1., 2. a) Prečo je múdre udržiavať si blízky vzťah k Jehovovi? b) O čom budeme hovoriť v tomto článku?

URČITE súhlasíme s tým, že udržiavať si blízky vzťah k Jehovovi je veľmi múdre. Veď nikto nie je mocnejší, múdrejší a láskavejší ako on. Kto z nás by nechcel stáť na jeho strane? (Žalm 96:4–6) Ale v minulosti sa stalo, že niektorí Boží služobníci zaváhali, keď sa mali postaviť na Jehovovu stranu.

² V tomto článku budeme hovoriť o varovných príkladoch ľudí, ktorí tvrdili, že uctievajú Jehovu, ale súčasne robili veci, ktorými ho znevažovali. Z týchto biblických správ sa učíme, ako zostať výlučne oddaní Jehovovi.

3. Prečo Jehova varoval Kaina a čo mu povedal?

³ Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo Kainovi. Neuctieval falošných bohov, len Jehovu. Ale Jehova považoval jeho uctievanie za neprijateľné. Videl, že v srdci sa mu hlboko zakorenila skazenosť. (1. Jána 3:12) Preto ho varoval: „Ak sa obrátiš robiť dobre, či nebude vyvýšenie? Ale ak sa neobrátiš robiť dobre, hriech sa krčí pri vchode a žiadostivo túži po tebe; a čo ty, ovládneš ho?“ ​(1. Mojž. 4:6, 7) Jehova mu v podstate povedal, že ak sa bude kajať a postaví sa na jeho stranu, bude mu pomáhať.

4. Čo urobil Kain, hoci mal príležitosť zmeniť sa?

⁴ Keby Kain napravil svoje zmýšľanie, opäť by získal Jehovovu priazeň. Odmietol sa však riadiť Jehovovou radou. Podľahol nesprávnym myšlienkam a sebeckým žiadostiam a dopustil sa hriechu. (Jak. 1:14, 15) V mladosti mu pravdepodobne ani nenapadlo, že sa raz vzbúri proti Jehovovi. Neskôr to však urobil a zabil svojho brata.

5. Ako by sme mohli stratiť Jehovovu priazeň?

⁵ Tak ako Kain, aj dnes niektorý kresťan možno tvrdí, že uctieva Jehovu, ale zároveň robí niečo, čo Jehova nenávidí. (Júda 11) Možno pravidelne chodí do služby a na zhromaždenia, ale súčasne v sebe živí nemravné predstavy, chamtivosť alebo nenávisť k spolukresťanovi. (1. Jána 2:15–17; 3:15) Takéto myšlienky vedú k hriešnym skutkom. Hoci ľudia ani netušia, o čom premýšľame alebo čo robíme, Jehova vidí všetko a vie, či mu slúžime celým srdcom. (Prečítajte Jeremiáša 17:9, 10.)

6. Ako nám Jehova pomáha ovládať hriešne sklony, keď zostávame blízko pri ňom?

⁶ Napriek tomu, že robíme chyby, Jehova nás len tak ľahko neopustí. Keď sa v živote vydáme nesprávnym smerom, nabáda nás: „Vráťte sa ku mne, a ja sa vrátim k vám.“ ​(Mal. 3:7) Najmä keď zápasíme s nejakou slabosťou, Jehova nám chce pomôcť, aby sme prestali s nesprávnym konaním. (Iz. 55:7) Ak sa o to snažíme, bude nás podporovať a poskytne nám duchovnú, duševnú i fyzickú silu, aby sme dokázali ovládnuť hriešne sklony. (1. Mojž. 4:7)

