1., 2. a) Čo možno cítime, keď premýšľame o Ježišovom živote a službe? b) O čom budeme hovoriť v tomto článku?

 SMRŤ milovaného človeka hlboko zasiahne každého z nás. Veľmi nám chýba a jediné, čo cítime, je bolesť. Ešte ťažšie je to vtedy, keď myslíme na to, ako veľmi v posledných dňoch pred svojou smrťou trpel. Ale časom sa nám začnú vynárať aj príjemné spomienky, ktoré nám môžu priniesť radosť. Možno si spomenieme na niečo, čo nás naučil alebo čo povedal či urobil, aby nás povzbudil, alebo čím nás rozosmial.

² Podobne keď čítame, ako Ježiš trpel a zomrel, sme z toho smutní. Najmä v období Pamätnej slávnosti sa snažíme ešte viac premýšľať o význame jeho výkupnej obete. (1. Kor. 11:24, 25) Ale keď premýšľame nad tým, čo všetko Ježiš povedal a urobil, keď bol na zemi, cítime veľkú radosť. A keď uvažujeme o tom, čo robí teraz a čo pre nás urobí v budúcnosti, veľmi nás to povzbudzuje. V tomto článku si povieme, že rozjímanie o týchto veciach a o jeho láske k nám nás podnieti, aby sme praktickými spôsobmi dávali najavo svoju vďačnosť.

3. Prečo sme vďační za výkupné?

³ Keď premýšľame o Ježišovom živote a jeho smrti, cítime vďačnosť. Ježiš učil, čo dobré prinesie Božie Kráľovstvo. A my si tieto pravdy veľmi ceníme. Sme vďační za výkupné, lebo vďaka nemu môžeme byť Jehovovými a Ježišovými priateľmi. Tí, ktorí veria v Ježiša, majú tiež nádej, že budú žiť večne a že sa opäť stretnú so svojimi blízkymi, ktorí zomreli. (Ján 5:28, 29; Rim. 6:23) Nič z týchto úžasných vecí sme si nezaslúžili ani sa za ne Bohu a Kristovi nedokážeme nikdy odplatiť. (Rim. 5:8, 20, 21) Ale môžeme im ukázať, ako veľmi si to ceníme. Ako?

4. Ako dala Mária Magdaléna najavo vďačnosť za to, čo pre ňu Ježiš urobil? (Pozri obrázok.)

⁴ Zamyslime sa, čo sa o vďačnosti učíme od Márie Magdalény. Táto židovská žena si toho veľa vytrpela. Trápilo ju sedem démonov a zrejme si myslela, že jej situácia sa už nikdy nezmení. Predstav si, aká musela byť šťastná, keď ju Ježiš od týchto démonov oslobodil! Podnietilo ju to, aby sa stala jeho nasledovníčkou. Svoj čas, energiu a prostriedky používala na to, aby ho podporovala v službe. (Luk. 8:1–3) Veľmi si vážila, čo pre ňu osobne Ježiš urobil. Vtedy ešte asi nevedela, že ten najväčší dar ju ešte len čaká – že Ježiš za ľudí zomrie, „aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život“. (Ján 3:16) Ale už to, čo pre ňu Ježiš dovtedy urobil, si tak veľmi cenila, že ho verne nasledovala. Keď zomieral na mučeníckom kole, stála v blízkosti a bola oporou preňho aj pre ostatných. (Ján 19:25) Po Ježišovej smrti prišla spolu s ďalšími dvoma ženami k hrobke, aby natreli jeho telo voňavými látkami. (Mar. 16:1, 2) Jehova ju za jej vernosť veľmi odmenil. Na rozdiel od väčšiny učeníkov mala úžasnú možnosť stretnúť sa so vzkrieseným Ježišom a rozprávať sa s ním. (Ján 20:11–18)

5. Ako môžeme ukázať, že sme Jehovovi a Ježišovi vďační za to, čo pre nás urobili?

⁵ Aj my môžeme ukázať, že sme vďační Jehovovi a Ježišovi za všetko, čo pre nás urobili. Ako? Tak, že budeme používať svoj čas, energiu a finančné prostriedky na podporu našej celosvetovej činnosti. Môžeme sa napríklad dať k dispozícii a pomáhať pri výstavbe a údržbe budov, v ktorých uctievame Jehovu.

6. Prečo môžeme povedať, že výkupné je osobný dar pre každého z nás?

⁶ Keď uvažujeme nad tým, ako veľmi nás Jehova a Ježiš milujú, podnecuje nás to, aby sme ich tiež milovali. (1. Jána 4:10, 19) A keď si uvedomíme, že Ježiš zomrel za nás osobne, milujeme ich ešte viac. Tak to cítil aj apoštol Pavol, lebo Galaťanom napísal: „Boží Syn... ma miloval a dal za mňa sám seba.“ (Gal. 2:20) Jehova ťa na základe výkupného pritiahol, aby si sa mohol stať jeho priateľom. (Ján 6:44) Videl v tebe niečo dobré a zaplatil tú najvyššiu cenu, aby si sa s ním mohol spriateliť. Nehreje ťa to pri srdci? Necítiš k Jehovovi a Ježišovi ešte väčšiu lásku? Preto sa zamysli: K čomu ma táto láska podnecuje?

