1. Čo by sme mali zaraďovať medzi základné náuky svojej viery?

ČO BY si povedal, keby sa ťa niekto opýtal na základné náuky tvojej viery? Istotne by si povedal, že veríš, že Jehova je Stvoriteľ a Darca života. Asi by si povedal, že veríš v Ježiša Krista a v to, že zomrel, aby nás vykúpil. A zrejme by si s veľkou radosťou pokračoval, že veríš v skorý príchod raja, v ktorom budú Boží služobníci žiť večne. Spomenul by si však ako jednu z najcennejších náuk, ktorým veríš, aj vzkriesenie?

2., 3. Prečo je náuka o vzkriesení veľmi dôležitá? (Pozri obrázok v úvode článku.)

² Hoci dúfame, že prežijeme veľké súženie a budeme žiť na zemi večne, máme opodstatnený dôvod zaradiť vzkriesenie k najdôležitejším náukám. Apoštol Pavol ukázal, prečo je náuka o vzkriesení ústredným prvkom našej viery: „Ak naozaj niet vzkriesenia mŕtvych, ani Kristus nebol vzkriesený.“ Keby Kristus nebol vzkriesený, nemohol by nám teraz vládnuť v nebi a jeho vládu by sme zvestovali úplne zbytočne. (1. Korinťanom 15:12–14, 20) My však vieme, že Ježiš bol vzkriesený. Vierou vo vzkriesenie sa líšime od židovských saducejov, ktorí túto náuku kategoricky odmietali. Držíme sa jej, i keď sa nám za to ľudia posmievajú. (Mar. 12:18; Sk. 4:2, 3; 17:32; 23:6–8)

³ Keď Pavol písal o „základnej náuke o Kristovi“, priradil k nej aj „učenie... o vzkriesení mŕtvych“. (Hebr. 6:1, 2) A dôrazne sa vyjadril, že vo vzkriesenie aj sám verí. (Sk. 24:10, 15, 24, 25) Ale skutočnosť, že vzkriesenie je základná náuka, že je jednou zo „základných vecí Božích svätých vyhlásení“, neznamená, že je to úplne jednoduchá náuka. (Hebr. 5:12) Prečo to možno povedať?

4. Aké otázky týkajúce sa vzkriesenia môžu vzniknúť?

⁴ Keď ľudia začínajú študovať Bibliu, väčšinou si prečítajú správy o tom, ako bol niekto, napríklad Lazar, vzkriesený. A zistia, že Abrahám, Jób a Daniel si boli istí, že mŕtvi budú znova žiť. Ale čo by si povedal, keby ťa niekto požiadal o dôkaz, že sľuby o vzkriesení platia aj veľa rokov, ba dokonca stáročí po ich vyrieknutí? A sú v Biblii informácie o tom, kedy budú ľudia vzkriesení? Odpovede na tieto otázky môžu posilniť našu vieru, a tak sa pozrime, čo sa dozvedáme z Biblie.

5. O čom budeme najprv hovoriť?

⁵ Predstaviť si vzkriesenie človeka, ktorý zomrel iba nedávno, nemusí byť zvlášť ťažké. (Ján 11:11; Sk. 20:9, 10) Ale môžeme veriť sľubu, že vzkriesení budú aj ľudia, ktorí zomreli pred mnohými rokmi či dokonca pred stáročiami? Môžeme mu veriť bez ohľadu na to, či by išlo o vzkriesenie niekoho, kto zomrel veľmi dávno alebo len pred krátkym časom? V skutočnosti už veríme vo vzkriesenie, ktoré bolo sľúbené stáročia predtým, ako k nemu prišlo. O akom vzkriesení je reč? A ako súvisí s tvojou nádejou na vzkriesenie v budúcnosti?

