1., 2. Ako sa mnohí ľudia pozerajú na zamestnanie?

ĽUDIA často posudzujú druhých podľa toho, akú majú prácu. Mnohí si myslia, že hodnotu človeka určuje jeho zamestnanie alebo postavenie. V niektorých krajinách je bežné, že ľudia sa pýtajú na zamestnanie už pri zoznamovaní.

² Z Biblie sa dozvedáme, aké povolanie mali niektorí ľudia. Píše sa v nej, že Matúš bol vyberač daní, Šimon garbiar a Lukáš „milovaný lekár“. (Mat. 10:3; Sk. 10:6; Kol. 4:14) Na iných miestach čítame, aké úlohy niektorí dostali od Jehovu. Napríklad Dávid bol kráľ, Eliáš slúžil ako prorok a Pavol ako apoštol. Títo muži si úlohy od Boha veľmi vážili. Ak aj nám bola zverená nejaká úloha, mali by sme mať rovnaký postoj ako oni.

3. Prečo by mali starší bratia školiť mladších? (Pozri obrázok v úvode článku.)

³ Prácu pre Jehovu milujeme a mnohí z nás by si priali, aby ju mohli robiť čo najdlhšie. Žiaľ, už odo dní Adama platí, že ľudia starnú a starú generáciu nahrádza nová. (Kaz. 1:4) Z toho dôvodu vznikla v poslednom čase v zboroch situácia, ktorej treba venovať pozornosť. Činnosť Jehovovho ľudu sa stále zintenzívňuje a je rôznorodejšia. Nové projekty si vyžadujú nové pracovné postupy, ktoré zasa často súvisia s využívaním modernej techniky. Pre niektorých starších bratov môže byť ťažké držať krok s týmto vývojom. (Luk. 5:39) Okrem toho mladí majú obvykle viac sily a energie. (Prísl. 20:29) Je teda láskavé i praktické, keď starší bratia pripravujú mladších na to, aby v Jehovovej organizácii prevzali viac úloh. (Prečítajte Žalm 71:18.)

4. Prečo je pre niektorých bratov ťažké odovzdať prácu mladším? (Pozri rámček „ Prečo sa niektorí zdráhajú poverovať úlohami druhých“.)

⁴ Pre bratov, ktorým bola v Jehovovej organizácii zverená určitá autorita, nemusí byť vždy ľahké odovzdať prácu mladším. Niektorým je ľúto, že už nebudú vykonávať úlohy, ktoré robili veľmi radi. Alebo môžu mať pochybnosti, či mladší urobia tú prácu rovnako dobre. Iní si možno myslia, že na školenie iného brata niet času. Na druhej strane si mladší bratia musia dávať pozor, aby neboli netrpezliví, keď na nejakú úlohu musia čakať.

5. Aké otázky budeme rozoberať v tomto článku?

⁵ Otázku poverovania teraz preskúmame z dvoch hľadísk. Ako môžu starší školiť mladších, aby boli schopní prevziať náročnejšie úlohy, a prečo je to potrebné? (2. Tim. 2:2) Prečo je dôležité, aby mali mladší bratia správny postoj, keď pomáhajú skúsenejším bratom a učia sa od nich? Pozrime sa najprv na to, ako kráľ Dávid pripravil svojho syna, aby prevzal istú dôležitú úlohu.

6. Čo chcel urobiť kráľ Dávid, ale čo mu povedal Jehova?

⁶ Po rokoch na úteku sa Dávid stal kráľom a žil v luxusnom dome. No trápilo ho, že nebol postavený žiadny „dom“, čiže chrám zasvätený Jehovovi. Preto ho chcel postaviť. Prorokovi Nátanovi povedal: „Ja tu bývam v dome z cédrov, ale truhla Jehovovej zmluvy je pod stanovými plátnami.“ Nátan mu odpovedal: „Čokoľvek je v tvojom srdci, urob, lebo pravý Boh je s tebou.“ Ale Jehova rozhodol túto záležitosť inak. Povedal Nátanovi, aby Dávidovi odkázal: „Ty nepostavíš dom, v ktorom by som býval.“ Hoci Jehova láskavo uistil Dávida, že bude stále s ním, prikázal, aby chrám postavil jeho syn Šalamún. Ako na to Dávid zareagoval? (1. Par. 17:1–4, 8, 11, 12; 29:1)

