1. Do akej „stavebnej činnosti“ sa všetci zapájame podľa 1. Tesaloničanom 5:11?

 STAVAL už niekedy váš zbor sálu Kráľovstva alebo ju rekonštruoval? Ak áno, určite si spomínaš na prvé zhromaždenie, ktoré sa tam konalo. Iste si bol Jehovovi veľmi vďačný. Možno si bol pri úvodnej piesni taký dojatý, že si ani nedokázal spievať. Naše krásne sály prinášajú Jehovovi chválu. Ale ešte väčšiu chválu mu prinášame, keď sa zapájame do inej „stavebnej činnosti“. O akú činnosť ide? Dozvieme sa to v záhlavnom texte tohto článku. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:11.) Keď apoštol Pavol nabádal kresťanov, aby sa navzájom podporovali, použil grécke slovo, ktoré môže znamenať aj „stavať“ alebo „budovať“. Ľudia sú dôležitejší ako budovy. Keď sa navzájom podporujeme, robíme Jehovovi veľkú radosť.

2. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

² Apoštol Pavol je vynikajúcim príkladom človeka, ktorý vedel druhých povzbudiť a podporiť. Dokázal sa vžiť do toho, čo prežívajú. V tomto článku budeme uvažovať o tom, ako pomáhal svojim bratom a sestrám (1) vytrvávať v skúškach, (2) prispievať k pokoju a (3) posilňovať si vieru v Jehovu. Ukážeme si, ako ho môžeme napodobňovať a tak sa navzájom podporovať. (1. Kor. 11:1)

3. Na čo mal Pavol vyrovnaný pohľad?

³ Pavol veľmi miloval svojich spolukresťanov. Keď zažívali rôzne skúšky, mal pre nich pochopenie a súcitil s nimi, lebo podobné skúšky zažil na vlastnej koži. Napríklad raz sa mu minuli všetky peniaze a musel si nájsť prácu, aby sa postaral o seba aj o tých, čo boli s ním. (Sk. 20:34) Keď prišiel do Korintu, spočiatku sa spolu s Akvilom a Priscillou venoval svojmu remeslu – výrobe stanov. Ale „každý sabat“ vyhradil službe a rozprával sa so Židmi a Grékmi. Keď prišli Sílas a Timotej, „začal sa naplno venovať zvestovaniu Božieho slova“. (Sk. 18:2–5) Nikdy nezabudol, že slúžiť Jehovovi je to najdôležitejšie v jeho živote. Vďaka tomu, že usilovne pracoval a zároveň bol horlivý v službe, mohol bez zábran povzbudzovať bratov a sestry. Vedel, že majú rôzne starosti a chcú sa dobre postarať o svoje rodiny. Ale pripomenul im, aby nezanedbávali to, čo je dôležitejšie – všetko, čo súvisí s uctievaním Jehovu. (Fil. 1:10)

4. Ako pomáhali Pavol a Timotej spolukresťanom zvládať prenasledovanie?

⁴ Krátko nato, ako bol vytvorený zbor v Tesalonike, sa títo noví kresťania stretli so silným odporom. Rozzúrený dav sa pokúšal nájsť Pavla a Sílasa. Keď sa im to nepodarilo, „odvliekli... niektorých bratov k predstaveným mesta“ a kričali: „Títo všetci konajú v rozpore s cisárovými nariadeniami.“ (Sk. 17:6, 7) Vieš si predstaviť, ako to muselo týchto nových kresťanov vystrašiť, keď videli, že celé mesto je proti nim? Mohlo to viesť k tomu, že by duchovne zoslabli, ale Pavol tomu chcel predísť. Aj keď musel so Sílasom utiecť, zariadil, aby bolo o tento zbor dobre postarané. Tesaloničanom napísal: „[Poslali sme] k vám Timoteja, nášho brata… aby vás upevnil a povzbudil vo vašej viere, aby sa nikto nedal otriasť týmito ťažkosťami.“ (1. Tes. 3:2, 3) Timotej pravdepodobne osobne zažil prenasledovanie vo svojom domovskom meste Lystre. Videl, ako Pavol tamojších bratov povzbudzoval, a videl aj to, ako ich podporoval Jehova. Preto mohol bratov a sestry v Tesalonike uistiť, že aj s nimi to dobre dopadne. (Sk. 14:8, 19–22; Hebr. 12:2)

