1., 2. a) Prečo mnohí stratili dôveru k ľuďom, ktorí majú určité postavenie? b) Čo si rozoberieme v tomto článku?

 MNOHÍ ľudia stratili dôveru k tým, ktorí majú určité postavenie. Vidia, že politici a sudcovia často stoja na strane bohatých a vplyvných ľudí, ale upierajú spravodlivosť chudobným. Biblia výstižne hovorí: „Človek vládne nad človekom na jeho škodu.“ ​(Kaz. 8:9) Dôveru nevzbudzuje ani správanie niektorých náboženských predstaviteľov. To často vedie k tomu, že ľudia strácajú dôveru v Boha. Preto keď s niekým študujeme Bibliu, stojíme pred náročnou úlohou. Musíme mu pomáhať, aby si vypestoval dôveru v Jehovu a v tých, ktorých poveril, aby nás viedli.

² Samozrejme, nielen naši záujemcovia sa musia naučiť dôverovať Jehovovi a jeho organizácii. Aj kresťania, ktorí poznajú pravdu už veľa rokov, si musia stále pripomínať, že to, čo robí Jehova, je vždy to najlepšie. Občas vznikajú situácie, v ktorých môže byť vyskúšaná naša dôvera v Jehovu. V tomto článku si rozoberieme tri z nich: (1) keď si čítame nejakú časť Biblie, (2) keď dostávame pokyny od Jehovovej organizácie a (3) keď v budúcnosti zažijeme niečo, s čím bude pre nás ťažké sa stotožniť.

3. Ako je vyskúšaná naša dôvera v Jehovu, keď si čítame niektoré časti Biblie?

³ Pri čítaní Božieho Slova nám možno napadnú otázky, prečo Jehova zaobchádzal s niektorými ľuďmi určitým spôsobom alebo prečo urobil určité rozhodnutia. Napríklad v 4. Mojžišovej čítame, že Jehova odsúdil na smrť istého Izraelitu za to, že v sabat zbieral drevo. A z 2. Samuelovej sa dozvedáme, že neskôr Jehova odpustil kráľovi Dávidovi cudzoložstvo a vraždu. (4. Mojž. 15:32, 35; 2. Sam. 12:9, 13) Možno si kladieme otázku: Prečo Jehova odpustil Dávidovi také hrozné činy, ale iného muža odsúdil na smrť za zdanlivo menší hriech? Pri hľadaní odpovede na túto otázku vezmime do úvahy tri činitele, na ktoré by sme mali pamätať, keď si čítame Bibliu.

4. Ako myšlienky z 1. Mojžišovej 18:20, 21 a 5. Mojžišovej 10:17 posilňujú našu dôveru, že Jehovove rozhodnutia sú vždy správne?

⁴ Biblia neuvádza vždy všetky podrobnosti. Napríklad vieme, že Dávid sa úprimne kajal zo svojich hriechov. (Žalm 51:2–4) Ale akým človekom bol muž, ktorý porušil zákon o sabate? Oľutoval to, čo urobil? Stalo sa, že už aj v minulosti porušil Boží Zákon? Zľahčoval alebo dokonca odmietal výstrahy, ktoré dostal? Biblia o tom nehovorí. Ale v jednej veci si môžeme byť istí: Jehova „sa nikdy nedopustí bezprávia“. (5. Mojž. 32:4) Pri svojich rozhodnutiach berie do úvahy všetky fakty. Nenechá sa ovplyvniť predsudkami, tým, čo hovoria druhí, ani ničím iným, čo často skresľuje ľudský úsudok. (Prečítajte 1. Mojžišovu 18:20, 21; 5. Mojžišovu 10:17.) Čím lepšie poznáme Jehovu a jeho normy, tým väčšia je naša dôvera, že jeho rozhodnutia sú správne. Teda ak nám pri čítaní Biblie vzniknú otázky, na ktoré v súčasnosti nepoznáme odpoveď, vieme o našom Bohu viac než dosť, aby sme si boli istí, že „vždy robí to, čo je správne“. (Žalm 145:17)

5. Ako vplýva nedokonalosť na náš zmysel pre to, čo je správne? (Pozri rámček „ Náš pohľad na to, čo je správne, je skreslený nedokonalosťou“.)

