51. ŠTUDIJNÝ ČLÁNOK
„Jehova... zachraňuje tých, čo sú zdrvení“
„Jehova je blízko tých, ktorých srdce je strápené bolesťou, zachraňuje tých, čo sú zdrvení.“ (ŽALM 34:18)
PIESEŇ Č. 51 Lipnime na Jehovovi
ČO SA DOZVIEME *
1., 2. O čom budeme uvažovať v tomto článku?
Z ČASU na čas sa asi každý z nás zamýšľa nad tým, že život je krátky a „plný trápenia“. (Jób 14:1) Je pochopiteľné, že nás to niekedy oberá o radosť. Podobne sa cítili mnohí Jehovovi služobníci v minulosti. Niektorí chceli dokonca zomrieť. (1. Kráľ. 19:2–4; Jób 3:1–3, 11; 7:15, 16) Ale Jehova, Boh, ktorému dôverovali, ich znova a znova utešoval a posilňoval. Ich príbehy sú zapísané v Božom Slove, aby sme z nich mohli čerpať poučenie a útechu. (Rim. 15:4)
2 V tomto článku budeme uvažovať o niektorých Jehovových služobníkoch, ktorí prežívali náročné situácie a boli skľúčení. Budeme hovoriť o Jakobovom synovi Jozefovi, o vdove Noemi a jej neveste Rút, o Lévitovi, ktorý napísal 73. žalm, a o apoštolovi Petrovi. Ako ich Jehova posilnil? A čo sa od nich môžeme naučiť? Keď si zodpovieme tieto otázky, posilníme si dôveru, že „Jehova je blízko tých, ktorých srdce je strápené bolesťou,“ a „zachraňuje tých, čo sú zdrvení“. (Žalm 34:18)
JOZEF OBEŤOU VEĽKEJ KRIVDY
3., 4. Čo sa stalo Jozefovi v mladosti?
3 Keď mal Jozef asi 17 rokov, snívali sa mu dva sny, ktoré pochádzali od Boha. Oba sny naznačovali, že jedného dňa bude mať Jozef postavenie, pre ktoré ho bude mať jeho rodina vo veľkej úcte. (1. Mojž. 37:5–10) Ale krátko nato sa Jozefov život dramaticky zmenil. Jeho bratia k nemu nemali ani štipku úcty. Predali ho do otroctva a tak sa stal otrokom v domácnosti faraónovho dvorana Putifára. (1. Mojž. 37:21–28) Zo dňa na deň sa z milovaného syna stal obyčajný otrok pohanského Egypťana. (1. Mojž. 39:1)
4 Ale tým sa Jozefovo trápenie ani zďaleka neskončilo. Putifárova manželka ho krivo obvinila z pokusu o znásilnenie. Bez toho, aby si Putifár overil fakty, uvrhol Jozefa do väzenia a dal ho spútať okovami. (1. Mojž. 39:14–20; Žalm 105:17, 18) Predstav si, ako sa asi mladý Jozef cítil, keď bol krivo obvinený z takého zločinu. A predstav si, akú pohanu to mohlo priniesť na Jehovovo meno. Jozef mohol oprávnene cítiť veľkú krivdu a byť z toho nešťastný.
5. Vďaka čomu Jozef neprepadal zúfalstvu?
5 Jozef ako otrok a neskôr ako väzeň nemohol na svojej situácii nič zmeniť. Ale napriek tomu neprepadal zúfalstvu. Ako je to možné? Nezameriaval sa na to, čo nemôže robiť, ale usilovne vykonával prácu, ktorá mu bola pridelená. A predovšetkým sa vždy snažil páčiť Jehovovi, lebo on bol tou najdôležitejšou osobou v jeho živote. Jehova si to cenil a žehnal všetko, čo Jozef robil. (1. Mojž. 39:21–23)
6. Akú útechu mohol Jozef čerpať zo svojich snov?
6 Jozef mohol čerpať povzbudenie aj z prorockých snov, ktoré mu Jehova kedysi dal. Plynula z nich nádej, že sa so svojou rodinou znova stretne a že sa jeho situácia časom zlepší. A to sa aj stalo. Keď mal asi 37 rokov, jeho prorocké sny sa začali plniť nečakaným spôsobom. (1. Mojž. 37:7, 9, 10; 42:6, 9)
7. Čo nám podľa 1. Petra 5:10 pomôže zvládnuť ťažkosti?
