1. Po čom každý z nás prirodzene túži?

AKO sa cítiš, keď niekto, koho poznáš a vážiš si ho, zabudne tvoje meno, alebo čo je ešte horšie, vôbec si ťa nepamätá? Niečo také ťa môže zraniť. Prečo? Lebo každý z nás prirodzene túži, aby nás druhí poznali a vážili si nás. Uznanie, po ktorom túžime, neznamená len to, že si nás niekto pamätá, ale aj to, že si cení, akí sme a čo sme dosiahli. (4. Mojž. 11:16; Jób 31:6)

2., 3. Na čo by sme si mali dávať pozor, pokiaľ ide o našu túžbu po uznaní? (Pozri obrázok v úvode článku.)

² Je prirodzené túžiť po uznaní, ale keby sme si nedali pozor, mohlo by sa stať, že následkom nedokonalosti by sme od druhých začali očakávať neprimerané uznanie. Satanov svet v ľuďoch roznecuje túžbu po sláve a postavení. To však odvádza pozornosť od nášho nebeského Otca, Jehovu, ktorý si ako jediný skutočne zaslúži našu chválu a uctievanie. (Zjav. 4:11)

³ V Ježišových dňoch niektorí náboženskí vodcovia v sebe živili nesprávne túžby súvisiace s uznaním. Ježiš varoval svojich nasledovníkov: „Dajte si pozor na znalcov Písma, ktorí túžia prechádzať sa v rúchach, majú radi pozdravy na trhoviskách a predné sedadlá v synagógach a najvýznamnejšie miesta na večeriach.“ Potom dodal: „Títo dostanú ťažší rozsudok.“ ​(Luk. 20:46, 47) Na druhej strane pochválil chudobnú vdovu, ktorej skromný príspevok si iní pravdepodobne ani nevšimli. (Luk. 21:1–4) Z toho vidíme, že Ježiš sa na uznanie pozeral celkom inak ako ostatní. V tomto článku sa zamyslíme nad tým, aký pohľad na uznanie má Jehova a ako si takýto pohľad môžeme udržať.

4. Aké uznanie je najdôležitejšie a prečo?

⁴ Teda aké uznanie je najdôležitejšie? Nie je to uznanie, o ktoré sa mnohí ľudia usilujú v oblasti vzdelania, podnikania či zábavy. O tom najdôležitejšom uznaní, na ktorom by nám malo záležať, apoštol Pavol napísal: „Teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr teraz, keď vás poznal Boh, ako to, že sa opäť obraciate k slabým a biednym základným veciam a chcete im zase znovu slúžiť ako otroci?“ ​(Gal. 4:9) To, že nás pozná Zvrchovaný Vládca vesmíru a dokonca chce mať k nám blízky vzťah, je úžasná česť! Istý učenec uviedol, že „sa stávame predmetom jeho priazne“. Keď nás Jehova uznáva za svojich priateľov, náš život nadobúda skutočný zmysel. (Kaz. 12:13, 14)

5. Ako môžeme získať Jehovovo uznanie?

⁵ Mojžiš sa stal Jehovovým priateľom, a tým získal to najdôležitejšie uznanie. Keď prosil Jehovu, aby ho mohol lepšie spoznať, odpovedal mu: „Aj túto vec, o ktorej si hovoril, urobím, pretože si našiel priazeň v mojich očiach a poznám ťa po mene.“ ​(2. Mojž. 33:12–17) Aj nám to prináša veľké požehnanie, keď nás Jehova osobne pozná. Ale ako to môžeme docieliť? Je potrebné, aby sme si ho zamilovali a zasvätili mu svoj život. (Prečítajte 1. Korinťanom 8:3.)

6., 7. Ako by sme mohli prísť o svoj vzťah k Jehovovi?

⁶ Ale dôležité je aj to, aby sme si drahocenný vzťah k nášmu nebeskému Otcovi udržiavali. Podobne ako kresťania v Galácii, aj my dostávame radu, aby sme sa nedali zotročiť „slabými a biednymi základnými vecami“, ku ktorým patrí aj túžba po uznaní zo strany tohto sveta. (Gal. 4:9) Títo kresťania z prvého storočia urobili pokrok do tej miery, že ich Boh poznal. Pavol však o nich povedal, že sa „opäť obracajú“ k bezcenným veciam. Bolo to, akoby im povedal: Prečo sa teraz, keď ste urobili taký duchovný pokrok, vraciate k pochabým a bezcenným veciam, ktorých ste sa už raz vzdali?

⁷ Mohlo by sa niečo podobné stať aj nám? Áno, mohlo. Keď sme spoznali Jehovu, tak sme sa podobne ako Pavol prestali usilovať o uznanie zo strany Satanovho sveta. (Filipanom 3:7, 8) Možno sme odmietli príležitosť na získanie vyššieho vzdelania, povýšenie v práci či možnosť zarobiť veľa peňazí. A rozhodli sme sa nevyužívať ani svoje hudobné nadanie či športový talent na to, aby sme získali slávu a bohatstvo. (Hebr. 11:24–27) Bolo by nerozumné, keby sme tieto múdre rozhodnutia spätne hodnotili ako premárnené príležitosti. Znamenalo by to, že sme začali opäť túžiť po „slabých a biednych“ veciach tohto sveta, ktoré sme už raz a navždy zavrhli. V iných prekladoch Biblie je slovo „biedne“ preložené ako „úbohé“, „márne“, „neužitočné“ či „bez hodnoty“.

