1., 2. Ako by sme sa mali pozerať na skúšky podľa Ježišových slov v Matúšovi 5:11?

JEŽIŠ sľúbil svojim nasledovníkom, že budú skutočne šťastní. Ale zároveň im povedal, že budú zažívať skúšky. (Mat. 10:22, 23; Luk. 6:20–23) To, že sme Kristovými učeníkmi, nám prináša radosť. Ale ako na nás pôsobí predstava, že by sme zažívali odpor v rodine, prenasledovanie zo strany vlády alebo nátlak kolegov či spolužiakov, aby sme urobili niečo nesprávne? Je prirodzené, že takéto predstavy v nás vyvolávajú obavy.

² Asi nikto nepovažuje prenasledovanie za dôvod na radosť. Ale Božie Slovo nám hovorí niečo iné. Napríklad učeník Jakub napísal, že keď prežívame rôzne skúšky, nemáme prepadať beznádeji, ale máme to považovať za radosť. (Jak. 1:2, 12) A Ježiš povedal, že by sme mali byť šťastní, aj keď sme prenasledovaní. (Mat. 5:11) Ako si môžeme udržať radosť napriek skúškam? Veľa dobrých rád nájdeme v liste, ktorý napísal učeník Jakub raným kresťanom. Rozoberieme si z neho niekoľko myšlienok, ale najprv pouvažujeme o tom, s akými skúškami sa stretávali kresťania v prvom storočí.

3. Čo sa stalo krátko nato, ako sa Jakub stal Ježišovým učeníkom?

³ Krátko nato, ako sa Ježišov nevlastný brat Jakub stal kresťanom, v Jeruzaleme vypuklo prenasledovanie Ježišových učeníkov. (Sk. 1:14; 5:17, 18) A keď bol zavraždený učeník Štefan, mnohí kresťania utiekli z mesta, „rozpŕchli sa po území Judey a Samárie“ a dostali sa až na Cyprus a do Antiochie. (Sk. 7:58–8:1; 11:19) Určite museli znášať rôzne ťažkosti. Napriek tomu horlivo zvestovali dobrú správu, kamkoľvek šli, a po celej Rímskej ríši vznikali zbory. (1. Petra 1:1) Ale čakali ich ešte ťažšie časy.

4. S akými ďalšími skúškami sa stretávali raní kresťania?

⁴ Raní kresťania sa stretávali s rôznymi skúškami. Napríklad okolo roku 50 n. l. rímsky cisár Klaudius prikázal, aby všetci Židia odišli z Ríma. Preto Židia, ktorí sa stali kresťanmi, museli opustiť svoje domovy a usadiť sa niekde inde. (Sk. 18:1–3) Asi v roku 61 n. l. apoštol Pavol napísal, že jeho spolukresťanov verejne vystavovali urážkam, väznili a oberali o majetok. (Hebr. 10:32–34) A tak ako iní ľudia, ani kresťania sa nevyhli chudobe a chorobám. (Rim. 15:26; Fil. 2:25–27)

5. Aké otázky si teraz zodpovieme?

⁵ Jakub napísal svoj list niekedy pred rokom 62 n. l. Vedel, s akými rôznymi skúškami zápasia jeho bratia a sestry. Jehova ho svojím duchom podnietil, aby dal kresťanom praktické rady, ktoré im mohli pomôcť udržať si radosť napriek skúškam. Pozrime sa teraz do Jakubovho listu a hľadajme odpovede na tieto otázky: Akú radosť mal Jakub na mysli? Čo by nás mohlo o túto radosť oberať? A ako nám môže pomôcť múdrosť, viera a odvaha, aby sme si udržali radosť v akýchkoľvek skúškach?

6. Prečo môže mať kresťan radosť aj v skúškach podľa slov v Lukášovi 6:22, 23?

⁶ Ľudia si možno myslia, že šťastní budú iba vtedy, keď budú zdraví, budú mať veľa peňazí a budú mať dobré vzťahy v rodine. Ale radosť, o ktorej písal Jakub, nie je závislá od okolností. Je súčasťou ovocia Božieho ducha. (Gal. 5:22) Táto radosť, čiže hlboký pocit šťastia, pramení z toho, že sa páčime Jehovovi a riadime sa Ježišovým príkladom. (Luk. 6:22, 23; Kol. 1:10, 11) Tak ako plameň horí vnútri lampáša, táto radosť horí v srdci kresťana. Jej plameň nepohasne, keď sa nám zhorší zdravie alebo máme finančné problémy. A neudusí ju ani posmech alebo odpor členov rodiny či iných ľudí. Zakaždým, keď sa odporcovia pokúšajú sfúknuť plameň našej radosti, rozhorí sa ešte silnejšie. Skúšky, ktoré znášame pre svoju vieru, iba potvrdzujú, že sme pravými Kristovými nasledovníkmi. (Mat. 10:22; 24:9; Ján 15:20) Preto mohol Jakub napísať: „Považujte to len za radosť, moji bratia, keď prežívate rôzne skúšky.“ ​(Jak. 1:2)

7., 8. Ako môžu skúšky pôsobiť na našu vieru?