7. Prečo Šalamún prišiel o priateľstvo s Jehovom?

⁷ Veľa sa môžeme naučiť z príkladu kráľa Šalamúna. Kým bol mladý, prosil Jehovu, aby ho viedol. Boh ho obdaroval veľkou múdrosťou a poveril ho výstavbou veľkolepého chrámu v Jeruzaleme. Ale Šalamún prišiel o svoje priateľstvo s Jehovom. (1. Kráľ. 3:12; 11:1, 2) Prečo? Boží Zákon zakazoval izraelskému kráľovi „zväčšovať si počet manželiek, aby jeho srdce neodbočilo“. (5. Mojž. 17:17) Šalamún sa neriadil týmto zákazom a nakoniec si vzal 700 manželiek. Okrem toho si priviedol 300 konkubín. (1. Kráľ. 11:3) Mnohé tieto ženy boli cudzinky, ktoré uctievali falošných bohov. Teda Šalamún porušil Boží Zákon aj v tom, že sa oženil so ženami z okolitých národov. (5. Mojž. 7:3, 4)

8. Ako veľmi Šalamún urážal Jehovu?

⁸ Šalamún sa postupne odklonil od Jehovových požiadaviek a časom sa začal dopúšťať mimoriadne veľkého zla. Postavil oltáre falošným bohom, napríklad bohyni Aštoret a bohu Kemošovi. Nakoniec sa pripojil k svojim manželkám v uctievaní pohanských božstiev. Oltáre na falošné uctievanie postavil práve na vrchu oproti Jeruzalemu, kde kedysi vybudoval Jehovov chrám! (1. Kráľ. 11:5–8; 2. Kráľ. 23:13) Možno klamal sám seba predstavou, že Jehova prehliadne jeho neposlušnosť, keď mu bude stále prinášať obete v chráme.

9. K čomu to viedlo, že Šalamún nedbal na Božie varovanie?

⁹ Jehova však nikdy neprehliada nesprávne konanie. Biblia hovorí: „Jehova sa rozhneval na Šalamúna, lebo sa jeho srdce odklonilo od Jehovu... ktorý sa mu dvakrát zjavil. A v tejto veci mu prikázal, aby nechodil za inými bohmi; nedodržal však to, čo prikázal Jehova.“ Následkom toho Šalamún stratil Božiu priazeň a podporu. Následníci jeho trónu zdedili po ňom už len rozdelené kráľovstvo a po celé generácie ich stíhalo jedno nešťastie za druhým. (1. Kráľ. 11:9–13)

10. Ako by sme mohli ohroziť svoj dobrý vzťah k Jehovovi?

¹⁰ Z varovného príkladu kráľa Šalamúna vyplýva, že ak by sme sa priatelili s tými, ktorí nechápu alebo neuznávajú biblické zásady, mohli by sme veľmi ohroziť svoju duchovnosť. Niektorí z nich možno chodia na zhromaždenia, ale sú duchovne slabí. Alebo možno sú to ľudia, ktorí neuctievajú Jehovu, napríklad naši príbuzní, susedia, spolupracovníci alebo spolužiaci. Ak naši blízki priatelia nežijú v súlade s Jehovovými normami, vystavujeme sa nebezpečenstvu, že časom stratíme dobrý vzťah k Bohu.

11. Čo by si mal vziať do úvahy pri výbere priateľov?

¹¹ 1. Korinťanom 15:33. Mnohí ľudia majú veľa pekných vlastností, a hoci neuctievajú Jehovu, žijú relatívne slušným životom. Možno aj ty máš takých známych. Znamená to, že sú pre teba dobrými spoločníkmi? Polož si otázku, aký vplyv bude mať vaše priateľstvo na tvoj vzťah k Jehovovi. Pomôžu ti ho skvalitniť? Na čo sa v živote zameriavajú? Rozprávajú takmer výlučne o móde, peniazoch, elektronike, zábave či iných hmotných veciach? Vyjadrujú sa kriticky na adresu druhých? Radi rozprávajú neslušné vtipy? Ježiš vhodne povedal: „Z hojnosti srdca hovoria ústa.“ ​(Mat. 12:34) Ak zistíš, že máš priateľov, ktorí ohrozujú tvoj dobrý vzťah k Jehovovi, neváhaj s nimi obmedziť kontakt, alebo ak je to potrebné, úplne sa prestaň s nimi priateliť. (Prísl. 13:20)

12. a) Čo Jehova povedal Izraelitom krátko po oslobodení z Egypta? b) Ako Izraeliti zareagovali na Jehovovu požiadavku, aby mu boli verní?

