1., 2. a) Aké rozličné názory majú ľudia na slobodnú vôľu? b) Čo sa o slobodnej vôli píše v Biblii a aké otázky si rozoberieme v tomto článku?

ISTÁ žena stála pred osobným rozhodnutím. Svojmu známemu povedala: „Nechci odo mňa, aby som premýšľala. Radšej mi povedz, čo mám robiť. To je ľahšie.“ Táto žena chcela, aby jej niekto povedal, čo má robiť, namiesto toho, aby použila vzácny dar slobodnej vôle, ktorý dostala od Stvoriteľa. A čo ty? Rozhoduješ sa sám alebo si radšej, keď rozhodnú za teba iní? Ako sa pozeráš na slobodnú vôľu?

² Ľudia diskutujú o slobodnej vôli už celé stáročia. Niektorí tvrdia, že nič také ako slobodná vôľa neexistuje, lebo všetko už vopred určil Boh. Iní hovoria, že o slobodnej vôli by sa dalo hovoriť len vtedy, keby sme mali absolútnu slobodu. Keď však chceme zistiť, kde je pravda, musíme sa obrátiť na Božie Slovo, Bibliu. Prečo? Lebo v ňom sa dozvedáme, že Jehova nás stvoril so slobodnou vôľou, čiže nám dal schopnosť a slobodu robiť vlastné rozhodnutia. (Prečítajte Jozuu 24:15.) V Biblii tiež nachádzame odpovede na otázky: Ako by sme mali používať slobodnú vôľu, keď sa rozhodujeme? Existujú v tom nejaké hranice? Ako môžeme svojimi rozhodnutiami dať najavo lásku k Jehovovi? A ako ukážeme, že rešpektujeme rozhodnutia druhých?

3. Aký príklad nám dáva Jehova, pokiaľ ide o používanie slobody?

³ Jehova je jediný, kto má absolútnu slobodu, a z toho, ako ju používa, sa môžeme veľa naučiť. Uveďme si príklad. Jehova sa rozhodol, že izraelský národ sa stane ľudom pre jeho meno, jeho „zvláštnym majetkom“. (5. Mojž. 7:6–8) To nebolo svojvoľné rozhodnutie. Verne tým splnil sľub, ktorý dal pred stáročiami svojmu priateľovi Abrahámovi. (1. Mojž. 22:15–18) Okrem toho Jehova vždy používa svoju slobodu v súlade s láskou a spravodlivosťou. Je to zjavné z toho, ako naprával Izraelitov, ktorí často opúšťali pravé uctievanie. Keď sa úprimne kajali, ochotne im prejavil lásku a milosrdenstvo. Povedal: „Uzdravím ich neveru. Budem ich milovať z vlastnej slobodnej vôle.“ (Hoz. 14:4) Jehova používa svoju slobodu na pomoc druhým a v tom je pre nás vynikajúcim príkladom.

4., 5. a) Komu prvému dal Boh dar slobodnej vôle a ako ho využíval? b) Akú otázku si musí položiť každý z nás?

⁴ Jehova sa na začiatku stvoriteľskej činnosti z lásky rozhodol, že inteligentných tvorov obdaruje slobodnou vôľou. Prvý, komu dal tento dar, bol jeho prvorodený Syn, ktorý „je obrazom neviditeľného Boha“. (Kol. 1:15) Ježiš sa ešte pred príchodom na zem rozhodol, že svojmu Otcovi zostane verný a nepripojí sa k Satanovej vzbure. Keď bol na zemi, odmietol všetky Satanove pokušenia. (Mat. 4:10) Vo svojej vrúcnej modlitbe v poslednú noc pred smrťou znovu potvrdil svoje rozhodnutie konať Otcovu vôľu. Povedal: „Otče, ak si želáš, odním tento pohár odo mňa. Ale nech sa nedeje moja vôľa, ale tvoja.“ (Luk. 22:42) Napodobňujme Ježiša a používajme slobodnú vôľu tak, aby sme prinášali chválu Jehovovi a konali jeho vôľu. Je také niečo naozaj možné?