⁷ Jakub uvádza aj ďalší dôvod, prečo sú kresťania ochotní znášať aj ťažké skúšky. Hovorí: „Keď vaša viera v skúškach obstojí, povedie to k vytrvalosti.“ ​(Jak. 1:3) Skúšky sa dajú prirovnať ku kaleniu ocele. Pri tomto procese sa oceľ najprv zohreje na vysokú teplotu a potom sa prudko schladí. Tým sa zvyšuje jej pevnosť a tvrdosť. Podobne keď vytrvávame v skúškach, upevňuje sa naša viera. Preto Jakub napísal: „Dovoľte, nech vytrvalosť splní svoj účel, aby ste boli úplní [a] v každom ohľade zdraví.“ ​(Jak. 1:4) Keď vidíme, že v skúškach naša viera silnie, môžeme v nich vytrvávať s radosťou.

⁸ Jakub vo svojom liste spomína aj určité problémy, ktoré by nás mohli oberať o radosť. Ktoré to sú a ako ich môžeme prekonať?

9. Prečo potrebujeme múdrosť?

⁹ Problém: Nevieš, čo robiť. Keď sme v skúške, chceme prosiť Jehovu, aby nám pomohol robiť rozhodnutia, ktoré sa mu páčia, ktoré sú na úžitok bratov a sestier a ktoré nám pomôžu zostať verní. (Jer. 10:23) Na to, aby sme vedeli, čo urobiť a čo povedať tým, ktorí nám odporujú, potrebujeme múdrosť. Keď nevieme, čo máme robiť, môžeme sa cítiť ako bezmocné obete svojich okolností a ľahko by sme mohli stratiť radosť.

10. Čo musíme podľa Jakuba 1:5 robiť, keď chceme konať múdro?

¹⁰ Riešenie: Pros Jehovu o múdrosť. Ak máme vytrvávať v skúškach s radosťou, musíme sa v prvom rade modliť o múdrosť, aby sme dokázali robiť dobré rozhodnutia. (Jak. 1:5) Čo by sme mali robiť, keď máme pocit, že Jehova neodpovedá na naše modlitby hneď? Jakub hovorí, že máme prosiť Boha – nielen raz, ale vytrvalo. Jehova sa nenahnevá, keď ho opakovane prosíme o múdrosť. Nebude nám to vyčítať. Práve naopak, keď ho prosíme o múdrosť, aby sme dokázali vytrvávať v skúškach, dá nám ju štedro. (Žalm 25:12, 13) Náš nebeský Otec vidí, čo prežívame, súcití s nami a túži nám pomôcť. To je určite dôvod na radosť! Ale ako nám Jehova dáva múdrosť?

11. Čo ešte musíme robiť, aby sme získali múdrosť?

¹¹ Jehova nám dáva múdrosť prostredníctvom svojho Slova. (Prísl. 2:6) Preto ak ju chceme získať, musíme študovať Bibliu a biblické publikácie. Ale poznanie samo osebe nestačí. Musíme aj konať podľa Božích rád a tak uviesť Božiu múdrosť do praxe. Jakub napísal: „Týmto slovom sa aj riaďte. Nenahovárajte si, že ho stačí iba počúvať.“ ​(Jak. 1:22) Keď sa budeme riadiť Božími radami, budeme ešte viac prispievať k pokoju, budeme rozumnejší a milosrdnejší. (Jak. 3:17) Vďaka týmto vlastnostiam si udržíme radosť v akejkoľvek skúške.

12. Prečo je dôležité, aby sme dobre poznali Bibliu?

¹² Božie Slovo sa dá prirovnať k zrkadlu. Keď sa doň zahľadíme, uvidíme, čo potrebujeme na sebe zlepšiť, a dozvieme sa tiež, ako to môžeme urobiť. (Jak. 1:23–25) Napríklad pri štúdiu Božieho Slova si možno uvedomíme, že máme prchkú povahu a musíme pracovať na sebaovládaní. S Jehovovou pomocou sa môžeme naučiť reagovať mierne, keď nás druhí dráždia alebo keď sa ocitneme v situáciách, ktoré nás vyvádzajú z rovnováhy. Keď sme mierni, dokážeme lepšie zvládať náročné situácie. Dokážeme jasnejšie myslieť a lepšie sa rozhodovať. (Jak. 3:13) Je teda veľmi dôležité, aby sme dobre poznali Bibliu.

13. Prečo by sme mali premýšľať o príkladoch vytrvalosti z Biblie?

¹³ Niekedy človek zistí, čomu sa mal vyhnúť, až keď urobí chybu. Ale učiť sa na vlastných chybách je tvrdá škola. Lepší spôsob, ako získať múdrosť, je poučiť sa z úspechov a chýb druhých. Preto nás Jakub povzbudzuje, aby sme premýšľali o takých biblických postavách ako Abrahám, Rachab, Jób a Eliáš. (Jak. 2:21–26; 5:10, 11, 17, 18) Títo verní Jehovovi služobníci vytrvali v skúškach, ktoré ich mohli obrať o radosť. Z ich príkladu vidíme, že s Jehovovou pomocou môžeme vytrvať aj my.

