1., 2. a) Prečo by nás nemalo prekvapiť, keď vláda zakáže našu činnosť? b) Čo si rozoberieme v tomto článku?

POČAS služobného roka 2018 žilo vyše 223 000 zvestovateľov v krajinách, kde je naša činnosť zakázaná alebo veľmi obmedzená. V predchádzajúcom článku sme rozoberali, že praví kresťania očakávajú prenasledovanie, preto nás takéto správy neprekvapujú. (2. Tim. 3:12) Bez ohľadu na to, kde žijeme, môže vláda neočakávane zakázať našu činnosť, aby nám zabránila uctievať nášho láskavého Boha, Jehovu.

² Keď sa vláda v tvojej krajine rozhodne zakázať našu činnosť, možno ti hlavou víria takéto otázky: Znamená to, že sme stratili Božiu priazeň? Zabráni nám to, aby sme uctievali Jehovu? Mal by som sa presťahovať do inej krajiny, kde môžem uctievať Boha slobodne? Tieto otázky si rozoberieme v tomto článku. Povieme si tiež, ako môžeme Jehovu uctievať aj počas zákazu a na čo by sme si mali dať pozor.

3. Aké prenasledovanie zažil apoštol Pavol podľa slov v 2. Korinťanom 11:23–27 a čo sa učíme z jeho príkladu?

³ Keď vláda zakáže našu činnosť, mohli by sme prísť k nesprávnemu názoru, že nemáme Božiu priazeň. Ale prenasledovanie nie je znakom toho, že Jehova je s nami nespokojný. Zoberme si ako príklad apoštola Pavla. Jehova ho poctil tým, že mohol napísať 14 listov Kresťanských gréckych Písiem a bol aj apoštolom pre národy. Je teda jasné, že mal Božiu priazeň. Napriek tomu bol kruto prenasledovaný. (2. Kor. 11:23–27) Z toho, čo zažil, vidíme, že Jehova pripúšťa, aby jeho verní služobníci boli prenasledovaní.

4. Prečo nás svet nenávidí?

⁴ Ježiš vysvetlil, prečo by sme mali očakávať, že budeme prenasledovaní. Povedal, že ľudia nás budú nenávidieť, pretože nie sme časťou sveta. (Ján 15:18, 19) Prenasledovanie nie je známkou toho, že nemáme Jehovovo požehnanie. Naopak, je dôkazom, že konáme to, čo je správne.

5. Môžu ľudia zabrániť uctievaniu Jehovu? Vysvetli to.

⁵ Naši nepriatelia nám nemôžu zabrániť, aby sme uctievali Všemohúceho Boha Jehovu. Sú to len ľudia. Mnohí sa o to pokúsili, ale bez úspechu. Zamysli sa nad tým, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. V tom čase vlády mnohých krajín intenzívne prenasledovali Boží ľud. Činnosť Jehovových svedkov zakázala nielen nacistická strana v Nemecku, ale aj vlády v Austrálii, Kanade a v iných krajinách. Všimni si, čo sa vtedy stalo. Na začiatku vojny v roku 1939 bolo na celom svete 72 475 zvestovateľov. Zo správ vyplýva, že na konci vojny v roku 1945 vďaka Jehovovmu požehnaniu podalo správu zo služby 156 299 zvestovateľov. Ich počet sa viac než zdvojnásobil!

6. K čomu nás môže podnietiť prenasledovanie? Uveď príklad.

⁶ Prenasledovanie má za cieľ vyvolať v nás strach. Často sa ním však dosiahne pravý opak. Môže nás podnietiť, aby sme slúžili Jehovovi ešte viac. Napríklad jedni manželia s malým synom žili v krajine, kde vláda zakázala našu činnosť. Oni sa však nezľakli a nespomalili v službe, ale začali slúžiť ako pravidelní priekopníci. Manželka dokonca kvôli tomu odišla z dobre platenej práce. Manžel sa vyjadril, že mnohí ľudia sa začali viac zaujímať o Jehovových svedkov. Viedlo to k tomu, že mohol ľahšie zavádzať biblické štúdiá. Zákaz priniesol aj ďalšie pozitívne výsledky. Jeden starší z tej istej krajiny povedal, že mnohí z tých, ktorí predtým prestali slúžiť Jehovovi, začali chodiť na zhromaždenia a znovu sa stali činnými zvestovateľmi.