7. Ako môže každý z nás ukázať, že miluje Jehovu a Ježiša, tak ako to vidíme na obrázku? (2. Korinťanom 5:14, 15)

⁷ Láska k Bohu a ku Kristovi nás podnecuje milovať aj druhých. (Prečítajte 2. Korinťanom 5:14, 15; 6:1, 2.) Túto lásku môžeme ľuďom prejaviť napríklad tak, že horlivo zvestujeme dobrú správu. Hovoríme s každým bez rozdielu. Nepozeráme sa na to, akú má niekto farbu pleti, akej je národnosti, koľko má peňazí alebo z akého prostredia pochádza. Tak konáme v súlade s tým, čo si praje Jehova – „aby boli ľudia každého druhu zachránení a dospeli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4)

8. Ako môžeme ukázať, že milujeme našich bratov a sestry?

⁸ Lásku k Bohu a ku Kristovi dávame najavo aj tým, že milujeme našich bratov a sestry. (1. Jána 4:21) Zaujímame sa o nich a podporujeme ich, keď majú ťažšie obdobie. Utešujeme ich, keď im zomrie niekto blízky, navštevujeme ich, keď sú chorí, a snažíme sa ich povzbudiť, keď sú skľúčení. (2. Kor. 1:3–7; 1. Tes. 5:11, 14) A často sa za nich modlíme, lebo vieme, že „vrúcna prosba spravodlivého má veľkú silu“. (Jak. 5:16)

9. Čím ďalším môžeme dokázať, že našich bratov a sestry milujeme?

⁹ To, že milujeme našich bratov a sestry, dokazujeme aj tak, že sa veľmi snažíme mať s nimi dobré vzťahy. Chceme napodobňovať Jehovu v tom, ako odpúšťa. Keď bol ochotný obetovať svojho Syna za naše hriechy, nemali by sme byť aj my ochotní odpustiť našim bratom a sestrám, keď proti nám zhrešia? Určite nechceme byť ako ten zlý otrok z jedného Ježišovho podobenstva. Jeho pán mu odpustil obrovský dlh, ale on nebol ochotný odpustiť svojmu spoluotrokovi oveľa menší dlh. (Mat. 18:23–35) Ak máš s niekým zo zboru nedorozumenie, mohol by si urobiť prvý krok, aby si sa s ním ešte pred Pamätnou slávnosťou udobril? (Mat. 5:23, 24) Dokážeš tým, ako veľmi miluješ Jehovu a Ježiša.

10., 11. Ako môžu starší dokázať, že milujú Jehovu a Ježiša?

¹⁰ Ako môžu lásku k Jehovovi a Ježišovi prejaviť zboroví starší? Jeden dôležitý spôsob je ten, že sa starajú o Ježišove ovečky. (Prečítajte 1. Petra 5:1, 2.) Ježiš to zdôraznil, keď hovoril s apoštolom Petrom. Po tom, čo Ježiša trikrát zaprel, mu chcel veľmi dokázať, že ho má rád. Ježiš sa ho po svojom vzkriesení opýtal: „Šimon, syn Jánov, máš ma rád?“ Peter by určite urobil čokoľvek, aby ho o tom presvedčil. Ježiš mu povedal: „Pas moje ovečky.“ (Ján 21:15–17) A Peter sa o ne až do konca svojho života nežne staral, čím dokázal, že svojho Pána miluje.

¹¹ Starší, ako môžete v období Pamätnej slávnosti ukázať, že to, čo Ježiš povedal Petrovi, je dôležité aj pre vás? Svoju lásku k Jehovovi a Ježišovi môžete prejaviť tak, že sa naplno venujete pastierskej činnosti a ešte viac ako inokedy pomáhate nečinným vrátiť sa k Jehovovi. (Ezech. 34:11, 12) Môžete tiež povzbudzovať záujemcov a tých, ktorí prídu na Pamätnú slávnosť prvýkrát. Robte všetko pre to, aby sa cítili vítaní, lebo možno raz aj z nich budú Ježišovi nasledovníci.

12. Prečo nám to, čo povedal Ježiš pred svojou smrťou, dodáva odvahu?

¹² Ježiš večer pred svojou smrťou povedal učeníkom: „Vo svete budete mať súženie, ale buďte odvážni, ja som zvíťazil nad svetom!“ (Prečítajte Jána 16:32, 33.) Vďaka čomu dokázal odvážne čeliť svojim nepriateľom a zostať verný až do smrti? Vďaka tomu, že sa spoliehal na Jehovu. Vedel, že jeho nasledovníci budú prechádzať podobnými skúškami ako on, a preto ho prosil, aby nad nimi bdel. (Ján 17:11) Prečo nám to dodáva odvahu? Pretože Jehova je silnejší než akýkoľvek náš nepriateľ. (1. Jána 4:4) Nič neunikne jeho pozornosti. Sme si istí, že ak sa naňho spoľahneme, prekonáme strach a budeme odvážni.