¹² Poučiť sa môžeme aj z toho, čo zažili Izraeliti krátko po oslobodení z Egypta. Keď sa utáborili pri vrchu Sinaj, Jehova im zjavil svoju prítomnosť pozoruhodnými prejavmi moci. Zázračne sformoval tmavý mrak, ktorý zahalil celý vrch. Spôsobil, že Izraeliti videli blesky a dym a počuli hrmenie a tiež niečo, čo pripomínalo silný a neutíchajúci zvuk rohu. (2. Mojž. 19:16–19) Za týchto dramatických okolností sa Jehova predstavil Izraelitom ako „Boh vyžadujúci výlučnú oddanosť“. Uistil ich, že ak ho budú milovať a verne dodržiavať jeho prikázania, aj on ich bude verne milovať. (2. Mojžišovu 20:1–6) Jehova im v podstate povedal, že ak budú stáť na jeho strane, on bude stáť na ich. Ako by si zareagoval na tento Jehovov prísľub vernosti? Určite tak ako Izraeliti. Jednohlasne odpovedali: „Všetky slová, ktoré hovoril Jehova, sme ochotní konať.“ ​(2. Mojž. 24:3) Ale čoskoro sa dostali do situácie, v ktorej bola vyskúšaná ich vernosť.

13. Do akej skúšky vernosti sa dostali Izraeliti?

¹³ Izraeliti dostali strach z tmavého mraku, bleskov a iných prejavov Božej moci vzbudzujúcich bázeň. Preto Mojžiš vyhovel ich žiadosti, aby sa stal ich zástupcom, keď bude na vrchu Sinaj hovoriť s Jehovom. (2. Mojž. 20:18–21) Na vrchu však zostal dlhšie, než očakávali. Možno sa začali báť, že uviaznu na pustatine bez svojho vodcu, na ktorého sa spoliehali. Je zjavné, že ich viera bola príliš závislá od toho, či je s nimi Mojžiš. Zmocnili sa ich obavy, a tak povedali Áronovi: „Urob nám boha, ktorý pôjde pred nami, lebo o tomto Mojžišovi, mužovi, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny, nevieme, čo sa mu stalo.“ ​(2. Mojž. 32:1, 2)

14. a) Čo si Izraeliti nahovárali? b) Ako sa Jehova pozeral na ich počínanie?

¹⁴ Izraeliti vedeli, že modlárstvo je vážny hriech proti Jehovovi. (2. Mojž. 20:3–5) Ale ako rýchlo skĺzli k uctievaniu zlatého teľaťa! Napriek tomu, že porušovali jasný Boží zákon, nahovárali si, že sú stále na Jehovovej strane. Áron dokonca označil ich uctievanie teľaťa za „sviatok Jehovovi“! Ako sa Jehova pozeral na ich počínanie? Považoval to za neveru. Mojžišovi povedal, že tento ľud „si počína skazonosne“ a že „odbočili z cesty, po ktorej im prikázal ísť“. Preto vzplanul jeho hnev a dokonca uvažoval, že tento novovzniknutý národ úplne vyhladí. (2. Mojž. 32:5–10)

15., 16. Ako Mojžiš a Áron ukázali, že verne stoja na Jehovovej strane? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁵ Jehova sa rozhodol, že Izraelitov nevyhladí. Vďaka jeho milosrdenstvu dostali verní jednotlivci príležitosť postaviť sa na jeho stranu. (2. Mojž. 32:14) Keď Mojžiš videl, ako neviazane sa Izraeliti správajú, ako kričia, spievajú a tancujú okolo modly, rozdrvil zlaté teľa na prach. Potom zvolal: „Kto je na Jehovovej strane? Ku mne!“ Na jeho výzvu sa „všetci synovia Léviho začali zhromažďovať k nemu“. (2. Mojž. 32:17–20, 26)

¹⁶ Hoci aj Áron sa zapojil do výroby modly, neskôr sa kajal a postavil sa s ostatnými Lévitmi na Jehovovu stranu. Títo verní Izraeliti nielenže ukázali, že sú rozhodnutí zastávať sa Jehovu, ale súčasne sa aj oddelili od previnilcov. Konali veľmi múdro, lebo v ten deň prišli o život tisíce modlárov. Avšak tí, ktorí zostali verní, prežili a Jehova im sľúbil, že ich odmení. (2. Mojž. 32:27–29)

17. Čo sa učíme z Pavlových slov o zlatom teľati?