6. Ako sa na Ježišovi splnil 118. žalm?

⁶ Najskôr sa v tejto súvislosti zamyslime nad 118. žalmom, ktorý pravdepodobne zložil Dávid. Čítame v ňom túto prosbu: „Jehova, prosím, zachráň!... Nech je požehnaný Ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene.“ Zrejme vieš, že túto časť Písma o Mesiášovi citovali ľudia, keď Ježiš 9. nisana, krátko pred svojou smrťou, prišiel do Jeruzalema. (Žalm 118:25, 26; Mat. 21:7–9) Ale čo hovorí 118. žalm o vzkriesení, ktoré sa malo odohrať až o mnoho rokov neskôr? Všimnime si, čo ďalšie sa píše v tomto prorockom žalme: „Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, sa stal hlavou rohu.“ ​(Žalm 118:22)

7. Ako Židia zavrhli Ježiša?

⁷ „Stavitelia“, čiže židovskí vodcovia, zavrhli Mesiáša. Obrátili sa mu chrbtom a odmietli ho uznať ako Krista. A to nebolo všetko. Mnohí Židia ho nenávideli tak veľmi, že sa dokonca dožadovali jeho smrti. (Luk. 23:18–23) Boli spoluzodpovední za jeho smrť.

8. Ako sa mohol Ježiš stať „hlavou rohu“?

⁸ Ako sa mohol Ježiš stať „hlavou rohu“, keď ho zavrhli a zabili? Aby sa tento sľub mohol splniť, musel byť vzkriesený. Na túto skutočnosť sám poukázal v podobenstve o pestovateľoch. Rozprával v ňom o pestovateľoch, ktorí boli násilnícki k ľuďom, ktorých poslal majiteľ vinice, rovnako ako boli násilnícki Izraeliti k prorokom, ktorých za nimi poslal Boh. Napokon majiteľ z podobenstva poslal za pestovateľmi svojho milovaného syna a dediča. Prijali ho? Vôbec nie. Prekročili všetky medze a zabili ho! Po tomto podobenstve sa Ježiš odvolal na prorocký výrok zo Žalmu 118:22 a citoval ho. (Luk. 20:9–17) Ten istý verš použil aj apoštol Peter, keď sa v Jeruzaleme prihováral židovským „vládcom a starším a znalcom Písma“. Hovoril o „Ježišovi Kristovi Nazaretskom, ktorého pribili na kôl, ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych“. Nato Peter jednoznačne vyhlásil: „To je ‚ten kameň, s ktorým ste zaobchádzali vy, stavitelia, ako s bezvýznamným, ktorý sa stal hlavou rohu‘.“ ​(Sk. 3:15; 4:5–11; 1. Petra 2:5–7)

9. Na čo výnimočné poukazoval Žalm 118:22?

⁹ Teda stáročia vopred bolo v Žalme 118:22 zapísané proroctvo, že sa odohrá vzkriesenie. Podľa neho Mesiáša zavrhli a zabili, ale vstal z mŕtvych a stal sa „hlavou rohu“, čiže symbolickým hlavným rohovým kameňom. Tým sa vzkriesený Boží Syn stal jediným, kto dokáže zachrániť ľudstvo. Preto sa o ňom v Biblii píše, že „niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení“. (Sk. 4:12; Ef. 1:20)

10. a) Čo bolo predpovedané v Žalme 16:10? b) Prečo si môžeme byť istí, že Žalm 16:10 sa nesplnil na Dávidovi?

¹⁰ Zamysli sa nad ďalším veršom, ktorý hovorí o vzkriesení. Bol napísaný viac ako tisíc rokov vopred. Tento fakt by mal posilniť tvoje presvedčenie, že vzkriesenie sa môže odohrať aj dlho po tom, ako bolo predpovedané či sľúbené. V 16. žalme, ktorý sa prisudzuje Dávidovi, čítame: „Nezanecháš moju dušu v šeole. Nedovolíš, aby tvoj verne oddaný videl jamu.“ ​(Žalm 16:10) Dávid nepísal o tom, že on sám nikdy nezomrie ani že nebude v obraznom hrobe ľudstva. V Božom Slove sa jasne uvádza, že zostarol a zomrel: „Potom ľahol Dávid k svojim predkom a bol pochovaný v Dávidovom Meste.“ ​(1. Kráľ. 2:1, 10) O kom sa teda píše v Žalme 16:10?

11. Kedy Peter hovoril o Žalme 16:10?

¹¹ Pri hľadaní odpovede na túto otázku nemusíme tápať. Viac ako tisíc rokov po napísaní tohto žalmu a niekoľko týždňov po Ježišovej smrti a vzkriesení hovoril Peter o Žalme 16:10 tisícom Židov a prozelytov. (Skutky 2:29–32) Uviedol, že Dávid naozaj zomrel a bol pochovaný. Jeho poslucháči to vedeli. V zázname o jeho prejave sa nepíše, že by sa niekto ohradil, keď o Dávidovi povedal: „Vidiac to vopred hovoril o Kristovom vzkriesení,“ čiže o vzkriesení Mesiáša, ktorý v Dávidových časoch ešte len mal prísť.

