1. – 3. Aké náročné situácie môžu spôsobovať, že Jehovovi služobníci plačú?

 KEDY si naposledy plakal? Niekedy plačeme od radosti. Ale oveľa častejšie plačeme vtedy, keď na nás doľahne smútok. Je to napríklad vtedy, keď nám zomrie niekto blízky. Lorilei zo Spojených štátov napísala: „Boli chvíle, keď ma strata mojej dcéry tak bolela, že ma nič nemohlo utešiť. Hovorila som si, že je div, že moje ubolené a utrápené srdce ešte vôbec vládze biť.“ *

² Niekedy možno plačeme z iných dôvodov. Priekopníčka Hiromi z Japonska opísala svoje pocity takto: „Občas som smutná z toho, akí ľahostajní sú ľudia, ktorých stretávam v službe. Niekedy so slzami v očiach prosím Jehovu, aby mi pomohol nájsť niekoho, kto hľadá pravdu.“

³ Zažívaš niečo podobné aj ty? Mnohí z nás vedia, o čom hovoria tieto sestry. (1. Petra 5:9) Chceme „slúžiť Jehovovi s radosťou“, ale možno mu slúžime so slzami, lebo prežívame žiaľ, sklamanie alebo nejakú ťažkú situáciu, v ktorej je skúšaná naša vernosť Bohu. (Žalm 6:6; 100:2) Čo môžeme robiť, keď nás premáhajú takéto pocity?

4. O čom budeme hovoriť v tomto článku?

⁴ Veľa sa v tomto ohľade môžeme naučiť od Ježiša. Aj on občas prežíval také silné emócie, že mu „vyhŕkli slzy“. (Ján 11:35; Luk. 19:41; 22:44; Hebr. 5:7) Pozrime sa, v akých situáciách to bolo a čo sa od neho môžeme naučiť. Ukážeme si tiež, čo konkrétne môžeme robiť, aby sme v ťažkých situáciách nepodľahli zúfalstvu.

5. Čo sa učíme o Ježišovi zo správy zapísanej v Jánovi 11:32–36?

⁵ V zime roku 32 n. l. ochorel a zomrel Ježišov dobrý priateľ Lazar. (Ján 11:3, 14) Lazar mal dve sestry, Máriu a Martu, a Ježiš mal týchto troch súrodencov veľmi rád. Obe sestry boli smrťou svojho milovaného brata zdrvené. Po Lazarovej smrti sa Ježiš vybral do Betánie, kde bývali Mária s Martou. Keď Marta počula, že sa Ježiš blíži, vybehla mu v ústrety. Predstav si, ako mu v návale emócií hovorí: „Pane, keby si tu bol, môj brat by nezomrel.“ ​(Ján 11:21) Krátko nato, keď Ježiš uvidel Máriu a ďalších ľudí, ako plačú, „vyhŕkli [mu] slzy“. (Prečítajte Jána 11:32–36.)

6. Prečo Ježiš plakal, keď Lazar zomrel?

⁶ Prečo Ježiš v tejto situácii plakal? V Hlbšom pochopení Písma sa píše: „Keď zomrel jeho priateľ Lazar a [keď] Ježiš videl, aký zármutok to spôsobilo Lazarovým sestrám, ‚rozrušilo ho to‘ a ‚vyhŕkli [mu] slzy‘.“ Ježiš možno myslel na to, aké bolesti musel znášať jeho blízky priateľ Lazar, keď bol chorý, a predstavoval si, ako sa asi cítil, keď si uvedomil, že zomiera. Ježiš plakal určite aj preto, lebo videl, ako veľmi zasiahla Máriu a Martu smrť ich brata. Ak aj tebe zomrel blízky priateľ alebo člen rodiny, určite vieš, ako to bolí. Pouvažujme o troch veciach, ktoré sa učíme zo správy o Lazarovej smrti.

7. Čo sa učíme o Jehovovi z Ježišových sĺz?

⁷ Jehova chápe, čo prežívaš. Ježiš je „verným zobrazením“ svojho Otca. (Hebr. 1:3) Keď plakal, to isté cítil aj jeho Otec. (Ján 14:9) Keď ti zomrel niekto milovaný, môžeš si byť istý, že Jehova nielenže vidí tvoj zármutok, ale s tebou aj veľmi cíti. Chce uzdraviť tvoje srdce strápené bolesťou. (Žalm 34:18; 147:3)

8. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš vzkriesi našich milovaných?

⁸ Ježiš chce vzkriesiť tvojich milovaných. Krátko predtým ako Ježišovi vyhŕkli slzy, uistil Martu: „Tvoj brat vstane.“ Marta Ježišovi verila. (Ján 11:23–27) Bola to verná Jehovova služobníčka, a preto nepochybne vedela o ľuďoch, ktorých pred stáročiami vzkriesili proroci Eliáš a Elizeus. (1. Kráľ. 17:17–24; 2. Kráľ. 4:32–37) A pravdepodobne počula aj o tom, že sám Ježiš niektorých ľudí vzkriesil. (Luk. 7:11–15; 8:41, 42, 49–56) Aj ty si môžeš byť istý, že sa znovu stretneš so svojimi milovanými, ktorí zomreli. Slzy, ktoré Ježiš vyronil, keď utešoval svojich zarmútených priateľov, dokazujú, že vzkriesenie je blízke jeho srdcu.