8. Ako si môžeme posilňovať túžbu získať uznanie od Jehovu?

⁸ Ako si môžeme posilňovať túžbu získať uznanie od Jehovu, a nie uznanie zo strany sveta? Pamätajme na dve dôležité skutočnosti. Po prvé, Jehova vždy prejavuje uznanie tým, ktorí mu verne slúžia. (Hebrejom 6:10; 11:6) Veľmi si cení každého svojho služobníka a považoval by za nespravodlivé, keby sa nezaujímal o tých, čo sú mu verní. Vždy „pozná tých, čo mu patria“, čiže vyjadruje im uznanie. (2. Tim. 2:19) „Pozná cestu spravodlivých“ a vie, ako ich oslobodiť zo skúšky. (Žalm 1:6; 2. Petra 2:9)

9. Ako Jehova niekedy vyjadril uznanie svojmu ľudu?

⁹ Niekedy Jehova vyjadril uznanie svojmu ľudu výnimočným spôsobom. (2. Par. 20:20, 29) Zamysli sa napríklad nad tým, ako zachránil Izraelitov pri Červenom mori, keď ich prenasledovala mocná faraónova armáda. (2. Mojž. 14:21–30; Žalm 106:9–11) Bola to taká mimoriadna udalosť, že ľudia v tej časti sveta na ňu spomínali aj po 40 rokoch. (Joz. 2:9–11) Je veľmi povzbudzujúce pripomínať si, ako Jehova konal láskavé a mocné skutky v prospech svojho ľudu, keď ho zachraňoval pred nepriateľmi, pretože podľa biblického proroctva na nás čoskoro zaútočí Góg z Magógu. (Ezech. 38:8–12) Potom budeme veľmi radi, že sme sa usilovali o uznanie od Boha, a nie od sveta.

10. Na akú ďalšiu dôležitú skutočnosť by sme mali pamätať?

¹⁰ Pamätajme aj na druhú dôležitú skutočnosť: Jehova nám môže vyjadriť uznanie nečakaným spôsobom. Tí, ktorí robia dobré skutky iba preto, aby si ich druhí všimli, nedostanú žiadnu odmenu od Jehovu. Prečo? Pretože už v plnej miere dostali odmenu v podobe pochvaly od ľudí. (Matúš 6:1–5) Ježiš však povedal, že jeho Otec „sa pozerá v skrytosti“ na tých, ktorým sa za ich dobré skutky nedostalo nijakého uznania. Jehova si všíma všetko dobré, čo robia, a každého jednotlivca odmení. Ale niekedy to urobí úplne nečakaným spôsobom. Zamyslime sa nad niektorými príkladmi.

11. Ako Jehova prejavil uznanie Márii?

¹¹ Keď nastal čas, aby sa Boží Syn narodil ako človek, Jehova vybral pokornú mladú ženu Máriu, aby sa stala matkou tohto výnimočného dieťaťa. Žila v bezvýznamnom meste Nazaret, ďaleko od Jeruzalema a jeho veľkolepého chrámu. (Lukáš 1:26–33) Prečo Jehova vybral práve Máriu? Anjel Gabriel jej povedal, že „našla priazeň u Boha“. Bola duchovne zmýšľajúcim človekom, čo sa neskôr prejavilo aj pri rozhovore s jej príbuznou Alžbetou. (Luk. 1:46–55) Jehova si všímal Máriu a za jej vernosť ju odmenil nečakaným spôsobom.

12. Akým spôsobom bolo Ježišovi prejavené uznanie pri narodení?

¹² Keď sa Ježiš narodil, Jehova neoznámil túto radostnú správu nijakému významnému hodnostárovi ani panovníkovi v Jeruzaleme či v Betleheme. Poslal anjelov, aby sa zjavili obyčajným pastierom, ktorí pásli ovce pri Betleheme. (Luk. 2:8–14) Neskôr títo pastieri navštívili novonarodené dieťatko. (Luk. 2:15–17) Máriu a Jozefa iste veľmi milo prekvapilo, keď videli, akým spôsobom Jehova prejavil dieťatku svoje uznanie. Z toho je zjavné, aký veľký rozdiel je medzi tým, ako koná Jehova a ako Satan. Keď Satan poslal za Ježišom a jeho rodičmi astrológov, v celom Jeruzaleme nastal veľký rozruch. (Mat. 2:3) Spôsob, akým Ježišovo narodenie oznámil Satan, nakoniec viedol k usmrteniu mnohých nevinných detí. (Mat. 2:16)