⁵ Náš zmysel pre to, čo je správne, je skreslený nedokonalosťou. Boh nás vytvoril na svoj obraz, preto chceme, aby sa s druhými zaobchádzalo spravodlivo. (1. Mojž. 1:26) Ale keďže sme nedokonalí, nedokážeme veci posúdiť správne, aj keď si myslíme, že poznáme všetky fakty. Spomeňme si napríklad na Jonáša. Keď sa Jehova rozhodol prejaviť milosrdenstvo obyvateľom Ninive, vôbec sa mu to nepáčilo. (Jon. 3:10–4:1) Ale zamyslime sa, k čomu viedlo Jehovovo milosrdenstvo. Bolo zachránených viac ako 120 000 Ninivčanov, ktorí robili pokánie. Bol to Jonáš, nie Jehova, kto potreboval napraviť svoj úsudok.

6. Prečo nám Jehova nemusí vysvetľovať svoje rozhodnutia?

⁶ Jehova nie je povinný vysvetľovať ľuďom, prečo urobil určité rozhodnutie. Je pravda, že v minulosti dovolil svojim služobníkom, aby povedali, čo si myslia o jeho rozhodnutiach. (1. Mojž. 18:25; Jon. 4:2, 3) A niekedy im aj vysvetlil dôvody, prečo sa tak rozhodol. (Jon. 4:10, 11) Ale nie je povinný to robiť. Je náš Stvoriteľ a nepotrebuje naše schválenie ani pred tým, ako niečo urobí, ani potom. (Iz. 40:13, 14; 55:9)

7. Čo môže byť pre nás niekedy ťažké a prečo?

⁷ Určite zo srdca veríme, že Jehova vždy robí to, čo je správne. Ale niekedy môže byť pre nás ťažšie dôverovať bratom, ktorí nás vedú. Možno premýšľame, či nás naozaj vedú podľa Jehovových pokynov alebo robia to, čo sami uznajú za vhodné. Tak možno uvažovali aj niektorí ľudia v biblických časoch. Vráťme sa k situácii, ktorá bola opísaná v treťom odseku. Niektorý príbuzný muža, ktorý porušil zákon o sabate, si možno kládol otázku, či sa Mojžiš naozaj poradil s Jehovom ešte pred tým, ako bol ten muž odsúdený na smrť. A nejaký priateľ Chetitu Uriáša, ktorého manželka scudzoložila s Dávidom, si možno pomyslel, že Dávid zneužil svoje postavenie kráľa, aby unikol zaslúženému trestu. Pravda je taká, že nemôžeme hovoriť, že dôverujeme Jehovovi, ak nedôverujeme bratom, ktorým dôveruje on.

8. Aká je podobnosť medzi tým, čo sa píše v Skutkoch 16:4, 5, a tým, ako je riadený kresťanský zbor dnes?

⁸ Jehova dnes vedie pozemskú časť svojej organizácie prostredníctvom „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45) Tak ako vedúci zbor v prvom storočí, aj tento otrok dozerá na činnosť Božieho ľudu na celom svete a poskytuje pokyny zborovým starším. (Prečítajte Skutky 16:4, 5.) Úlohou starších zasa je odovzdať tieto pokyny zborom. Keď poslúchame pokyny, ktoré dostávame od našej organizácie a zborových starších, prejavujeme dôveru, že Jehova vždy robí to, čo je správne.

9. Kedy môže byť pre nás náročné podporiť rozhodnutie starších a prečo?

⁹ Občas môže byť pre nás náročné podporovať rozhodnutia, ktoré robia starší. Napríklad v posledných rokoch došlo k reorganizácii mnohých zborov a krajov. V niektorých prípadoch starší požiadali zvestovateľov, aby prešli do iného zboru, aby sa čo najlepšie využila kapacita sál Kráľovstva. Ak o to starší požiadali aj nás, možno bolo pre nás ťažké odísť zo zboru, v ktorom máme priateľov a rodinu. Dostali starší priamy pokyn od Boha, kde majú prideliť každého zvestovateľa? Nie. A práve preto môže byť pre nás náročné poslúchať pokyny, ktoré dostávame. Ale Jehova dôveruje starším, keď robia takéto rozhodnutia, a my by sme im mali dôverovať tiež. *