⁵ Áno, je to možné, lebo aj my sme vytvorení na Boží obraz. (1. Mojž. 1:26) Nemáme však absolútnu slobodu, akú má Jehova. Naša sloboda má isté hranice. Božie Slovo vysvetľuje, že tieto hranice stanovil Jehova a musíme ich dodržiavať. Napríklad manželky sa majú podriaďovať manželom a deti rodičom. (Ef. 5:22; 6:1) Akú úlohu zohrávajú tieto hranice v našom živote, pokiaľ ide o používanie slobodnej vôle? Odpoveď na túto otázku je veľmi dôležitá, lebo súvisí s našou vyhliadkou do budúcnosti.

6. Znázorni, prečo je užitočné, že naša sloboda má svoje hranice.

⁶ Je sloboda, ktorá má hranice, skutočnou slobodou? Áno, je. Prečo to môžeme povedať? To, že naša sloboda má svoje hranice, nám slúži na ochranu. Možno sa napríklad rozhodneme ísť autom do nejakého mesta. Ale predstavme si, že na cestách by neplatili žiadne dopravné predpisy, každý by jazdil tak rýchlo, ako by chcel, a po hociktorej strane cesty. Cítili by sme sa bezpečne? Zrejme nie. Určité hranice sú teda potrebné, aby sa všetci mohli tešiť zo skutočnej slobody. Teraz pouvažujeme o niekoľkých biblických príkladoch, aby sme si ukázali, že je múdre používať slobodnú vôľu v rámci hraníc, ktoré stanovil Jehova.

7. a) Ako sa Adam odlišoval od iných tvorov v Edene? b) Uveď príklad, ako Adam použil slobodnú vôľu.

⁷ Keď Boh stvoril prvého človeka, Adama, dal mu ten istý dar, aký dal inteligentným tvorom v nebesiach — dar slobodnej vôle. Vďaka tomu sa Adam odlišoval od zvierat, ktoré sa riadia len inštinktom. Pozrime sa, ako spočiatku správne použil slobodnú vôľu. Jehova stvoril zvieratá skôr ako človeka. Ale svojmu prvému ľudskému synovi prenechal radostnú úlohu dať týmto tvorom mená. Boh „ich začal privádzať k človekovi, aby videl, ako každé nazve“. Adam najprv každé zviera pozoroval a potom mu dal výstižné meno. Jehova do toho nezasahoval a Adamovu voľbu rešpektoval. Biblia hovorí, že „akokoľvek ju človek nazval, každú živú dušu, také bolo jej meno“. (1. Mojž. 2:19)

8. Ako Adam zneužil dar slobodnej vôle a k čomu to viedlo?

⁸ Žiaľ, Adam nebol spokojný s úlohou od Boha, aby obrábal pôdu a staral sa o raj. Nestačila mu značná miera slobody, ktorá mu umožňovala spĺňať Boží príkaz: „Buďte plodní a rozmnožte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a majte v podriadenosti morské ryby a nebeské lietajúce tvory a každého živého tvora, ktorý sa pohybuje na zemi.“ (1. Mojž. 1:28) Adam sa rozhodol prekročiť Bohom stanovené hranice a zjedol zo zakázaného ovocia. Tým hrubo zneužil dar slobodnej vôle, čo viedlo k tisícročiam utrpenia a bolesti všetkých jeho potomkov. (Rim. 5:12) Následky Adamovho rozhodnutia sú pre nás varovaním, aké dôležité je používať dar slobodnej vôle zodpovedne a v rámci hraníc stanovených Jehovom.

9. Akú voľbu Jehova predložil Izraelitom a aká bola ich odpoveď?

⁹ Potomkovia Adama a Evy zdedili po svojich neposlušných rodičoch nedokonalosť a smrť. Ale naďalej mohli využívať dar slobodnej vôle. Jasne to vyplýva z toho, ako Boh zaobchádzal s izraelským národom. Prostredníctvom Mojžiša predložil ľudu voľbu, či sa chcú stať jeho zvláštnym majetkom. (2. Mojž. 19:3–6) Aká bola ich odpoveď? Dobrovoľne sa rozhodli, že budú spĺňať podmienky, ktoré stanovil Boh, aby sa stali ľudom pre jeho meno, a jednomyseľne vyhlásili: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ (2. Mojž. 19:8) Je smutné, že časom tento národ zneužil slobodnú vôľu a porušil svoj sľub. Poučme sa z tohto varovného príkladu a vždy si ceňme dar slobodnej vôle. Stále sa pevne pridržiavajme Jehovu a poslúchajme jeho spravodlivé zákony. (1. Kor. 10:11)