7 Poučenie pre nás. Jozefov príbeh nám pripomína, že tento svet je krutý a musíme počítať s tým, že ľudia s nami budú zaobchádzať nespravodlivo. Môžu nám ukrivdiť dokonca aj naši spolukresťania. Ale ak je Jehova našou Skalou, čiže útočiskom, neskľúči nás to natoľko, že by sme mu prestali slúžiť. (Žalm 62:6, 7; 1. Petra 5:10) Spomeňme si aj na to, že Jozef mohol mať len okolo 17 rokov, keď ho Jehova poctil tým, že mu dal prorocké sny. Z toho vidíme, že Jehova dôveruje mladým ľuďom, ktorí mu slúžia. Dnes sa mnohí mladí podobajú Jozefovi. V čom? Aj oni majú pevnú vieru v Jehovu. A niektorí z nich boli dokonca nespravodlivo uväznení za to, že odmietli urobiť kompromis a zostali verní Bohu. (Žalm 110:3)
DVE ŽENY ZDRVENÉ ŽIAĽOM
8. Čo zažila Noemi a Rút?
8 Krutý hlad prinútil Noemi a jej rodinu opustiť svoj domov v Judsku a usadiť sa v Moábe. V tejto cudzej krajine zomrel Noemin manžel Elimelech a ona zostala sama s dvoma synmi. Neskôr sa obaja jej synovia oženili s Moábkami, jeden si vzal Rút a druhý Orpu. Asi o desať rokov zomreli aj Noemini synovia, a keďže nemali deti, zostali samy aj Rút a Orpa. (Rút 1:1–5) Predstav si, aké zdrvené museli byť tieto tri ženy. Samozrejme, Rút a Orpa sa mohli znova vydať, ale kto sa postará o zostarnutú Noemi? Noemi bola taká skľúčená, že po tom všetkom povedala: „Nevolajte ma Noemi. Volajte ma Mara, lebo Všemohúci naplnil môj život horkosťou.“ Ubolená Noemi sa rozhodla vrátiť do Betlehema a Rút išla s ňou. (Rút 1:7, 18–20)
9. Napríklad vďaka čomu Noemi nepodľahla zúfalstvu podľa Rút 1:16, 17?
9 Vďaka čomu Noemi nepodľahla zúfalstvu? Bolo to vďaka tomu, že pocítila vernú lásku. Napríklad Rút jej prejavila vernú lásku, lebo ju neopustila a zostala s ňou. (Rút 1:16, 17, 22) V Betleheme Rút usilovne pracovala. Paberkovala na poliach a zbierala klasy jačmeňa, aby uživila seba aj Noemi. Svojou dobrotou a tvrdou prácou si čoskoro získala dobrú povesť. (Rút 3:11; 4:15)
10. Ako Jehova prejavil lásku chudobným vrátane Noemi a Rút?
10 Jehova dal Izraelitom zákon, v ktorom sa odzrkadľoval jeho súcit k chudobným, ako boli napríklad Noemi a Rút. Povedal svojmu ľudu, že keď budú zberať úrodu, nemajú ju pozberať až po samý okraj poľa. Časť úrody majú nechať pre chudobných. (3. Mojž. 19:9, 10) Tak si mohli Noemi a Rút zaobstarať obživu dôstojným spôsobom a nemuseli žobrať.
11., 12. Ako sa Boaz zaslúžil o to, aby boli Noemi a Rút šťastné?
11 Pole, na ktorom Rút paberkovala, patrilo bohatému mužovi, ktorý sa volal Boaz. Veľmi naňho zapôsobilo, keď videl, ako má Rút rada svoju svokru a ako verne pri nej stojí. Kúpil pôdu, ktorá patrila Noeminej rodine, a vzal si Rút za manželku. (Rút 4:9–13) Narodil sa im syn, ktorému dali meno Obéd. Ten sa stal starým otcom kráľa Dávida. (Rút 4:17)
12 Vieš si predstaviť, aká bola Noemi šťastná, keď držala na rukách malého Obéda a ďakovala Jehovovi? Ale to najlepšie Noemi a Rút ešte len čaká. Keď budú obe vzkriesené, dozvedia sa, že Obéd sa stal predkom sľúbeného Mesiáša, Ježiša Krista.