10. Prečo by sme podľa Hebrejom 13:17 mali spolupracovať so staršími?

¹⁰ Prečo by sme mali spolupracovať so staršími a podporovať ich rozhodnutia aj vtedy, keď rozhodnú inak, ako by sa nám páčilo? Pretože tak prispejeme k jednote Božieho ľudu. (Ef. 4:2, 3) Keď sa všetci pokorne podriaďujú rozhodnutiam rady starších, zboru sa duchovne darí. (Prečítajte Hebrejom 13:17.) A čo je ešte dôležitejšie, keď spolupracujeme s tými, ktorým dôveruje Jehova a ktorých poveril, aby sa o nás starali, dávame Jehovovi najavo, že mu dôverujeme. (Sk. 20:28)

11. Ako si môžeme posilniť dôveru, že nás starší vedú správne?

¹¹ Ako si môžeme posilniť dôveru k starším, ktorí nás vedú? Pamätajme na to, že vždy, keď sa zaoberajú záležitosťami, ktoré sa týkajú zboru, modlia sa o svätého ducha. Okrem toho dôkladne skúmajú príslušné biblické zásady a riadia sa pokynmi od Jehovovej organizácie. Veľmi im záleží na tom, aby sa páčili Jehovovi a aby sa čo najlepšie starali o jeho ľud. Títo verní muži si uvedomujú, že sa budú zodpovedať Bohu za to, ako si spĺňajú úlohy, ktoré im dal. (1. Petra 5:2, 3) Zamyslime sa: V tomto rasovo, nábožensky a politicky rozdelenom svete je Jehovov ľud zjednotený v uctievaní jediného pravého Boha. To je možné len vďaka tomu, že Jehova podporuje svoju organizáciu!

12. Čo musia starší vziať do úvahy, keď posudzujú, či niekto robí pokánie?

¹² Jehova dal starším závažnú úlohu, aby udržiavali zbor čistý. Keď niektorý kresťan vážne zhreší, Jehova od starších očakáva, aby posúdili, či môže zostať v kresťanskom zbore. Okrem iného musia zistiť, či tento človek robí pravé pokánie. Možno hovorí, že je mu to ľúto, ale skutočne nenávidí hriech, ktorého sa dopustil? Je rozhodnutý ho už neopakovať? Ak bol ovplyvnený zlými priateľmi, je ochotný prestať sa s nimi stretávať? Starší sa modlia k Jehovovi, aby ich viedol, skúmajú fakty vo svetle Božieho Slova a snažia sa zistiť, aký postoj má previnilec k tomu, čo urobil. Potom rozhodnú, či previnilec môže zostať v zbore alebo nie. V niektorých prípadoch musí byť vylúčený. (1. Kor. 5:11–13)

13. Aké otázky si možno kladieme, keď je vylúčený niekto, kto je nám blízky?

¹³ Kedy môže byť naša dôvera k starším vystavená skúške? Možno sa ľahko stotožníme s rozhodnutím starších, keď je vylúčený niekto, kto nie je naším blízkym priateľom alebo členom rodiny. Ale čo ak je vylúčený náš blízky priateľ? Možno si kladieme otázku, či starší vzali do úvahy všetky fakty a či rozhodli tak, ako by rozhodol Jehova. Čo nám môže pomôcť, aby sme k ich rozhodnutiu zaujali správny postoj?

14. Čo nám môže pomôcť, keď starší rozhodnú o vylúčení niekoho z našich blízkych?

¹⁴ Mali by sme pamätať na to, že vylúčenie je opatrenie od Jehovu. Má z neho úžitok celý zbor a môže pomôcť aj previnilcovi. Keby starší dovolili, aby nekajúcny previnilec zostal v zbore, mohol by naň mať škodlivý vplyv. (Gal. 5:9) Okrem toho by si možno neuvedomil, ako vážne zhrešil, a nevidel by dôvod, aby zmenil svoj postoj a správanie, a tak mohol opäť získať Jehovovu priazeň. (Kaz. 8:11) Môžeme si byť istí, že starší postupujú veľmi zodpovedne, keď rozhodujú o tom, či bude niekto vylúčený. Uvedomujú si to, čo sudcovia v starovekom Izraeli, že nesúdia „v mene človeka, ale v mene Jehovu“. (2. Kron. 19:6, 7)