12. a) Ako sa splnil Žalm 16:10? b) Čo to dokazuje o sľúbenom vzkriesení?

¹² Túto myšlienku Peter ešte podčiarkol citátom Dávidových slov zo Žalmu 110:1. (Skutky 2:33–36) Peter svojou biblickou argumentáciou presvedčil veľký zástup ľudí o tom, že Ježiš bol „aj Pánom aj Kristom“. A keď sa vrátime k našej téme, ľudia uznali aj to, že Žalm 16:10 sa splnil tak, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Rovnaké argumenty použil neskôr aj apoštol Pavol, keď sa rozprával so Židmi v pisídskej Antiochii. Presvedčil ich nimi a oni chceli vedieť viac. (Skutky 13:32–37, 42) Aj nás by mali presvedčiť, že biblické proroctvá o vzkriesení sú hodnoverné, napriek tomu, že od ich vyslovenia uplynuli celé stáročia.

13. Aké otázky o vzkriesení môžu vzniknúť?

¹³ To, že vzkriesenie je možné aj stáročia po tom, ako bolo sľúbené, je určite povzbudzujúce. Niekto by si však mohol položiť otázky: Znamená to, že na blízkych, ktorých túžim znova vidieť, budem možno musieť čakať ešte dlho? Kedy bude vzkriesenie, na ktoré s nádejou čakám? Ježiš svojim apoštolom povedal, že sú veci, o ktorých nevedia a ani nemôžu vedieť. Niektoré podrobnosti o „časoch alebo obdobiach... ustanovil Otec v svojej právomoci“. (Sk. 1:6, 7; Ján 16:12) To však neznamená, že o čase vzkriesenia nevieme vôbec nič.

14. Čím sa Ježišovo vzkriesenie líši od predchádzajúcich vzkriesení?

¹⁴ V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť, aké vzkriesenie je v Biblii predpovedané. Pochopiteľne, najdôležitejšie je vzkriesenie Ježiša. Keby nebol vzkriesený on, nikto z nás by nemal najmenšiu nádej opäť sa stretnúť s blízkymi ľuďmi, ktorí nám zomreli. Ľudia, ktorých napríklad Eliáš a Elizeus vzkriesili v časoch dávno pred vzkriesením Ježiša, nezostali žiť večne. Zase zomreli a v hrobe sa premenili na prach. Naproti tomu Ježiš „bol vzkriesený z mŕtvych [a] už nezomiera; smrť už nad ním nepanuje“. V nebi bude žiť „po celú večnosť“. (Rim. 6:9; Zjav. 1:5, 18; Kol. 1:18; 1. Petra 3:18)

15. Prečo sa v Biblii píše, že Ježiš je „prvým ovocím“?

¹⁵ Ježišovo vzkriesenie bolo prvé svojho druhu a nepochybne aj prvé čo do dôležitosti. (Sk. 26:23) Ale Ježiš nie je jediný, kto dostal sľub, že bude vzkriesený ako duchovná bytosť a bude žiť v nebi. Svojich verných apoštolov ubezpečil, že s ním budú vládnuť v nebi. (Luk. 22:28–30) Ale aby mohli túto odmenu dostať, museli najprv zomrieť. Potom mohli byť podobne ako on vzkriesení s duchovným telom. Pavol napísal, že „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvé ovocie z tých, ktorí zosnuli“. Ďalej poukázal na to, že k nebeskému životu budú vzkriesení aj ďalší, keď uviedol: „Každý vo svojom poradí: Kristus, prvé ovocie, potom tí, ktorí patria Kristovi počas jeho prítomnosti.“ ​(1. Kor. 15:20, 23)

16. Podľa čoho vieme, kedy sa začalo nebeské vzkriesenie?

¹⁶ Tieto slová nám dávajú určitú predstavu o tom, kedy sa začalo vzkriesenie k nebeskému životu. Malo prebiehať „počas jeho prítomnosti“. Jehovovi svedkovia majú už dávno biblické dôkazy, že od roku 1914 žijeme v sľúbenom období Ježišovej „prítomnosti“. Jeho prítomnosť stále trvá a koniec súčasného zlého systému je už veľmi blízko.