10. Z akých príkladov vidno, že nedokonalí ľudia dokážu používať slobodnú vôľu tak, aby prinášali Bohu chválu? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁰ V 11. kapitole listu Hebrejom nájdeme mená 16 Božích služobníkov, ktorí sa rozhodli používať dar slobodnej vôle v rámci hraníc stanovených Jehovom. Zožali za to bohatú odmenu a istú nádej do budúcnosti. Napríklad Noach prejavil veľkú vieru a riadil sa Božími pokynmi, aby postavil koráb na záchranu svojej rodiny, a tým aj nasledujúcich generácií. (Hebr. 11:7) Abrahám a Sára ochotne poslúchli Boha a išli do krajiny, ktorú im sľúbil. Aj keď už vyšli z prosperujúceho mesta Ur a vydali sa na dlhú cestu, stále „mali príležitosť vrátiť sa“. Svoj duchovný zrak však upierali do budúcnosti na „splnenie [Božích] sľubov“ a „snažili sa o lepšie miesto“. (Hebr. 11:8, 13, 15, 16) Mojžiš sa obrátil chrbtom k egyptským pokladom a „radšej si zvolil zlé zaobchádzanie spolu s Božím ľudom, namiesto toho, aby mal dočasný pôžitok z hriechu“. (Hebr. 11:24–26) Prejavujme rovnakú vieru ako títo Boží služobníci zo staroveku, ceňme si dar slobodnej vôle a používajme ho na to, aby sme konali Božiu vôľu.

11. a) Akú možnosť poskytuje ľuďom dar slobodnej vôle? b) Čo ťa podnecuje, aby si správne používal slobodnú vôľu?

¹¹ Možno sa nám zdá ľahšie, keď za nás rozhodujú druhí. Ale keby sme to dovolili, pripravili by sme sa o niečo veľmi hodnotné. Čítame o tom v 5. Mojžišovej 30:19, 20. (Prečítajte.) V 19. verši sa hovorí o voľbe, ktorú Boh predložil Izraelitom. V 20. verši sa dozvedáme, že Jehova im dal možnosť, aby prejavili, čo je v ich srdci. Aj my sa môžeme rozhodnúť, že budeme uctievať Jehovu. Máme jedinečnú príležitosť dať najavo, že mu slúžime z lásky a že chceme používať dar slobodnej vôle na jeho chválu a česť.

12. Ako nikdy nesmieme používať slobodnú vôľu?

¹² Predstav si, že si dal priateľovi hodnotný dar. Ako by si sa cítil, keby si sa dozvedel, že hodil tvoj dar do smetí alebo, čo je ešte horšie, že ho použil na to, aby niekomu ublížil? Nebol by si sklamaný? Teraz sa zamysli, ako sa musí cítiť Jehova, keď vidí, že mnohí ľudia zneužívajú slobodnú vôľu na to, aby škodili druhým. Spĺňa sa tým biblické proroctvo, že v „posledných dňoch“ budú ľudia „nevďační“. (2. Tim. 3:1, 2) Nikdy nezneužívajme tento vzácny dar od Jehovu ani ho nepovažujme za samozrejmosť. Ale ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme zneužívali dar slobodnej vôle?

13. Napríklad ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme zneužívali svoju kresťanskú slobodu?

¹³ Každý z nás sa môže slobodne rozhodnúť, s kým sa bude priateliť, ako sa bude obliekať a upravovať a akú zábavu si vyberie. No nechceme sa stať otrokmi telesných žiadostí ani si osvojiť hanebné módne výstrelky a trendy bežné vo svete. Tak by sme zneužívali svoju slobodu na „zastretie zla“. (Prečítajte 1. Petra 2:16.) Namiesto toho, aby sa naša sloboda stala „podnetom pre telo“, chceme sa rozhodovať v súlade s nabádaním: „Všetko robte na Božiu slávu.“ (Gal. 5:13; 1. Kor. 10:31)

