstení, alebo nepokrstení, považujú túto činnosť vo svojom živote za prvoradú. (Mat. 24:14)

9. Prečo si ceníme naše kresťanské sestry?

⁹ Jehova dáva dôstojné miesto v zbore aj kresťanským sestrám. Cení si tieto manželky, matky, vdovy a slobodné sestry, ktoré mu verne slúžia. V Biblii sa hovorí o mnohých vynikajúcich ženách, ktoré sa páčili Bohu. Ich múdrosť, viera, horlivosť, odvaha, štedrosť a dobré skutky sú dodnes pre nás úžasným príkladom. (Luk. 8:2, 3; Sk. 16:14, 15; Rim. 16:3, 6; Fil. 4:3; Hebr. 11:11, 31, 35) Sme Jehovovi veľmi vďační, že aj dnes máme v zbore kresťanky, ktoré majú rovnako krásne vlastnosti!

10. Prečo si ceníme bratov a sestry v pokročilom veku?

¹⁰ Sme šťastní, že máme v zbore aj našich bratov a sestry v pokročilom veku. Niektorí z nich verne slúžia Jehovovi celý svoj život. Iní možno nie sú v pravde tak dlho. Ale mnohí z nich zápasia so zdravotnými ťažkosťami, ktoré sú spojené s vyšším vekom. Preto už nemôžu v zbore a v službe robiť toľko, koľko by chceli. Napriek tomu títo drahí bratia a sestry robia v službe, čo môžu, a zo všetkých síl sa snažia povzbudzovať a školiť druhých. Sú bohatým zdrojom skúseností pre celý zbor. V Jehovových i v našich očiach sú skutočne krásni! (Prísl. 16:31)

11., 12. Ako ťa povzbudzujú mladí v našom zbore?

¹¹ Nezabudnime ani na našich mladých. Majú to náročné, lebo vyrastajú vo svete, ktorý je ovládaný Satanom Diablom a v ktorom sú rozšírené nepravdivé filozofie a skazené názory. (1. Jána 5:19) Ale keď vidíme, ako podávajú komentáre, podieľajú sa na službe a odvážne obhajujú svoju vieru, veľmi nás to povzbudzuje. Naši mladí, aj vy máte dôležité miesto v Jehovovom zbore! (Žalm 8:2)

¹² Niektorí bratia a sestry však pochybujú, že sú pre zbor dôležití. Čo nám môže pomôcť, aby sme videli, že máme v zbore svoje miesto? Rozoberme si to.

13., 14. Prečo niektorí pochybujú, že majú v zbore dôležitú úlohu?

¹³ Teraz si všimnime druhú vec, ktorú sa učíme z Pavlovho prirovnania. Týka sa problému, ktorý majú mnohí bratia a sestry. Pochybujú, že aj oni majú v zbore dôležitú úlohu. Pavol napísal: „Keby noha povedala: ‚Pretože nie som ruka, nepatrím k telu,‘ znamená to, že prestáva byť časťou tela? A keby ucho povedalo: ‚Pretože nie som oko, nepatrím k telu,‘ znamená to, že prestáva byť časťou tela?“ ​(1. Kor. 12:15, 16) Na čo Pavol poukazoval?

¹⁴ Ak sa porovnávame s druhými v zbore, prestávame vidieť svoju vlastnú hodnotu. Niektorí sú dobrí učitelia, schopní organizátori alebo láskaví pastieri. Možno si myslíš, že sa im v žiadnom z týchto darov nevyrovnáš. To dokazuje, že si pokorný. (Fil. 2:3) Ale ak sa neustále porovnávaš s tými, ktorí majú výnimočné schopnosti, bude ťa to len skľučovať. Dokonca by si mohol mať pocit, o ktorom písal aj Pavol – že do zboru vôbec nepatríš. Čo ti môže pomôcť, keď ťa premáhajú takéto pocity?

15. Čo by sme mali podľa 1. Korinťanom 12:4–11 uznať, pokiaľ ide o naše schopnosti?

¹⁵ Zamysli sa: Jehova dal niektorým kresťanom v prvom storočí zázračné dary svätého ducha, ale všetci nedostali rovnaký dar. (1. Kor. 12:4–11) Jehova im zveril rôzne dary, čiže schopnosti, ale každý kresťan bol v Božích očiach cenný. Dnes už nedostávame zázračné dary svätého ducha. Ale princíp je rovnaký. Hoci všetci nemáme rovnaké schopnosti, Jehova si každého z nás cení.

