1. Prečo Jehovovi právom patrí všetko, čo existuje? (Pozri obrázok v úvode článku.)

JEHOVA vlastní všetko, čo existuje. Jemu „patria nebesia, áno nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej“. (5. Mojž. 10:14; Zjav. 4:11) Aj všetci ľudia patria Jehovovi, pretože mu vďačia za svoju existenciu. (Žalm 100:3) Ale v priebehu celých ľudských dejín tu boli určité skupiny ľudí, ktoré si Boh vybral ako svoje zvláštne vlastníctvo.

2. Kto je v Biblii označený za Jehovovo zvláštne vlastníctvo?

² Napríklad v 135. žalme sa o verných Božích služobníkoch v starovekom izraelskom národe hovorí ako o Jehovovom „zvláštnom majetku“. (Žalm 135:4) A v knihe Hozeáš je predpovedané, že aj niektorí Neizraeliti sa stanú Jehovovým ľudom. (Hoz. 2:23) Toto proroctvo sa splnilo, keď Jehova vybral prvých jednotlivcov nežidovského pôvodu, ktorí mali vládnuť s Kristom. (Sk. 10:45; Rim. 9:23–26) Tento „svätý národ“ je Jehovovým „zvláštnym vlastníctvom“ vo výnimočnom zmysle, lebo jeho členovia sú pomazaní svätým duchom a dostali príležitosť žiť v nebesiach. (1. Petra 2:9, 10) Ale čo sa dá povedať o väčšine verných kresťanov, ktorí majú nádej na večný život na zemi? Jehova ich tiež nazýva „môj ľud“ a „moji vyvolení“. (Iz. 65:22)

3. a) Kto sa dnes teší z Jehovovej priazne? b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

³ „Malé stádo“, čiže kresťania s nádejou na život v nebi, a „iné ovce“, čiže kresťania s nádejou na večný život na zemi, tvoria „jedno stádo“. (Luk. 12:32; Ján 10:16) Jehova si ich všetkých veľmi cení a považuje ich za svoj ľud. Nepochybne mu chceme dať najavo, že jeho priazeň si veľmi vážime. V tomto článku si ukážeme, ako mu môžeme prejavovať vďačnosť za túto mimoriadnu poctu.

4. Ako Jehovovi dávame najavo vďačnosť za to, že môžeme mať k nemu blízky vzťah, a ako niečo podobné urobil Ježiš?

⁴ Svoju vďačnosť Jehovovi dávame najavo tak, že sa mu bezvýhradne zasvätíme. Krstom vo vode verejne potvrdzujeme, že patríme Jehovovi a chceme sa mu podriaďovať. (Hebr. 12:9) Ježiš urobil niečo podobné. Svojím krstom akoby Jehovovi povedal: „Je mi potešením [alebo túžim] konať tvoju vôľu, ó, môj Bože.“ ​(Žalm 40:7, 8) Ochotne sa ponúkol, že bude konať Jehovovu vôľu, hoci sa už narodil ako člen národa zasväteného Bohu.

5., 6. a) Ako Jehova reagoval na Ježišov krst? b) Znázorni, prečo si Jehova cení, keď sa mu zasvätíme, hoci mu všetko patrí.

⁵ Ako Jehova reagoval na Ježišov krst? V Biblii čítame: „Keď bol Ježiš pokrstený, ihneď vyšiel z vody; a hľa, otvorili sa nebesia a videl Božieho ducha ako holubicu zostupovať a prichádzať naňho. Hľa, zaznel aj hlas z nebies, ktorý povedal: ‚Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.‘“ ​(Mat. 3:16, 17) Ježiš už pred krstom patril svojmu nebeskému Otcovi. No Jehova mal radosť, keď jeho Syn vyjadril ochotu bezvýhradne konať jeho vôľu. A rovnako sa teší aj dnes, keď mu zasvätíme svoj život, a požehnáva nás svojou priazňou. (Žalm 149:4)

⁶ Už sme uviedli, že všetko patrí Jehovovi. Čo mu teda môžeme dať? Znázornime si to. Predstavme si človeka, ktorý v záhrade pestuje krásne kvety. Jeho malá dcérka raz odtrhne jeden kvietok a podaruje mu ho. Ale či mu nepatria všetky kvety v záhrade? Ako mu teda môže dať niečo, čo už je jeho? Milujúcemu otcovi by taká otázka nikdy ani nenapadla. Naopak, dar ho veľmi poteší a prijme ho ako dôkaz, že dcérka ho miluje. Ten jeden kvietok si bude určite ceniť viac ako všetky ostatné kvety v záhrade! Podobne aj Jehova sa veľmi teší, keď sa mu z vlastnej vôle bezvýhradne zasvätíme. (2. Mojž. 34:14)