14. Prečo musíme vkladať dôveru v Jehovu, aj keď máme slobodnú vôľu?

¹⁴ Vďačnosť za dar slobodnej vôle prejavíme aj tak, že vkladáme dôveru v Jehovu, nechávame sa ním viesť a rešpektujeme hranice, ktoré stanovil na našu ochranu. V Biblii o ňom čítame, že „nás vyučuje na náš úžitok“ a že „nás nechal kráčať po ceste, po ktorej máme chodiť“. (Iz. 48:17) Musíme pokorne uznať pravdivosť inšpirovaných slov: „Pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ (Jer. 10:23) Nikdy nepadnime do pasce prílišnej sebadôvery, ako sa to stalo Adamovi a neposlušným Izraelitom. Nespoliehajme sa na vlastné porozumenie, ale vždy „dôverujme Jehovovi celým svojím srdcom“. (Prísl. 3:5)

15. Čo sa učíme z listu Galaťanom 6:5?

¹⁵ Jedna z hraníc našej slobody súvisí s tým, že musíme rešpektovať právo druhých robiť vlastné rozhodnutia. Prečo? Pretože všetci máme dar slobodnej vôle. Neexistujú ani dvaja kresťania, ktorí by sa vždy rozhodli úplne rovnako. Platí to dokonca aj v oblasti, ktorá sa týka nášho správania a uctievania. Nezabúdajme na zásadu v liste Galaťanom 6:5. (Prečítajte.) Keď si uvedomíme, že každý kresťan „ponesie svoj vlastný náklad“, budeme rešpektovať právo druhých používať vlastnú slobodnú vôľu.

16., 17. a) Akú spornú otázku riešili kresťania v Korinte? b) Ako Pavol vyriešil túto záležitosť a čo sa z toho učíme?

¹⁶ Pozrime sa na jeden biblický príklad, ktorý ukazuje, prečo musíme rešpektovať právo našich bratov robiť v otázkach svedomia vlastné rozhodnutia. Medzi kresťanmi v Korinte vzniklo rozdelenie, pokiaľ ide o to, či môžu jesť mäso, ktoré bolo možno obetované modlám a neskôr sa predávalo na trhu. Niektorí argumentovali, že „modla nie je... nič“, a preto kresťania môžu jesť mäso s čistým svedomím. No kresťania, ktorí predtým uctievali modly, si mysleli, že keby toto mäso jedli, podieľali by sa na ich uctievaní. (1. Kor. 8:4, 7) Išlo teda o citlivý problém, ktorý ohrozoval jednotu zboru. Ako Pavol pomohol Korinťanom získať na túto záležitosť Boží názor?

¹⁷ Pavol najprv obom stranám pripomenul, že samotné jedlo nesúvisí s naším vzťahom k Bohu. (1. Kor. 8:8) Potom ich varoval, aby sa ich „právomoc“, teda slobodná vôľa, „nestala dôvodom potknutia pre tých, ktorí sú slabí“. (1. Kor. 8:9) Nakoniec kresťanov s citlivejším svedomím poučil, aby nesúdili tých, ktorí sa rozhodli také mäso jesť. (1. Kor. 10:25, 29, 30) V tejto dôležitej otázke, ktorá súvisela s uctievaním, sa teda každý kresťan musel rozhodnúť podľa vlastného svedomia. Dnes sa naši bratia často musia rozhodovať v menej dôležitých veciach ako Korinťania. Nemali by sme aj my rešpektovať ich právo slobodne sa rozhodnúť? (1. Kor. 10:32, 33)

18. Ako môžeš dať najavo, že si veľmi ceníš dar slobodnej vôle?

¹⁸ Jehova nám dal dar slobodnej vôle a s ním aj skutočnú slobodu. (2. Kor. 3:17) Tento dar si veľmi ceníme, lebo nám umožňuje robiť rozhodnutia, ktorými dávame najavo lásku k Jehovovi. Používajme ho tak, aby sme prinášali česť Bohu a zároveň rešpektujme právo druhých robiť vlastné rozhodnutia. Tým dáme najavo, že sme vďační za tento cenný dar.