14., 15. Prečo by sme nemali ignorovať svoje pochybnosti?

¹⁴ Problém: Máš nevyriešené pochybnosti. Z času na čas sa môže stať, že nerozumieme niečomu, čo sa píše v Božom Slove. Alebo Jehova neodpovie na naše modlitby tak, ako by sme chceli. To môže byť živná pôda pre pochybnosti. Keby sme ich ignorovali, oslabili by našu vieru a narušili by náš vzťah k Jehovovi. (Jak. 1:7, 8) Nakoniec by sme mohli úplne stratiť nádej do budúcnosti.

¹⁵ Apoštol Pavol prirovnal našu nádej ku kotve. (Hebr. 6:19) Kotva drží loď na mieste, aby ju to v búrke nenahnalo na skaly. Ale svoj účel splní iba vtedy, keď sa reťaz, ktorá ju spája s loďou, nepretrhne. Tak ako hrdza oslabuje pevnosť reťaze, nevyriešené pochybnosti oslabujú našu vieru. Keď sa človek, ktorý má pochybnosti, stretne s odporom, môže stratiť vieru, že Jehova splní svoje sľuby. Ak stratíme vieru, stratíme aj nádej. Ako hovorí Jakub, „ten, kto pochybuje, je ako morská vlna, ktorú ženie vietor a zmieta ňou sem a tam“. (Jak. 1:6) Taký človek bude sotva cítiť radosť.

16. Čo by sme mali robiť, ak máme pochybnosti?

¹⁶ Riešenie: Zbav sa pochybností a posilňuj si vieru. Nebuď nerozhodný. Za dní proroka Eliáša bol Jehovov ľud nerozhodný. Eliáš im povedal: „Dokedy budete váhať medzi dvoma názormi? Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho, ale ak Baal, nasledujte jeho!“ ​(1. Kráľ. 18:21) Ani dnes nesmieme váhať. Musíme venovať čas štúdiu, aby sme sa presvedčili, že Jehova existuje, že Biblia je jeho Slovo a že Jehovovi svedkovia sú jeho ľudom. (1. Tes. 5:21) Ak to urobíme, zbavíme sa pochybností a posilníme si vieru. Môžeme poprosiť o pomoc aj zborových starších. Musíme konať rýchlo, aby sme si v službe Jehovovi udržali radosť.

17. Čo sa stane, ak stratíme odvahu?

¹⁷ Problém: Stratil si odvahu. V Božom Slove sa píše: „Ak v ťažkých chvíľach prepadneš beznádeji, budeš mať málo síl.“ ​(Prísl. 24:10) Hebrejský výraz preložený ako „prepadnúť beznádeji“ môže znamenať aj „stratiť odvahu“. Ak stratíš odvahu, stratíš aj radosť.

18. Čo znamená vytrvávať?

¹⁸ Riešenie: Spoľahni sa na Jehovu, že ti dá odvahu vytrvať. Ak chceme vytrvávať v skúškach, musíme byť odvážni. (Jak. 5:11) Slovo pre „vytrvalosť“, ktoré Jakub použil, vytvára predstavu človeka, ktorý zotrváva na svojom mieste. Možno nám príde na myseľ vojak, ktorý odvážne drží svoju pozíciu. Neustúpi ani o krok, bez ohľadu na to, ako zúrivo naňho útočia nepriatelia.

19. Čo sa učíme od apoštola Pavla?

¹⁹ Vynikajúci príklad v prejavovaní odvahy a vytrvalosti nám dal apoštol Pavol. Niekedy sa cítil slabý. Ale dokázal vytrvať, lebo sa spoliehal na Jehovu, že mu dá potrebnú silu. (2. Kor. 12:8–10; Fil. 4:13) Aj my môžeme mať takú silu a odvahu, keď pokorne uznáme, že potrebujeme Jehovovu pomoc. (Jak. 4:10)

20., 21. Čím si môžeme byť istí?

²⁰ Môžeme si byť istí, že skúšky, ktoré prežívame, nie sú trestom od Jehovu. Jakub nás uisťuje: „Keď je niekto v skúške, nech nehovorí: ‚Boh ma skúša.‘ Veď Boha nikto nemôže skúšať zlými vecami ani on sám nikoho neskúša zlými vecami.“ ​(Jak. 1:13) Keď sme o tom pevne presvedčení, približuje nás to k nášmu milujúcemu nebeskému Otcovi. (Jak. 4:8)

²¹ Jehova „sa nemení“. (Jak. 1:17) Tak ako pomáhal v skúškach kresťanom v prvom storočí, pomôže aj každému z nás. Preto vrúcne pros Jehovu o múdrosť, vieru a odvahu. Odpovie na tvoje modlitby. Môžeš si byť istý, že ti pomôže udržať si radosť napriek skúškam.