7. Ako Dávid zareagoval na Jehovovo rozhodnutie?

⁷ Dávid neprestal Šalamúna podporovať. Nesužoval sa predstavou, že zásluha za stavbu chrámu nepripadne jemu. Stavba sa nakoniec naozaj stala známou ako Šalamúnov chrám, nie Dávidov. Aj keď Dávid možno cítil sklamanie, že nemôže uspokojiť túžbu svojho srdca, projekt zo všetkých síl podporoval. Nadšene zorganizoval pracovné skupiny a nahromadil zásoby železa, medi, striebra, zlata a cédrového dreva. Okrem toho Šalamúna povzbudil: „Teraz, syn môj, kiež dokáže Jehova, že je s tebou, a ty budeš mať úspech a postavíš dom Jehovovi, tvojmu Bohu, ako hovoril o tebe.“ (1. Par. 22:11, 14–16)

8. Prečo si Dávid mohol myslieť, že Šalamún projekt nezvládne, ale čo urobil?

⁸ Prečítajte 1. Paralipomenon 22:5. Dávid si mohol myslieť, že Šalamún nedokáže riadiť taký dôležitý projekt. Veď chrám mal byť výnimočne krásny a Šalamún bol v tom čase ešte „mladý a útly“, čiže neskúsený. Dávid však vedel, že Jehova pomôže Šalamúnovi, aby prácu zvládol. A tak sa zameral na to, ako môže projekt podporiť, a zhromaždil obrovské množstvo potrebného materiálu.

9. Prečo môžu starší bratia pociťovať uspokojenie, keď musia odovzdať prácu mladším? Znázorni to.

⁹ Starší bratia by nemali strácať radosť, keď svoju prácu musia odovzdať mladším. Mali by si uvedomiť, že keď sa mladí bratia školia, aby im mohli byť zverené rôzne úlohy, je to v najlepšom záujme Jehovovej organizácie. Vymenovaní bratia by mali pociťovať hlboké uspokojenie, že mladší bratia, ktorých školili, sú teraz spôsobilí prevziať ich prácu. Uveďme si príklad: Predstavme si otca, ktorého syn sa učí šoférovať. Kým je syn ešte malý, otecka len pozoruje. Keď je už starší, otec mu vysvetľuje, ako riadiť auto. A keď syn dostane vodičský preukaz, začne auto riadiť sám a otec mu pri tom dáva ďalšie rady. Niekedy sa za volantom možno vystriedajú, ale keď otec zostarne, väčšinou, ak nie vždy, šoféruje syn. Rozumný otec je rád, že to syn dokáže, a nemá pocit, že ho musí stále kontrolovať. Podobne sú starší bratia hrdí na mladších, ktorých vyškolili, aby v Jehovovej organizácii vykonávali rôzne úlohy.

10. Ako sa Mojžiš pozeral na uznanie a autoritu?

¹⁰ Starší bratia si musia dávať pozor, aby neboli žiarliví. Všimni si, ako reagoval Mojžiš, keď sa niektorí muži v izraelskom tábore začali správať ako proroci. (4. Mojžišovu 11:24–29.) Mojžišov pomocník Jozua im v tom chcel zabrániť. Zrejme si myslel, že tým utrpí Mojžišovo postavenie a autorita. Ale Mojžiš odpovedal: „Si azda kvôli mne žiarlivý? Nie, želám si, aby všetci z Jehovovho ľudu boli proroci, lebo by vložil na nich Jehova svojho ducha!“ Mojžiš vedel, že veci riadi Jehova. Netúžil po uznaní, ale prial si, aby všetci Jehovovi služobníci mali rovnaké duchovné dary ako on. Aj my by sme sa mali tešiť, keď druhí dostanú nejaké úlohy, ktoré by sme inak dostali my.

11. Čo povedal jeden brat o zverovaní úloh druhým?

¹¹ V Jehovovej organizácii je mnoho bratov, ktorí celé desaťročia usilovne pracovali a školili druhých, aby boli schopní prevziať viac úloh. Príkladom toho je aj Peter, ktorý slúžil celým časom viac ako 74 rokov, z toho 35 rokov v jednej európskej pobočke. Donedávna bol dozorcom služobného oddelenia. Neskôr túto úlohu prevzal mladší brat Paul, ktorý s Petrom niekoľko rokov spolupracoval. Keď Peter dostal otázku, čo si o tejto zmene myslí, odpovedal: „Veľmi sa teším, že máme vyškolených bratov, ktorí môžu prevziať ďalšie úlohy a ktorí svoju prácu dobre zvládajú.“

12. Čo sa môžeme naučiť zo správy o Rechoboámovi?

¹² Po Šalamúnovej smrti sa stal kráľom jeho syn Rechoboám. Keď potreboval radu, ako zvládať svoje úlohy, obrátil sa najprv na starších mužov. Ich radami sa však neriadil. Namiesto toho dal na rady mladších mužov, s ktorými vyrastal a ktorí boli teraz v jeho službách. Výsledky boli katastrofálne. (2. Par. 10:6–11, 19) Čo sa z toho môžeme naučiť? Je múdre hľadať rady u starších skúsených bratov a dôkladne sa nad nimi zamyslieť. Mladší bratia nemusia robiť všetko tak, ako sa to robilo v minulosti, ale ani by nemali rady starších bratov rýchlo zavrhnúť.