15. Prečo dnes musíme dôverovať pokynom od Jehovu viac než kedykoľvek predtým?

¹⁵ Koniec tohto starého sveta je veľmi blízko, a preto si musíme viac ako kedykoľvek predtým posilňovať dôveru, že Jehova vždy robí to, čo je správne. Počas veľkého súženia možno dostaneme pokyny, ktoré sa nám budú zdať zvláštne, nepraktické alebo nelogické. Samozrejme, Jehova s nami nebude komunikovať osobne. Skôr nám poskytne pokyny prostredníctvom bratov, ktorých ustanovil, aby nás viedli. Vo veľkom súžení už nebude čas na to, aby sme špekulovali o nejakom pokyne alebo sa naň pozerali s nedôverou a hovorili si: Naozaj pochádza od Jehovu alebo tak rozhodli bratia len na základe svojho osobného názoru? Budeš v tomto rozhodujúcom čase dôverovať Jehovovi a jeho organizácii? Odpoveď na túto otázku môžeš zistiť z toho, ako už dnes reaguješ na pokyny Božej organizácie. Ak im dôveruješ a ochotne ich poslúchaš, pravdepodobne tak budeš konať aj počas veľkého súženia. (Luk. 16:10)

16. Ako môže byť v blízkej budúcnosti vyskúšaná naša dôvera v Jehovu?

¹⁶ Je tu ešte ďalšia vec, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť – ako budeme reagovať na rozsudky, ktoré Jehova vynesie, keď príde koniec tohto zlého sveta. Teraz ešte stále dúfame, že mnohí, ktorí neslúžia Jehovovi vrátane našich príbuzných, sa rozhodnú prijať pravdu. Ale v Armagedone Jehova prostredníctvom Ježiša definitívne rozhodne o ich budúcnosti. (Mat. 25:31–33; 2. Tes. 1:7–9) My nebudeme rozhodovať o tom, kto prežije a kto nie. (Mat. 25:34, 41, 46) Budeme v tom čase dôverovať Jehovovi, že rozhodol správne, alebo mu prestaneme slúžiť, lebo nebudeme s jeho rozhodnutiami spokojní? Je jasné, že si musíme posilňovať dôveru v Jehovu už dnes, aby sme mu dokázali úplne dôverovať aj v budúcnosti.

17. Z čoho sa budeme môcť tešiť, keď Jehova vykoná všetky svoje rozsudky?

¹⁷ Predstavme si, aký bude život v novom svete, keď Jehova vykoná všetky svoje rozsudky. Falošné náboženstvo už bude vecou minulosti a s ním aj chamtivý obchodný systém a vlády, ktoré odjakživa utláčali ľudí. Už nás nebudú trápiť veci, ktoré sú teraz súčasťou nášho každodenného života – zhoršujúce sa zdravie, staroba a smrť našich blízkych. Satan a démoni budú uväznení v priepasti na tisíc rokov. Následky ich vzbury budú úplne odstránené. (Zjav. 20:2, 3) Určite budeme veľmi radi, že sme dôverovali Jehovovi, že vždy robí to, čo je správne!

18. Čo sa učíme z toho, čo sa stalo Izraelitom podľa správy v 4. Mojžišovej 11:4–6 a 21:5?

¹⁸ Mohli by v novom svete vzniknúť situácie, v ktorých bude vyskúšaná naša dôvera v Jehovu? Pouvažujme napríklad o tom, čo sa stalo krátko po oslobodení Izraelitov z otroctva v Egypte. Niektorí sa začali sťažovať, že im chýba jedlo, na ktoré boli v Egypte zvyknutí, a na Jehovov dar v podobe manny sa začali pozerať s opovrhnutím. (Prečítajte 4. Mojžišovu 11:4–6; 21:5.) Mohlo by sa niečo podobné stať aj nám, keď sa skončí veľké súženie? Nevieme, čo všetko bude treba urobiť, aby sme očistili zem a postupne ju premenili na raj. Zrejme budeme mať plné ruky práce a život možno nebude zozačiatku úplne jednoduchý. Trúfneme si v tom čase sťažovať sa na to, čo nám Jehova poskytne? Jedna vec je istá: Keď sme Jehovovi vďační za to, čo pre nás robí už dnes, je pravdepodobnejšie, že mu budeme vďační aj za to, čo pre nás bude robiť v budúcnosti.

19. Ako by si zhrnul hlavné body tohto článku?

¹⁹ Všetko, čo robí Jehova, je vždy správne. Musíme byť o tom pevne presvedčení. Musíme dôverovať aj bratom, ktorých Jehova poveril, aby nám odovzdávali jeho pokyny. Stále pamätajme na to, čo Jehova povedal prostredníctvom svojho proroka Izaiáša: „Keď budete pokojní a budete mi dôverovať, budete silní.“ ​(Iz. 30:15)