5. Ako Bryantovi pomohol jeden starší?

⁵ Ako ešte Pavol posilňoval bratov a sestry? Keď sa s Barnabášom vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie, „v každom zbore vymenovali starších“. (Sk. 14:21–23) Títo bratia boli pre zbory veľkým povzbudením, tak ako sú starší dnes. Brat, ktorý sa volá Bryant, rozpráva: „Keď som mal 15, otec od nás odišiel a mama bola vylúčená. Cítil som sa strašne sám. Bolo to, akoby sa mi zrútil celý svet.“ Vďaka čomu zvládol toto ťažké obdobie? Hovorí: „Jeden starší, Tony, sa so mnou často rozprával na zhromaždeniach aj inokedy. Rozprával mi o ľuďoch, ktorí to mali v živote ťažké a napriek tomu boli šťastní. Prečítal mi Žalm 27:10 a často mi hovoril o Ezechiášovi, ktorý verne slúžil Bohu, aj keď mu jeho otec nedával dobrý príklad.“ Ako to Bryantovi pomohlo? Hovorí: „Vďaka tomu, že ma Tony povzbudzoval, som nakoniec začal so službou celým časom a veľmi sa z nej teším.“ Starší, buďte všímaví a pomáhajte každému, kto podobne ako Bryant potrebuje počuť „láskavé slovo“. (Prísl. 12:25)

6. Ako ešte Pavol povzbudzoval svojich bratov a sestry?

⁶ Pavol svojim bratom a sestrám pripomenul „veľký oblak svedkov“, ktorí vďaka sile od Jehovu dokázali zvládnuť rôzne ťažkosti. (Hebr. 12:1) Vedel, že takéto životné príbehy im dodajú odvahu a pomôžu im, aby sa zameriavali na „mesto živého Boha“. (Hebr. 12:22) Rovnako to platí aj dnes. Aj nás posilňuje, keď si čítame o tom, ako Jehova pomohol Gedeonovi, Barákovi, Dávidovi, Samuelovi a mnohým ďalším. (Hebr. 11:32–35) A čo životné príbehy zo súčasnosti? Do svetového ústredia nám od bratov a sestier často prichádzajú listy, v ktorých píšu o tom, ako im niektorý príbeh posilnil vieru.

7. Čo sa učíš z Pavlovej rady, ktorá je zapísaná v Rimanom 14:21?

⁷ Bratov a sestry podporujeme aj tak, že prispievame k pokoju v zbore. A keď máme na niečo iný názor ako druhí, nedovolíme, aby nás to rozdelilo. Ak ide o niečo, pri čom sa neporušuje žiadna biblická zásada, netrváme na svojom. Uveďme si príklad. V zbore v Ríme boli kresťania židovského aj nežidovského pôvodu. Keď prestal platiť mojžišovský Zákon, kresťania už nemuseli dodržiavať zákony, ktoré sa týkali jedenia určitých jedál. (Mar. 7:19) Pre niektorých židovských kresťanov bolo ľahké prispôsobiť sa tejto zmene. Ale pre iných to bol problém a zbor to začalo rozdeľovať. Preto ich Pavol upozornil, aké dôležité sú pokojné vzťahy v zbore. Napísal: „Najlepšie je nejesť mäso, nepiť víno ani nerobiť nič, čo by podkopávalo vieru tvojho brata.“ (Prečítajte Rimanom 14:19–21.) Tak im pomohol pochopiť, ako by tieto nezhody mohli ublížiť jednotlivcom, ale aj celému zboru. Dokonca bol ochotný sa druhým prispôsobiť, aby ich nepohoršoval. (1. Kor. 9:19–22) To isté môžeme urobiť aj my. Ak nerobíme problém z vecí, ktoré sú otázkou osobnej voľby, podporujeme druhých a prispievame k pokoju.