13. Ako by mali mladší bratia spolupracovať so staršími?

¹³ Niekedy sa stáva, že mladší bratia koordinujú prácu, na ktorej sa podieľajú aj starší bratia. Skôr ako o niečom rozhodnú, urobia dobre, keď sa s týmito skúsenejšími bratmi poradia. Spomínaný Paul, ktorý nahradil Petra v úlohe dozorcu služobného oddelenia, povedal: „Vždy som si našiel čas, aby som sa s Petrom poradil, a k tomu istému povzbudzujem aj ostatných pracovníkov oddelenia.“

14. Čo sa učíme zo spolupráce Pavla a Timoteja?

¹⁴ Mladý Timotej dlhé roky slúžil Jehovovi po boku apoštola Pavla. (Filipanom 2:20–22.) Pavol napísal Korinťanom: „Posielam k vám Timoteja, lebo je mojím milovaným verným dieťaťom v spojitosti s Pánom; a ten vám pripomenie moje spôsoby v súvislosti s Ježišom Kristom, tak ako vyučujem všade v každom zbore.“ (1. Kor. 4:17) Z týchto slov jasne vyplýva, že Pavol a Timotej úzko spolupracovali. Pavol si našiel čas, aby Timoteja učil svoje „spôsoby v súvislosti s Ježišom“. Timotej bol učenlivý a Pavol si ho obľúbil. Bol presvedčený, že sa dobre postará o duchovné potreby korintských kresťanov. Je to krásny príklad pre starších, ktorí dnes školia ďalších mužov, aby viedli zbor.

15. Ako nám Pavlova rada v liste Rimanom 12:3–5 pomáha prispôsobiť sa zmenám?

¹⁵ Žijeme vo výnimočných časoch. Pozemská časť Jehovovej organizácie rastie v mnohých ohľadoch. Tento vzrast si však vyžaduje zmeny. Ak sa nás tieto zmeny týkajú osobne, zostaňme pokorní a zameriavajme sa na to, aby sa diala Jehovova vôľa, nie naša. Taký postoj prispieva k jednote. Pavol napísal kresťanom v Ríme: „Hovorím každému tam medzi vami, aby si o sebe nemyslel viac ako treba, ale aby myslel tak, ako to zodpovedá zdravej mysli, každý tak, ako mu Boh udelil mieru viery. Veď ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nemajú rovnakú úlohu, tak aj my, hoci je nás mnoho, sme jedno telo v spojení s Kristom.“ (Rim. 12:3–5)

16. Čo môžu robiť starší i mladší bratia, ako aj ich manželky, aby v zbore podporovali pokoj a jednotu?

¹⁶ Všetci chceme podporovať Jehovovo slávne Kráľovstvo, a to bez ohľadu na svoje okolnosti. Vy, starší bratia, škoľte mladších, aby mohli vykonávať prácu, ktorú teraz robíte vy. Vy, mladší bratia, nebojte sa prijať zverené úlohy, zostaňte skromní a prejavujte starším bratom úctu. A vy, manželky, napodobňujte Priscillu, ktorá verne stála po boku svojho manžela Akvilu a podporovala ho aj v čase, keď sa im zmenili okolnosti. (Sk. 18:2)

17. V čom Ježiš prejavil svojim učeníkom dôveru a na akú úlohu ich pripravil?

¹⁷ Najlepší príklad, ako školiť a poverovať druhých, dal Ježiš. Vedel, že jeho služba na zemi sa končí a že dielo, ktoré začal, budú vykonávať iní. Hoci jeho učeníci boli nedokonalí, dôveroval im a povedal, že budú „konať väčšie skutky“ ako on. (Ján 14:12) Poskytol im dôkladné školenie, vďaka čomu dokázali zvestovať dobré posolstvo v celom vtedy známom svete. (Kol. 1:23)

18. Na čo sa môžeme tešiť do budúcnosti a čo môžeme robiť už dnes?

¹⁸ Ježiš bol po svojej obetnej smrti vzkriesený do neba, kde dostal ešte viac práce a tiež autoritu „vysoko nad každú vládu a vrchnosť a moc a panstvo“. (Ef. 1:19–21) Ak zostaneme verní, aj keby sme zomreli pred Armagedonom, budeme vzkriesení do spravodlivého nového sveta. Tam budeme mať množstvo radostnej práce. A už dnes sa môžeme zúčastňovať na životne dôležitom diele — zvestovaní dobrého posolstva a robení učeníkov. Všetci, či mladí, alebo vekovo starší, snažme sa o to, aby sme mali stále „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58)