17., 18. Čo sa stane s niektorými pomazanými počas Kristovej prítomnosti?

¹⁷ V Biblii sú o nebeskom vzkriesení aj určité podrobnosti: „Nechceme, bratia, aby ste boli v nevedomosti o tých, čo spia v smrti... Teda ak máme vieru, že Ježiš zomrel a opäť vstal, tak i Boh privedie prostredníctvom Ježiša s ním tých, čo zosnuli... My žijúci, ktorí zostaneme nažive do Pánovej prítomnosti, určite nepredídeme tých, čo zosnuli, lebo sám Pán zostúpi z neba s prikazujúcim zvolaním... a tí, čo sú mŕtvi v spojení s Kristom, vstanú prví. Potom my žijúci, ktorí prežijeme, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch, aby sme sa stretli s Pánom vo vzduchu; a tak budeme navždy s Pánom.“ ​(1. Tes. 4:13–17)

¹⁸ Prvé vzkriesenie sa malo začať nejaký čas po začiatku Kristovej „prítomnosti“. Pomazaní, ktorí budú na zemi cez veľké súženie, budú „uchvátení v oblakoch“. „Nezosnú“ v tom zmysle, že by od ich smrti do vzkriesenia uplynul dlhý čas. Budú „premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky“. (1. Kor. 15:51, 52; Mat. 24:31)

19. Aké „lepšie vzkriesenie“ je pred nami?

¹⁹ V súčasnosti nie je väčšina kresťanov pomazaná a nie sú pozvaní, aby s Kristom slúžili v nebi, ale tešia sa na „Jehovov deň“, v ktorom zanikne tento skazený systém. Nikto nevie, kedy presne tento deň príde, ale máme dôkazy, že je už blízko. (1. Tes. 5:1–3) Po ňom sa odohrá iné vzkriesenie, vzkriesenie k životu na rajskej zemi. Ľudia, ktorí budú v tom čase vzkriesení, budú mať vyhliadku stať sa dokonalými a nikdy viac nezomrieť. Iste to bude „lepšie vzkriesenie“ ako v minulosti, keď „ženy dostali vzkriesením svojich mŕtvych“, ale tí po nejakom čase znova zomreli. (Hebr. 11:35)

20. Prečo si môžeme byť istí, že blížiace sa vzkriesenie bude prebiehať podľa určitého poriadku?

²⁰ O vzkriesení kresťanov, ktorí idú do neba, sa v Biblii píše, že sú kriesení „každý vo svojom poradí“. (1. Kor. 15:23) Preto môžeme očakávať, že aj vzkriesenie na zemi bude prebiehať podľa určitého poriadku. Táto vyhliadka môže vyvolať množstvo otázok: Kedy budeme môcť privítať vzkriesených, ktorých sme poznali a mali radi a ktorí zomreli v našich časoch? Bude to krátko po začiatku Kristovej tisícročnej vlády? Budú verní muži, ktorí žili v dávnych časoch a boli dobrými organizátormi, vzkriesení skôr, aby mohli pomôcť s organizáciou Božieho ľudu v novom svete? A čo bude s ľuďmi, ktorí nikdy neslúžili Jehovovi? Kedy a kde budú vzkriesení? Takto by sme sa mohli pýtať ďalej a ďalej. Ale naozaj máme dôvod premýšľať o tom už teraz? Nebude lepšie počkať si na to? Môžeme si byť istí, že bude fantastické osobne vidieť, ako to všetko Jehova urobí.

21. Čo s istotou očakávame?

²¹ Dovtedy si musíme posilňovať vieru v Jehovu, ktorý nás Ježišovým prostredníctvom uisťuje, že mŕtvi, ktorí sú v jeho pamäti, vstanú. (Ján 5:28, 29; 11:23) Ježiš raz dokazoval Jehovovu schopnosť vzkriesiť mŕtvych aj vyjadrením, že Abrahám, Izák a Jakob „sú preňho živí“. (Luk. 20:37, 38) Teda máme dostatok dôvodov spolu s Pavlom povedať: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie.“ ​(Sk. 24:15)