7. Ako sa podľa Malachiáša Jehova pozerá na tých, čo mu dobrovoľne slúžia?

⁷ Malachiáš 3:16. Ak ešte nie si zasvätený Jehovovi a nedal si sa pokrstiť, pouvažuj o význame tohto kroku. Je pravda, že od chvíle, keď si sa narodil, patríš Jehovovi rovnako ako celé ľudstvo. Ale predstav si, akú radosť urobíš Jehovovi, keď uznáš jeho zvrchovanosť, zasvätíš mu svoj život a budeš konať jeho vôľu. (Prísl. 23:15) Pamätaj, že Jehova sa hlási k tým, ktorí mu dobrovoľne slúžia, a zapisuje si ich mená do svojej „pamätnej knihy“.

8., 9. Čo Jehova očakáva od tých, ktorých mená sú zapísané do jeho „pamätnej knihy“?

⁸ Ak chceme, aby bolo naše meno zapísané do Jehovovej „pamätnej knihy“, musíme spĺňať určité požiadavky. Malachiáš konkrétne uvádza, že musíme mať bázeň pred Jehovom a myslieť na jeho meno. Keby sme uctievali niekoho iného alebo niečo iné, naše meno by mohlo byť vymazané z Jehovovej symbolickej knihy. (2. Mojž. 32:33; Žalm 69:28)

⁹ Preto je jasné, že zasvätiť život Jehovovi znamená oveľa viac, ako mu len slávnostne sľúbiť, že budeme konať jeho vôľu a dáme sa pokrstiť. Tieto kroky sa dajú urobiť za pomerne krátky čas a rýchlo sa stanú minulosťou. Ale keď chceme stáť na Jehovovej strane, vyžaduje si to od nás, aby sme Jehovu poslúchali každý deň — dnes, zajtra, jednoducho po celý život. (1. Petra 4:1, 2)

10. Aký jasný rozdiel musí byť medzi tými, ktorí slúžia Jehovovi, a tými, ktorí mu neslúžia?

¹⁰ V predchádzajúcom článku sme rozoberali biblické správy o Kainovi, Šalamúnovi a Izraelitoch. Všetci formálne uctievali Jehovu, ale len ťažko sa dá povedať, že mu boli bezvýhradne oddaní. Z ich výstražného príkladu jasne vidno, že tí, ktorí chcú patriť Jehovovi, sa musia zastávať spravodlivosti a odmietať to, čo je zlé. (Rim. 12:9) Vzápätí po Malachiášovej zmienke o „pamätnej knihe“ Jehova povedal, že bude „rozdiel medzi spravodlivým a zlým, medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil“. (Mal. 3:18)

11. Čo by malo byť všetkým zjavné a prečo?

¹¹ Ako ešte môžeme dať najavo vďačnosť za to, že Jehova si nás vybral za svoj ľud? Musíme sa usilovať, aby bol náš duchovný pokrok „zjavný všetkým“. (1. Tim. 4:15; Mat. 5:16) Polož si otázky: Vidia druhí, že som oddaný výlučne Jehovovi? Vyhľadávam príležitosti, aby som druhým povedal, že som Jehovovým svedkom? Predstav si, aký zármutok by cítil Jehova, keby sme sa pred druhými hanbili priznať, že sme jeho svedkami. (Žalm 119:46; Marek 8:38)

12., 13. Prečo je pre druhých niekedy ťažké rozoznať, či je niekto Jehovovým svedkom?

¹² Žiaľ, niektorí jednotlivci sa dali ovplyvniť „duchom sveta“ a zahmlievajú rozdiel „medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil“. (1. Kor. 2:12) Tento svet sa zameriava na uspokojovanie telesných žiadostí. (Ef. 2:3) Napríklad niektorí bratia a sestry sa napriek opakovaným radám stále obliekajú a upravujú vyzývavo. Nosia príliš tesné a odhaľujúce oblečenie, a to dokonca aj na kresťanské zhromaždenie. Alebo majú výstredné účesy, ktoré sú bežné v tomto svete. (1. Tim. 2:9, 10) Následkom toho je pre druhých ťažké rozoznať, kto patrí Jehovovi a kto je „priateľom sveta“. (Jak. 4:4)

¹³ Niektorí kresťania napodobňujú tento svet aj v iných ohľadoch. Ich tanec a správanie na večierkoch presahuje medze kresťanskej slušnosti. Fotografie a príspevky, ktoré zverejňujú na sociálnych sieťach, svedčia o tom, že podliehajú telesným žiadostiam. Možno neboli v zbore pokarhaní za vážny hriech, ale majú zlý vplyv na svojich rovesníkov, ktorí sa úprimne snažia udržať si znamenité správanie. (Prečítajte 1. Petra 2:11, 12.)