13. Čo sa učíme z príbehu o Noemi a Rút?
13 Poučenie pre nás. Keď prechádzame náročným obdobím, môžeme byť strápení a zdrvení. Možno nevidíme žiadne východisko. Vtedy by sme sa mali úplne spoľahnúť na nášho nebeského Otca a zostať v úzkom spojení s našimi bratmi a sestrami. Je možné, že Jehova náš problém neodstráni. Ani Noemi nevrátil manžela a synov. Ale pomôže nám, aby sme svoje ťažkosti zvládli, možno práve prostredníctvom našej duchovnej rodiny, ktorá nám prejaví vernú lásku. (Prísl. 17:17)
LÉVITA, KTORÝ TAKMER ZIŠIEL ZO SPRÁVNEJ CESTY
14. Prečo bol istý Lévita nešťastný a sklamaný?
14 Pisateľom 73. žalmu bol istý Lévita. Mal výnimočnú česť slúžiť na mieste, kde Izraeliti uctievali Jehovu. Napriek tomu bol v istom období svojho života nešťastný a sklamaný. Prečo? Lebo začal závidieť pyšným a zlým ľuďom. Nezávidel im to, že si môžu robiť, čo chcú, ale to, že sa im zjavne hmotne darí. (Žalm 73:2–9, 11–14) Zdalo sa, že majú všetko: sú bohatí, dobre si žijú a nič ich netrápi. Žalmistu to tak znepokojovalo, že povedal: „Zbytočne som zachovával svoje srdce čisté a umýval si ruky v nevinnosti.“ (Žalm 73:13) Je zrejmé, že bol vo vážnom duchovnom nebezpečenstve.
15. Ako Lévita prekonal sklamanie podľa vlastných slov v Žalme 73:16–19, 25?
15 Lévita hovorí, že vstúpil „do veľkolepej Božej svätyne“. (Žalm 73:16–19, 22–25)Tam sa pravdepodobne stretol s inými, ktorí uctievali Jehovu, a mohol sa v pokoji modliť a jasne uvažovať o svojej situácii. Vďaka tomu si uvedomil, že neuvažoval múdro, že takmer zišiel zo správnej cesty a narušil si vzťah k Jehovovi. Pochopil, že zlí stoja „na klzkej zemi“ a čaká ich „strašný koniec“. Na to, aby sa vyliečil zo závisti a sklamania, potreboval vidieť veci z Jehovovho pohľadu. Keď získal správny pohľad, znova nadobudol vnútorný pokoj a bol šťastný. Povedal Jehovovi: „Kým si so mnou, nič mi na zemi nechýba.“
16. Čo sa učíme od istého Lévitu?
16 Poučenie pre nás. Nikdy nezáviďme zlým ľuďom, ktorým sa zdanlivo darí. Ich šťastie je len pozlátkou. Je dočasné, nemajú žiadnu trvalú budúcnosť. (Kaz. 8:12, 13) Keby sme im závideli, pripravili by sme sa o vnútorný pokoj a radosť a dokonca by sme mohli stratiť svoj vzťah k Jehovovi. Preto ak zistíš, že závidíš zlým ich zdanlivý úspech, urob to čo Lévita. Riaď sa Božími múdrymi radami a stretávaj sa s tými, ktorí konajú Jehovovu vôľu. Keď bude pre teba vzťah k Jehovovi tou najcennejšou vecou v živote, nájdeš pravé šťastie. A zostaneš na ceste, ktorá vedie do „skutočného života“. (1. Tim. 6:19)