¹⁷ Apoštol Pavol obrátil pozornosť na udalosť so zlatým teľaťom a potom dal túto výstrahu: „Toto sa nám stalo ako príklad, aby sme... sa nestali modlármi ako niektorí z nich. [Tieto] príklady... boli napísané ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí. Preto ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ ​(1. Kor. 10:6, 7, 11, 12) Pavol poukázal na to, že aj praví Boží služobníci sa môžu zapliesť do nesprávneho konania. Niektorí si možno myslia, že aj keď podľahli pokušeniu, stále majú Božiu priazeň. No len samotné prianie páčiť sa Jehovovi alebo tvrdenie, že sme mu verní, z nás ešte nerobí jeho priateľov. (1. Kor. 10:1–5)

18. Ako by sme sa mohli odvrátiť od Jehovu a k čomu by to mohlo viesť?

¹⁸ Tak ako sa Izraeliti stali netrpezlivými, keď Mojžiš dlho neschádzal z vrchu Sinaj, aj niektorých kresťanov v dnešnej dobe znepokojuje, že Jehovov deň súdu a nový svet ešte neprišiel. Možno sa im zdá, že tieto sľuby sa splnia až v ďalekej budúcnosti alebo že sú príliš pekné, než aby boli pravdivé. Keby sme sa dali ovplyvniť takýmto uvažovaním, mohli by sme sa zamerať na uspokojovanie telesných žiadostí, a nie na konanie Jehovovej vôle. Časom by sme sa mohli odvrátiť od Jehovu a dopustiť sa skutku, na ktorý by sme predtým ani nepomysleli.

19. Na čo by sme mali stále pamätať a prečo?

¹⁹ Nikdy by sme nemali zabudnúť, že Jehova od nás očakáva bezvýhradnú poslušnosť a výlučnú oddanosť. (2. Mojž. 20:5) Keby sme sa odklonili od Jehovových noriem, hoci aj v malých veciach, robili by sme to, čo chce Satan, a to by mohlo viesť ku katastrofe. Preto nám Pavol pripomína: „Nemôžete piť Jehovov pohár a pohár démonov, nemôžete mať účasť pri ‚Jehovovom stole‘ a pri stole démonov.“ ​(1. Kor. 10:21)

20. Ako nám Jehova pomáha, keď urobíme chybný krok?

²⁰ Z biblickej správy o Kainovi, Šalamúnovi a Izraelitoch pri vrchu Sinaj vyplýva, že všetci mali príležitosť „robiť pokánie a obrátiť sa“. (Sk. 3:19) Je zrejmé, že Jehova je trpezlivý a tým, ktorí urobia chybný krok, dáva priestor na nápravu. Spomeňme si, ako odpustil Áronovi. Dnes nás Jehova varuje prostredníctvom svojho Slova, biblických publikácií alebo láskavej rady od spolukresťana. Keď dbáme na tieto výstrahy, môžeme si byť istí, že Jehova nám prejaví milosrdenstvo.

21. Čo by sme mali robiť, keď bude skúšaná naša vernosť Jehovovi?

²¹ Nezaslúžená láskavosť, ktorú nám Jehova prejavuje, má určitý účel. (2. Kor. 6:1) Dáva nám príležitosť, aby sme „odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti“. (Títovi 2:11–14) Kým budeme žiť „uprostred tohto terajšieho systému vecí“, dostaneme sa do situácií, v ktorých bude vyskúšaná naša výlučná oddanosť. Preto buďme pevne odhodlaní vždy stáť na Jehovovej strane, tak ako nás nabáda Božie Slovo: „Jehovu, svojho Boha, sa máš báť. Jemu máš slúžiť a jeho sa máš držať.“ ​(5. Mojž. 10:20)