16. Akou Pavlovou radou by sme sa mali riadiť?

¹⁶ Neporovnávajme sa s inými kresťanmi. Riaďme sa radou apoštola Pavla: „Nech každý skúma svoje skutky. Potom bude mať radosť z vlastných úspechov, a nie z toho, že sa s niekým porovnáva.“ ​(Gal. 6:4)

17. Aký úžitok nám to prinesie, ak uplatníme Pavlovu radu?

¹⁷ Ak podľa Pavlovej rady preskúmaš „svoje skutky“, zistíš, že aj ty máš nejaký výnimočný dar. Napríklad starší možno nie je najlepší rečník, ale priviedol už mnohých k pravde. Možno nie je až taký dobrý organizátor ako iní starší v zbore, ale je známy ako láskavý pastier a zvestovatelia za ním radi chodia, keď potrebujú nejakú biblickú radu. Alebo ho všetci poznajú ako pohostinného brata. (Hebr. 13:2, 16) Keď si uvedomíš, aké sú tvoje silné stránky, budeš mať dobrý pocit, že aj ty máš niečo, čím môžeš byť pre zbor užitočný. A potom nebudeš závidieť druhým bratom, že majú schopnosti, ktoré ty nemáš.

18. Ako si môžeme rozvíjať svoje schopnosti?

¹⁸ Bez ohľadu na to, aké je naše miesto v zbore, každý z nás by sa mal snažiť zlepšovať v službe a rozvíjať si svoje schopnosti. Jehova nám v tom pomáha, lebo prostredníctvom svojej organizácie nám poskytuje vynikajúce školenie. Napríklad na zhromaždení v týždni dostávame rady, ako sa zlepšiť v službe. Snažíš sa vyťažiť z tohto školenia čo najviac?

19. Ako môžeš dosiahnuť cieľ navštevovať školu pre zvestovateľov Kráľovstva?

¹⁹ Ďalšie výborné školenie poskytuje škola pre zvestovateľov Kráľovstva. Prihlášku do tejto školy si môžu podať bratia a sestry, ktorí slúžia celým časom a sú vo veku od 23 do 65 rokov. Možno sa ti zdá, že táto škola je pre teba nedosiahnuteľným cieľom. Ale skús sa na to pozrieť pozitívne. Nepremýšľaj o dôvodoch, prečo ju nemôžeš absolvovať, ale zameraj sa na dôvody, prečo by si ju chcel absolvovať. Potom sa snaž pracovať na tom, aby si spĺňal požiadavky. Keď vynaložíš úsilie a spoľahneš sa na Jehovu, môže sa ti podariť to, čo sa ti predtým zdalo nemožné.

20. Čo sa dozvedáme zo slov v Rimanom 12:6–8?

²⁰ Tretiu vec, ktorú sa môžeme naučiť z Pavlovho prirovnania, nachádzame v Rimanom 12:6–8. Pavol v týchto veršoch znovu hovorí, že každý v zbore má iný dar. Ale teraz zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, aký dar máme, mali by sme ho používať na posilnenie zboru.

21., 22. Čo sa učíme od Roberta a Feliceho?

²¹ Pouvažujme o tom, čo zažil brat, ktorého nazveme Robert. Slúžil v zahraničí, ale potom bol pridelený do Bételu vo svojej domovskej krajine. Hoci ho bratia uistili, že k tejto zmene nedošlo preto, že by urobil niečo zlé, povedal: „Celé mesiace som sa nevedel zbaviť pocitu, že som zlyhal. Často som uvažoval o tom, že odídem z Bételu.“ Čo mu pomohlo znovu získať radosť? Iný starší mu povedal, že všetky úlohy, ktoré sme doteraz vykonávali, boli školením od Jehovu, aby sme dokázali vykonávať úlohy, ktorými sme poverení teraz. Robert si uvedomil, že musí prestať smútiť za minulosťou a že sa musí zamerať na to, čo môže robiť v súčasnosti.

²² Niečo podobné zažil brat Felice Episcopo. V roku 1956 absolvovali s manželkou školu Gileád a slúžili v krajskej službe v Bolívii. V roku 1964 sa im narodilo dieťa. Felice hovorí: „Odísť z milovanej služby bolo pre nás veľmi ťažké. Musím sa priznať, že som premárnil celý rok tým, že som sa ľutoval. Ale s Jehovovou pomocou som zmenil postoj a zameral som sa na svoju novú úlohu rodiča.“ Máš podobné pocity ako Robert alebo Felice? Si skľúčený, pretože už neslúžiš v tej forme služby ako predtým? Ak sa zameriaš na to, čo môžeš pre Jehovu a pre svojich bratov robiť teraz, budeš šťastnejší. Zostaň aktívny, využívaj svoje dary a schopnosti na pomoc druhým a budeš mať radosť z toho, že môžeš posilňovať zbor.

23. O čom by sme mali premýšľať a čím sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku?

²³ Každý z nás je pre Jehovu vzácny. Jehova chce, aby sme cítili, že patríme do jeho rodiny. Ak budeme premýšľať o tom, čo môžeme urobiť, aby sme posilňovali našich bratov a sestry, a potom sa budeme snažiť, aby sme si túto úlohu spĺňali, pravdepodobne nebudeme mať pocit, že nepatríme do zboru. Ale ako by sme sa mali pozerať na druhých v zbore? Ako im môžeme dávať najavo, že si ich ceníme? Touto dôležitou témou sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.