8. Ako Pavol zareagoval, keď sa nezhody v zbore týkali niečoho závažného?

⁸ Pavol dal skvelý príklad aj v tom, ako prispievať k pokoju, keď sa nezhody v zbore týkajú niečoho závažného. Napríklad niektorí v zbore trvali na tom, aby sa kresťania nežidovského pôvodu dali obrezať, možno preto, aby ich druhí nekritizovali. (Gal. 6:12) Aj keď s tým Pavol rozhodne nesúhlasil, nepresadzoval svoj názor. Pokorne poprosil o pomoc apoštolov a starších v Jeruzaleme. (Sk. 15:1, 2) Vďaka tomu, ako riešil túto záležitosť, kresťania nestratili radosť a pokoj. (Sk. 15:30, 31)

9. Ako môžeme napodobniť Pavlov príklad?

⁹ Aj dnes môžu v zbore vzniknúť nezhody, ktoré sa týkajú niečoho závažného. V takom prípade prispievame k pokoju tak, že poprosíme o pomoc bratov, ktorých Jehova poveril, aby sa starali o zbor. Dobré rady založené na Biblii často nájdeme aj v našich publikáciách alebo v pokynoch od našej organizácie. Keď sa nimi riadime a nepresadzujeme svoje vlastné názory, prispievame k pokoju v zbore.

10. Akým ďalším spôsobom Pavol prispieval k pokoju v zbore?

¹⁰ Pavol prispieval k pokoju aj tak, že vyzdvihoval dobré vlastnosti bratov a sestier a nehovoril o ich chybách. Napríklad v závere listu Rimanom sa o mnohých menovite zmienil a napísal o nich niečo pekné, za čo si ich váži. Aj my chceme tak ako Pavol hovoriť o našich bratoch a sestrách pekne. Tak im pomôžeme, aby mali k sebe bližšie, a láska v zbore bude rásť.

11. Čo by sme mali urobiť, keď sa s niekým v zbore nezhodneme?

¹¹ Občas sa aj duchovne zrelým kresťanom stane, že sa na niečom nezhodnú alebo pohádajú. Stalo sa to aj Pavlovi a jeho dobrému priateľovi Barnabášovi. Mali úplne protichodný názor na to, či so sebou na ďalšiu misionársku cestu zobrať Marka. „Došlo medzi nimi k takému ostrému sporu, až sa rozišli.“ (Sk. 15:37–39) Nakoniec to Pavol, Barnabáš a Marek medzi sebou urovnali a tak ukázali, že im veľmi záleží na tom, aby bol v zbore pokoj a jednota. Pavol sa napriek tomu, čo sa stalo, nevyjadroval o Barnabášovi a Markovi negatívne. (1. Kor. 9:6; Kol. 4:10) Čo sa z toho učíme? Keď sa s niekým v zbore nezhodneme, mali by sme to urovnať a ďalej sa zameriavať na jeho dobré vlastnosti. Tak prispejeme k pokoju a jednote. (Ef. 4:3)

12. S čím všetkým zápasia naši bratia a sestry?

¹² Bratov a sestry podporujeme aj tak, že posilňujeme ich vieru v Jehovu. Niektorým sa posmievajú ich neveriaci príbuzní, kolegovia alebo spolužiaci. Iných trápia vážne zdravotné problémy alebo sa cítia ukrivdení. A ďalší, ktorí sú dlho v pravde, už celé roky čakajú na koniec tohto sveta. To všetko môže byť pre našich bratov a sestry skúškou viery. Podobné ťažkosti mali aj kresťania v prvom storočí. Ako ich Pavol posilňoval?

13. Ako Pavol pomáhal tým, ktorým sa druhí posmievali pre to, čomu veria?

¹³ Pavol posilňoval vieru bratov a sestier pomocou Písma. Napríklad niektorí kresťania židovského pôvodu možno nevedeli, ako majú odpovedať svojim príbuzným, ktorí tvrdili, že judaizmus je nadradený kresťanstvu. Pavlov list Hebrejom určite veľmi posilnil týchto kresťanov. (Hebr. 1:5, 6; 2:2, 3; 9:24, 25) Našli v ňom silné argumenty, ktorými mohli umlčať svojich odporcov. Aj dnes sa možno niekto posmieva našim bratom a sestrám pre to, čomu veria. Môžeme im pomôcť, aby na základe našich biblických publikácií dokázali vysvetliť, čomu veria a prečo. A keď sa našim mladým posmievajú, že veria v stvorenie, v brožúrach 6. časti knihy Radujte sa z večného života im môžeme pomôcť nájsť informácie, vďaka ktorým dokážu vysvetliť, prečo veria, že život nevznikol náhodou.