PETER SKĽÚČENÝ VLASTNÝMI CHYBAMI
17. Prečo sa Peter niekedy cítil skľúčený?
17 Apoštol Peter bol energický človek, ale niekedy bol dosť impulzívny a reagoval unáhlene. Preto občas povedal alebo urobil veci, ktoré neskôr ľutoval. Napríklad keď Ježiš povedal svojim apoštolom, že bude trpieť a zomrie, Peter mu začal dohovárať: „To sa ti určite nestane.“ (Mat. 16:21–23) Ježiš potom Petra pokarhal. Keď zástup prišiel zatknúť Ježiša, Peter bez rozmýšľania vytasil meč a odťal veľkňazovmu otrokovi ucho. (Ján 18:10, 11) Ježiš ho znova musel pokarhať. A aby toho nebolo málo, Peter sa ešte aj chvastal, že aj keby ostatní apoštoli Ježiša opustili, on ho nikdy neopustí! (Mat. 26:33) Ale jeho prehnaná sebadôvera ho čoskoro opustila. Peter podľahol strachu z ľudí a trikrát zaprel svojho Pána. Hlboko sklamaný „vyšiel von a horko plakal“. (Mat. 26:69–75) Určite ho trápilo, či mu Ježiš niekedy odpustí.
18. Ako Ježiš pomohol Petrovi prekonať skľúčenosť?
18 Peter časom prekonal svoju skľúčenosť. Hoci sa dopustil chýb, opäť nadobudol rovnováhu a neskôr o ňom čítame, že sa znova začal stretávať s apoštolmi. (Ján 21:1–3; Sk. 1:15, 16) Čo mu pomohlo? Bolo to viacero vecí. Napríklad si mohol spomenúť, že sa zaňho Ježiš modlil, aby jeho viera nezoslabla, a že ho nabádal, aby sa vrátil a posilňoval svojich bratov. Jehova vypočul túto úpenlivú modlitbu. Neskôr sa Ježiš osobne Petrovi zjavil, pravdepodobne preto, aby ho povzbudil. (Luk. 22:32; 24:33, 34; 1. Kor. 15:5) Ježiš povzbudil Petra aj pri inej príležitosti – keď sa zjavil svojim apoštolom po neúspešnom nočnom rybolove. Vtedy dal Ježiš Petrovi možnosť, aby mu povedal, ako veľmi ho má rád. Ježiš svojmu drahému priateľovi odpustil jeho chyby a poveril ho ďalšími úlohami. (Ján 21:15–17)
19. Ako by sme sa mali pozerať na svoje chyby podľa Žalmu 103:13, 14?
19 Poučenie pre nás. Ježiš sa k Petrovi správal súcitne a milosrdne a tým dokonale napodobnil svojho Otca. Preto keď urobíme chybu, nemyslime si, že nás Jehova zavrhol. Pamätajme, že Satan by bol rád, keby sme si to mysleli. Snažme sa vidieť seba – i tých, ktorí proti nám zhrešia – súcitnými a láskavými očami nášho nebeského Otca. (Žalm 103:13, 14)
20. O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?
20 Z príkladu Jozefa, Noemi a Rút, Lévitu a Petra vidíme, že „Jehova je blízko tých, ktorých srdce je strápené bolesťou“. (Žalm 34:18) Jehova niekedy pripustí náročné situácie, ktoré nás skľúčia. Ale keď ich s jeho pomocou úspešne zvládneme, posilní to našu vieru. (1. Petra 1:6, 7) V nasledujúcom článku si povieme ešte viac o tom, ako Jehova podporuje svojich verných služobníkov, ktorí sú skľúčení pre svoje chyby alebo pre náročné okolnosti, v ktorých sa nachádzajú.
PIESEŇ Č. 23 Jehova, naša sila
^ 5. ods. Jozef, Noemi a Rút, jeden Lévita a apoštol Peter zažili náročné situácie, ktoré ich skľučovali. V tomto článku uvidíme, ako ich Jehova utešoval a posilňoval. Povieme si tiež, čo sa od nich môžeme naučiť a čo sa učíme z toho, ako súcitne s nimi Boh zaobchádzal.
^ 56. ods. OPIS OBRÁZKA: Rút a Orpa žialia za svojimi manželmi a Noemi za svojimi synmi. Neskôr sa Noemi, Rút a Boaz tešia z narodenia Obéda.
STRÁŽNA VEŽA (ŠTUDIJNÉ VYDANIE)