9. Ako môžeme napodobniť Ježiša a byť oporou tým, ktorí smútia? Uveď príklad.

⁹ Môžeš byť oporou tým, ktorí smútia. Ježiš s Martou a Máriou nielen plakal, ale ich aj počúval a utešoval. Môžeme ho v tom napodobniť. Dan, ktorý slúži ako starší v Austrálii, hovorí: „Keď mi zomrela manželka, potreboval som sa o niekoho oprieť. Niekoľko manželských dvojíc bolo ochotných kedykoľvek si ma vypočuť. Mohol som sa pred nimi vyplakať. Neboli v rozpakoch, keď mi po tvári stekali slzy. Pomáhali mi aj v praktickom ohľade – umyli mi auto, nakúpili mi potraviny a uvarili jedlo, keď som to nedokázal robiť sám. A často sa so mnou modlili. Konali ako praví priatelia a bratia, ktorí sa narodili ‚pre čas trápenia‘.“ ​(Prísl. 17:17)

10. Opíš udalosť zapísanú v Lukášovi 19:36–40.

¹⁰ Deviateho nisana 33 n. l. Ježiš prichádzal do Jeruzalema. Vítal ho zástup ľudí, ktorí pred neho na cestu rozprestierali svoje plášte, aby dali najavo, že ho uznávajú za svojho Kráľa. To bola určite radostná udalosť. (Prečítajte Lukáša 19:36–40.) Preto jeho učeníci asi nečakali to, čo sa stalo potom. „Keď sa [Ježiš] priblížil k mestu, pozrel naň a zaplakal.“ So slzami v očiach predpovedal hrozný koniec, ktorý čakal obyvateľov Jeruzalema. (Luk. 19:41–44)

11. Prečo Ježiš zaplakal nad obyvateľmi Jeruzalema?

¹¹ Ježiš bol smutný, lebo vedel, že aj keď ho obyvatelia Jeruzalema nadšene privítali, väčšina Židov posolstvo o Kráľovstve neprijme. Povedie to k tomu, že Jeruzalem bude zničený a všetci Židia, ktorí prežijú zničenie mesta, budú odvedení do zajatia. (Luk. 21:20–24) Žiaľ, tak ako Ježiš predpokladal, väčšina ľudí ho zavrhla. A ako je to dnes? Ako reaguje väčšina ľudí na posolstvo o Kráľovstve tam, kde žiješ? Čo sa môžeš naučiť z Ježišových sĺz, ak len veľmi málo ľudí reaguje na pravdu, ktorú im prinášaš? Rozoberme si ďalšie tri veci.

12. Čo sa učíme o Jehovovi z toho, že Ježiš plakal nad svojimi blížnymi?

¹² Jehovovi záleží na ľuďoch. Ježišove slzy sú dôkazom, že Jehovovi na ľuďoch veľmi záleží. Jehova „nechce, aby bol niekto zničený, ale chce, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Milujeme svojich blížnych, a preto vytrvávame v obetavom úsilí zapôsobiť na ich srdce, aby prijali dobrú správu o Kráľovstve. (Mat. 22:39)

13., 14. K čomu Ježiša podnecoval súcit k ľuďom a ako ho v tom môžeme napodobniť?

¹³ Ježiš sa v službe veľmi namáhal. Svoju lásku k ľuďom dokazoval tak, že ich vyučoval pri každej príležitosti. (Luk. 19:47, 48) Podnecoval ho k tomu súcit, ktorý k nim cítil. Niekedy si chceli Ježiša vypočuť toľkí ľudia, že sa so svojimi učeníkmi ani nemal kedy najesť. (Mar. 3:20) Dokonca aj keď za ním prišiel jeden muž v noci, Ježiš sa mu ochotne venoval. (Ján 3:1, 2) Väčšina ľudí, ktorí počúvali Ježiša, sa nestala jeho učeníkmi, ale všetkým vydal dôkladné svedectvo. Aj my chceme dať každému človeku príležitosť vypočuť si dobrú správu. (Sk. 10:42) To si od nás môže vyžadovať, aby sme boli v službe prispôsobiví.

¹⁴ Buď v službe prispôsobivý. Ak by sme nechodili do služby v rôznom čase, možno by sa nám nepodarilo stretnúť sa s ľuďmi, ktorí by mohli priaznivo reagovať na dobrú správu. Matilda, ktorá slúži ako priekopníčka, hovorí: „S manželom chodíme do služby v rôznom čase, aby sme zastihli čo najviac ľudí. Doobeda chodíme do obvodu s obchodmi a firmami. Cez obed, keď sa veľa ľudí pohybuje na ulici, slúžime so stojanmi. Podvečer sa nám osvedčilo navštevovať ľudí z domu do domu.“ Teda nemali by sme sa striktne držať rozvrhu, ktorý vyhovuje nám. Mali by sme byť ochotní prispôsobiť sa ľuďom a chodiť do služby vtedy, keď je väčšia pravdepodobnosť, že sa s nimi stretneme. Určite tým urobíme Jehovovi radosť.