13. Akým spôsobom bolo Ježišovi prejavené uznanie v chráme 40 dní po jeho narodení?

¹³ Podľa Zákona, ktorý dal Jehova Izraelitom, mala žena na 40. deň po narodení syna predložiť obeť Jehovovi. Preto Mária spolu s Jozefom a malým Ježišom cestovala z Betlehema asi deväť kilometrov do chrámu v Jeruzaleme. (Luk. 2:22–24) Počas cesty si možno kládla otázku, ako bude Ježiš prijatý v chráme. Prejaví mu tam niekto uznanie? Bude to nejaký kňaz, ktorý možno poukáže na jeho budúcu úlohu? Ježišovi sa skutočne dostalo uznania, ale inak, ako si Mária možno predstavovala. To, že sa Ježiš stane sľúbeným Mesiášom, čiže Kristom, Jehova potvrdil prostredníctvom „spravodlivého a zbožného“ muža Simeona a tiež prostredníctvom 84-ročnej vdovy, prorokyne Anny. (Luk. 2:25–38)

14. Ako Jehova odmenil Máriu?

¹⁴ A čo Mária? Preukazoval jej Jehova aj naďalej patričné uznanie za to, že sa verne stará o jeho syna a vychováva ho? Áno, preukazoval. Jej slová a skutky dal zapísať do Biblie. Je pravdepodobné, že Mária nemohla sprevádzať Ježiša počas jeho triapolročnej služby. Možno v tom čase už bola vdova a musela zostať v Nazarete. Hoci prišla o mnoho vzácnych chvíľ s Ježišom, mohla byť po jeho boku, keď zomieral. (Ján 19:26) A neskôr bola v Jeruzaleme s Ježišovými učeníkmi pred Letnicami, keď bol na nich vyliaty svätý duch. (Sk. 1:13, 14) S najväčšou pravdepodobnosťou bola aj ona pomazaná svätým duchom. Ak je to tak, znamená to, že dostala možnosť byť s Ježišom v nebi po celú večnosť. Za svoju vernú službu sa jej dostalo výnimočného uznania!

15. Ako Jehova vyjadril Ježišovi uznanie počas jeho pozemskej služby?

¹⁵ Ježiš netúžil po uznaní od náboženských ani politických vodcov. Ale určite ho veľmi povzbudilo, keď pri troch rôznych príležitostiach počul hlas svojho Otca, ktorý mu z nebies vyjadril uznanie. Hneď po Ježišovom krste v rieke Jordán povedal: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ ​(Mat. 3:17) Okrem Ježiša počul tieto slová pravdepodobne iba Ján Krstiteľ. Asi rok pred Ježišovou smrťou počuli traja apoštoli podobné slová: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil, počúvajte ho.“ ​(Mat. 17:5) A tretí raz Ježiš počul Jehovov hlas z nebies niekoľko dní pred svojou smrťou. (Ján 12:28)

16., 17. Akým nečakaným spôsobom Jehova vyjadril Ježišovi uznanie?

¹⁶ Aj keď Ježiš vedel, že ľudia ho falošne obvinia z rúhania a že zomrie potupnou smrťou, modlil sa, aby sa diala Jehovova vôľa, a nie jeho. (Mat. 26:39, 42) „Zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou“, pretože túžil po uznaní svojho Otca, a nie sveta. (Hebr. 12:2) Ako mu Jehova vyjadril uznanie?

¹⁷ Keď bol Ježiš na zemi, vyjadril túžbu, aby mu Jehova prinavrátil rovnakú slávu, akú mal predtým v nebesiach. (Ján 17:5) Nič nenaznačuje, že dúfal v niečo viac. Neočakával, že bude v nebesiach nejako povýšený. Ale čo Jehova urobil? Vyjadril Ježišovi uznanie nečakaným spôsobom, keď ho vzkriesil „do nadradeného postavenia“ a dal mu nesmrteľný duchovný život, ktorý pred ním nikto nedostal. Takúto odmenu Ježiš zrejme nečakal, lebo v Hebrejských Písmach nie je o nesmrteľnosti žiadna zmienka. (Fil. 2:9; 1. Tim. 6:16) Za vernú službu sa Ježišovi dostalo úžasného uznania!

18. Čo nám pomôže, aby sme netúžili po uznaní tohto sveta?

¹⁸ Čo nám pomôže, aby sme netúžili po uznaní tohto sveta? Pamätaj, že Jehova vždy prejavuje uznanie svojim verným služobníkom a často ich odmeňuje nečakaným spôsobom. Ktovie, ako Jehova v budúcnosti odmení nás? Je pravda, že v súčasnosti musíme vytrvávať v skúškach a znášať ťažkosti v tomto zlom svete. Ale nezabúdajme, že tento svet, ktorý nám ponúka slávu a uznanie, sa pomíňa. (1. Jána 2:17) Náš milujúci Otec, Jehova, „nie je nespravodlivý, aby zabudol na [našu] prácu a na lásku, ktorú [sme] prejavovali jeho menu“. (Hebr. 6:10) Prejaví nám uznanie, a to spôsobom, o ktorom sa nám možno ani nesníva!