14. Čo robil Pavol, aj keď venoval väčšinu času službe?

¹⁴ Pavol povzbudzoval bratov a sestry, aby si prejavovali lásku „dobrými skutkami“. (Hebr. 10:24) Pomáhal im nielen tým, čo hovoril, ale aj tým, čo robil. Napríklad keď kresťania v Judei trpeli veľkým hladom, Pavol zariadil, aby dostali hmotnú pomoc. (Sk. 11:27–30) Aj keď väčšinu času venoval zvestovateľskej a vyučovacej činnosti, vždy hľadal spôsoby, ako pomôcť tým, ktorí boli v núdzi. (Gal. 2:10) Tak posilňoval dôveru svojich spolukresťanov, že Jehova sa o nich postará. Aj my posilňujeme vieru našich bratov a sestier, ktorých postihla prírodná katastrofa, keď venujeme svoj čas, energiu a schopnosti, aby sme im pomohli. Robíme to aj tak, že pravidelne prispievame na celosvetovú činnosť. Týmito a inými spôsobmi pomáhame bratom a sestrám, aby si posilňovali dôveru, že Jehova ich nikdy neopustí.

15., 16. Čo by sme mali robiť, keď niekto duchovne zoslabne?

¹⁵ Pavol neprestal pomáhať tým, ktorí duchovne zoslabli. Mal s nimi súcit a hovoril s nimi láskavo a povzbudzujúco. (Hebr. 6:9; 10:39) Napríklad keď dával rady hebrejským kresťanom, nehovoril im „mali by ste“ alebo „musíte“, ale často zahrnul do toho aj seba. (Hebr. 2:1, 3) Tak ako Pavol, ani my si nemyslíme, že tým, ktorí duchovne zoslabli, sa už nedá pomôcť. Stále sa o nich chceme úprimne zaujímať a tak ich podporovať. Tak budú cítiť, že ich máme radi. Povzbudíme ich nielen tým, že zvolíme tie správne slová, ale aj tým, keď ich povieme vrúcnym a láskavým tónom.

¹⁶ Pavol uistil bratov a sestry, že Jehova vie o ich dobrých skutkoch. (Hebr. 10:32–34) Aj my môžeme robiť niečo podobné, keď pomáhame niekomu, koho viera zoslabla. Môžeme sa ho spýtať, ako spoznal pravdu a či si spomína na nejaké situácie, keď mu Jehova pomohol. Môžeme ho uistiť, že Jehova nezabudol, čo preňho s láskou urobil, a že ho nikdy neopustí. (Hebr. 6:10; 13:5, 6) Keď sa s ním takto porozprávame, možno opäť zatúži slúžiť Jehovovi.

17. V čom sa môžeme zlepšovať?

¹⁷ Každý stavbár postupom času získava väčšie skúsenosti vo svojej práci. Podobne aj my sa môžeme zlepšovať v obraznej stavebnej činnosti – v tom, ako sa navzájom podporujeme. Bratom a sestrám môžeme dodať silu, aby zvládli skúšky, napríklad tak, že sa s nimi porozprávame o tých, ktorí ich zvládli v minulosti. Môžeme prispievať k pokoju, keď o druhých hovoríme pozitívne, môžeme ho chrániť, keď je ohrozený, a snažiť sa ho obnoviť, keď vzniknú nezhody. A môžeme posilňovať vieru bratov a sestier, keď im pripomíname dôležité biblické myšlienky, keď pre nich urobíme niečo praktické a keď podporujeme tých, ktorí duchovne zoslabli.

18. Čo si rozhodnutý robiť?

¹⁸ Tí, ktorí v našej organizácii pracujú na stavbách, sú šťastní a spokojní. Podobné pocity zažívame, keď sa zapájame do obraznej stavebnej činnosti v zbore. Každá budova sa časom rozpadne. Ale výsledky našej duchovnej stavebnej činnosti môžu trvať večne. Buďme teda rozhodnutí „navzájom sa povzbudzovať a podporovať“. (1. Tes. 5:11)