15. Čo sa podľa Lukáša 22:39–44 stalo v poslednú noc Ježišovho života?

¹⁵ V noci 14. nisana 33 n. l. šiel Ježiš do Getsemanskej záhrady. Tam sa vrúcne modlil k Jehovovi. (Prečítajte Lukáša 22:39–44.) Práve v týchto ťažkých hodinách Ježiš predkladal svojmu Otcovi „pokorné a úpenlivé prosby so silnými výkrikmi a slzami“. (Hebr. 5:7) O čo sa modlil v tú poslednú noc pred svojou smrťou? Modlil sa o to, aby mal silu zostať verný Jehovovi a konať jeho vôľu. Jehova počul tú úzkosť v modlitbe svojho Syna a poslal anjela, aby ho posilnil.

16. Prečo Ježiš pociťoval úzkosť, keď sa modlil v Getsemanskej záhrade?

¹⁶ Ježiš plakal pri modlitbe v Getsemanskej záhrade nepochybne preto, lebo ho mučila predstava, že zomrie ako rúhač. Uvedomoval si tiež obrovskú zodpovednosť, ktorá ležala na jeho pleciach – zostať verný a obhájiť meno svojho Otca. Čo sa môžeš naučiť z Ježišových sĺz, ak si v ťažkej situácii, ktorá je skúškou tvojej vernosti Jehovovi? Pouvažujme o ďalších troch veciach.

17. Čo sa učíme o Jehovovi z toho, že vypočul Ježišove vrúcne modlitby?

¹⁷ Jehova vypočúva tvoje úpenlivé modlitby. Prečo Jehova vypočul Ježišove vrúcne prosby? Lebo Ježišovi najviac záležalo na tom, aby zostal verný svojmu Otcovi a obhájil jeho meno. Ak aj nám najviac záleží na tom, aby sme zostali verní Jehovovi a obhájili jeho meno, vypočuje aj naše prosby o pomoc. (Žalm 145:18, 19)

18. Prečo je Ježiš súcitným priateľom?

¹⁸ Ježiš s tebou cíti. Keď sme veľmi rozrušení a plní úzkosti, sme veľmi radi, keď nás uteší súcitný priateľ, najmä ak on sám prežil niečo podobné. Ježiš je takým priateľom. Vie, aké to je, keď sa človek cíti slabý a potrebuje pomoc. Vie, čo je pre nás ťažké, a postará sa o to, aby sme dostali pomoc, keď ju potrebujeme. (Hebr. 4:15, 16) V Getsemanskej záhrade Ježiš ochotne prijal pomoc od anjela. Aj my by sme mali byť ochotní prijať pomoc, ktorú nám Jehova poskytuje, či už je to vo forme nejakej publikácie, videa, prednášky, alebo povzbudzujúcej návštevy zborového staršieho či duchovne zrelého priateľa.

19. Ako môžeš získať silu, ak si v ťažkej situácii, ktorá je skúškou tvojej vernosti Bohu? Uveď príklad.

¹⁹ Jehova ti dá „Boží pokoj“. Ako nás Jehova posilní? Keď sa modlíme, dostaneme „Boží pokoj, ktorý presahuje každé chápanie“. (Fil. 4:6, 7) Ten upokojí naše srdce i naše myšlienky, takže môžeme jasne premýšľať. Potvrdzuje to naša sestra Luz, ktorá hovorí: „Bojujem s pocitmi osamelosti. Niekedy sú také silné, že si nahováram, že Jehova ma nemá rád. Ale v takých chvíľach hneď poviem Jehovovi, ako sa cítim. Vďaka modlitbe dokážem svoje pocity ovládať.“ Od tejto sestry sa učíme, že aj my môžeme vďaka modlitbe získať vnútorný pokoj.

20. Čo všetko sa učíme z Ježišových sĺz?

²⁰ Z Ježišových sĺz sa učíme veľa vecí. Dozvedeli sme sa, že máme byť oporou svojim priateľom, ktorí smútia nad stratou milovaného človeka, a že keď takú stratu zažijeme my, máme dôverovať Jehovovi a Ježišovi, že nás podporia. Ježišove slzy nás podnecujú, aby sme zvestovali a vyučovali so súcitom, lebo túto krásnu vlastnosť prejavujú aj Jehova a Ježiš. A môže nás to veľmi utešiť, keď vieme, že Jehova a jeho milovaný Syn chápu, ako sa cítime, vedia, čo je pre nás ťažké, a chcú nám pomôcť, aby sme vytrvali. Snažme sa žiť v súlade s tým, čo sme sa naučili z Ježišových sĺz, až kým nepríde deň, keď Jehova splní svoj úžasný sľub, že nám zotrie „každú slzu z očí“. (Zjav. 21:4)