13. Ako Jozef z Arimatie prejavil odvahu?

¹³ Pouvažujme nad Jozefom z Arimatie. Medzi Židmi bol veľmi vážený. Bol členom Sanhedrinu, židovského najvyššieho súdu. Ale počas Ježišovej služby na zemi nebol vôbec odvážny. Ján o ňom povedal, že „bol Ježišovým učeníkom, ale tajným zo strachu pred Židmi“. (Ján 19:38) Hoci sa zaujímal o správu o Kráľovstve, svoju vieru v Ježiša pred druhými skrýval. Zrejme sa bál, že príde o svoje postavenie v spoločnosti. Nech už to bolo akokoľvek, v Biblii čítame, že po Ježišovej smrti „sa odvážil vojsť k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo“. (Mar. 15:42, 43) Odvtedy už nebolo tajné, že je Ježišovým učeníkom.

14. Čo by si mal robiť, keď máš strach z ľudí?

¹⁴ Máš niekedy aj ty strach z ľudí tak ako Jozef? Hanbíš sa v škole alebo v práci povedať, že si Jehovov svedok? Váhaš s tým, že sa staneš nepokrsteným zvestovateľom alebo že sa dáš pokrstiť, pretože sa bojíš, čo si o tebe druhí pomyslia? Nedovoľ, aby ti také pocity zabránili urobiť to, čo je správne. Zo srdca sa modli k Jehovovi. Pros ho, aby ti dal odvahu robiť to, čo si praje. A keď uvidíš, ako na tvoje modlitby odpovedá, posilní ťa to a budeš odvážnejší. (Iz. 41:10, 13)

15. K čomu radosť podnecovala učeníkov, keď bol Ježiš vzkriesený?

¹⁵ Keď Ježiš zomrel, jeho učeníci boli veľmi smutní. Predstav si seba na ich mieste. Prišli nielen o milovaného priateľa, ale mali pocit, že stratili aj nádej. (Luk. 24:17–21) Keď sa s nimi Ježiš opäť stretol, pomohol im pochopiť, akú má úlohu v spĺňaní biblických proroctiev. Poveril ich tiež dôležitou prácou. (Luk. 24:26, 27, 45–48) Keď o 40 dní vystúpil do neba, ich smútok sa zmenil na veľkú radosť. Vedeli, že ich pán je nažive a že je pripravený pomôcť im, aby si svoju novú úlohu dokázali splniť. Táto radosť ich podnecovala, aby neprestajne chválili Jehovu. (Prečítajte Lukáša 24:52, 53; Sk. 5:42)

16. Ako môžeme napodobňovať Ježišových učeníkov?

¹⁶ Ako môžeme napodobňovať Ježišových učeníkov? Radosť z toho, že slúžime Jehovovi, môžeme mať nielen v období Pamätnej slávnosti, ale aj počas celého roka. To zažijeme vtedy, keď budeme dávať Božie Kráľovstvo na prvé miesto. Mnohým sa podarilo zariadiť si to v práci tak, aby mohli chodiť pravidelne do služby, na zhromaždenia a mať rodinné uctievanie. Niektorí sa dokonca rozhodli, že sa zaobídu bez vecí, bez ktorých sa podľa iných nedá žiť. Vďaka tomu môžu viac pomáhať v zbore alebo slúžiť tam, kde je potrebných viac zvestovateľov. Je pravda, že na to, aby sme Jehovovi slúžili neprestajne a dávali na prvé miesto Kráľovstvo, potrebujeme vytrvalosť. Ale sľubuje nám, že nás za to bohato požehná. (Prísl. 10:22; Mat. 6:32, 33)

17. Ako by si chcel tento rok využiť obdobie Pamätnej slávnosti? (Pozri obrázok.)

¹⁷ Veľmi sa tešíme na Pamätnú slávnosť, ktorá sa bude konať v utorok 4. apríla. Ale nemusíme čakať až dovtedy, aby sme premýšľali o Ježišovom živote a smrti a o tom, akú lásku nám on a Jehova prejavili. Využime na to každú príležitosť, ktorá sa nám v období Pamätnej slávnosti naskytne. Napríklad si prečítajme o udalostiach, ktoré sú uvedené v tabuľke „Posledný týždeň Ježišovho života na zemi“, a premýšľajme o nich. Zameriavajme sa na tie biblické pasáže, ktoré posilnia našu vďačnosť, lásku, odvahu a radosť. Potom hľadajme konkrétne spôsoby, ako môžeme svoju vďačnosť prejaviť. Môžeme si byť istí, že Ježiš si bude veľmi vážiť, ak urobíme všetko pre to, aby sme si v období Pamätnej slávnosti pripomenuli jeho smrť. (Zjav. 2:19)