14. Ako si môžeme chrániť vzácne priateľstvo s Jehovom?

¹⁴ Tento svet priam agresívne propaguje „žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“. (1. Jána 2:16) Ale keďže patríme Jehovovi, sme nabádaní, „aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou“. (Tít. 2:12) Z našej reči, našich návykov v jedení a pití, nášho obliekania a úpravy zovňajšku a našej pracovnej morálky, jednoducho zo všetkého, čo robíme, by malo byť ľuďom v našom okolí zjavné, že sme oddaní výlučne Jehovovi. (1. Korinťanom 10:31, 32)

15. Prečo by sme mali so spolukresťanmi zaobchádzať láskavo?

¹⁵ Naša vďačnosť za mimoriadne cenné priateľstvo s Jehovom sa premieta aj do nášho vzťahu k spolukresťanom. Oni tiež patria Jehovovi. Ak to nestratíme zo zreteľa, budeme s bratmi a sestrami vždy zaobchádzať láskavo. (1. Tes. 5:15) Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35)

16. Čo sa dozvedáme z mojžišovského Zákona o Jehovovej láske k jeho ľudu?

¹⁶ Zamyslime sa teraz nad príkladom z mojžišovského Zákona, z ktorého sa učíme, ako by sme sa mali správať k členom zboru. V Jehovovom chráme bolo náčinie, ktoré bolo zasvätené, čiže vyhradené, len na uctievanie. Zákon podrobne stanovoval, ako sa má s ním narábať, a každý, kto prestúpil tento Zákon, mal byť usmrtený. (4. Mojž. 1:50, 51) Ak Jehovovi tak veľmi záležalo na neživom náčiní používanom pri uctievaní, o čo viac mu záleží na jeho verných služobníkoch, ktorí mu zasvätili život a ktorých si vybral za svoje vlastníctvo! Svojmu ľudu raz povedal: „Ten, kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ ​(Zech. 2:8)

17. Čo si Jehova všíma?

¹⁷ Je zaujímavé, ako Malachiáš opísal Jehovu. Povedal, že „stále pozoroval a počúval“, ako sa k sebe správajú jeho služobníci. (Mal. 3:16) Jehova dobre „pozná tých, čo mu patria“. (2. Tim. 2:19) Vie úplne o všetkom, čo robíme alebo hovoríme. (Hebr. 4:13) Keď sa správame k spolukresťanom neláskavo, Jehova to vidí. Ale môžeme si byť istí, že si všíma aj to, keď sme k druhým pohostinní, štedrí, milosrdní a láskaví. (Hebr. 13:16; 1. Petra 4:8, 9)

18. Ako dávame Jehovovi najavo, že považujeme za česť patriť k jeho ľudu?

¹⁸ Určite každý z nás chce dať Jehovovi najavo, že považuje za česť patriť k jeho ľudu. Uvedomujeme si, aké je múdre, keď mu dobrovoľne zasvätíme život a tým potvrdíme, že mu chceme patriť. Kým žijeme „medzi pokriveným a prevráteným pokolením“, prajeme si, aby ľudia videli, že sme „bezúhonnými a nevinnými... a žiarime ako zdroje svetla vo svete“. (Fil. 2:15) Sme rozhodnutí odmietať to, čo je zlé. (Jak. 4:7) Okrem toho milujeme bratov a sestry a správame sa k nim úctivo, lebo aj oni patria Jehovovi. (Rim. 12:10)

19. Ako Jehova požehnáva tých, ktorí mu patria?

¹⁹ V Biblii čítame: „Jehova sa nezriekne svojho ľudu.“ ​(Žalm 94:14) Jehova nám garantuje, že tento sľub splní bez ohľadu na to, aké ťažkosti nás postihnú. Aj keby sme zomreli, nezabudne na nás. (Rim. 8:38, 39) „Keď žijeme, žijeme Jehovovi, a keď umierame, umierame Jehovovi. A preto, či žijeme, či umierame, patríme Jehovovi.“ ​(Rim. 14:8) Veľmi sa tešíme na deň, keď Jehova privedie k životu všetkých svojich verných priateľov, ktorí zomreli. (Mat. 22:32) Ale už dnes nás bohato požehnáva, lebo Biblia hovorí: „Šťastný je národ, ktorého Bohom je Jehova, ľud, ktorý si vyvolil za svoje dedičstvo.“ ​(Žalm 33:12)