7. a) Čo sa učíme z 3. Mojžišovej 26:36, 37? b) Čo si odhodlaný robiť, keď bude naša činnosť zakázaná?

⁷ Keď nepriatelia zakážu našu činnosť, dúfajú, že sa zľakneme a prestaneme slúžiť Jehovovi. Okrem samotného zákazu možno o nás šíria falošné správy, vykonávajú u nás domové prehliadky, vodia nás pred súdy a dokonca niektorých z nás uväznia. Myslia si, že keď niekoľkých bratov a sestry zavrú do väzenia, naženú nám tým strach. Keby sme dovolili, aby nás ochromil strach, v podstate by sme si sami „zakázali“ uctievať Jehovu. Nechceli by sme byť ako ľudia, o ktorých sa píše v 3. Mojžišovej 26:36, 37. Nedovolíme, aby sme zo strachu spomalili v duchovných činnostiach alebo aby sme prestali slúžiť Jehovovi. Dôverujeme mu z celého srdca a nepodliehame panike. (Iz. 28:16) Prosíme ho, aby nás viedol. Vieme, že keď máme jeho podporu, ani tá najmocnejšia ľudská vláda nám nemôže zabrániť, aby sme ho verne uctievali. (Hebr. 13:6)

8., 9. a) Aké rozhodnutie musí urobiť každá hlava rodiny alebo každý jednotlivec? b) Vďaka čomu sa rozhodneme múdro?

⁸ Keď vláda v tvojej krajine zakáže našu činnosť, možno si kladieš otázku, či by si sa mal presťahovať niekam, kde je náboženská sloboda. Je to osobné rozhodnutie, ktoré za teba nemôže urobiť nikto iný. Niektorí pri rozhodovaní možno vezmú do úvahy, čo urobili počas prenasledovania kresťania v prvom storočí. Keď nepriatelia ukameňovali Štefana, učeníci sa z Jeruzalema rozpŕchli do rôznych častí Judey a Samárie a dokonca až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie. (Mat. 10:23; Sk. 8:1; 11:19) Ale niektorí si možno všimnú, že po ďalšej vlne prenasledovania v prvom storočí sa apoštol Pavol rozhodol zostať v oblasti, kde ľudia bránili kresťanskej činnosti. Riskoval svoju bezpečnosť, aby mohol zvestovať dobrú správu a posilňovať bratov a sestry v mestách, kde boli kruto prenasledovaní. (Sk. 14:19–23)

⁹ Čo sa učíme z tejto správy? Každý, kto je hlavou rodiny, sa musí sám rozhodnúť, či sa s rodinou odsťahuje alebo nie. Ešte predtým by sa mal modliť a dôkladne zvážiť okolnosti svojej rodiny, ako aj pozitívne i negatívne účinky, ktoré by mohlo presťahovanie pre ňu znamenať. V tomto ohľade musí každý kresťan niesť „svoj vlastný náklad“. (Gal. 6:5) Preto by sme druhých nemali za ich rozhodnutie súdiť.

10. Aké pokyny dostaneme od pobočky a od starších?

¹⁰ Ako budeš uctievať Jehovu, keď bude naša činnosť zakázaná? Pobočka poskytne miestnym starším pokyny a praktické rady, ako získavať duchovný pokrm, ako sa stretávať na zhromaždeniach a ako oznamovať dobrú správu. Ak sa pobočka nebude môcť skontaktovať so staršími, potom bude na starších, aby všetkým členom zboru pomáhali uctievať Jehovu. Svoje pokyny budú zakladať na Biblii a na našich publikáciách. (Mat. 28:19, 20; Sk. 5:29; Hebr. 10:24, 25)

11. a) Prečo si môžeš byť istý, že vždy budeš mať duchovný pokrm? b) Čo môžeš urobiť, aby si neprišiel o Bibliu a naše publikácie?

¹¹ Jehova sľúbil, že poskytne svojim služobníkom hojnosť duchovného pokrmu. (Iz. 65:13, 14; Luk. 12:42–44) Preto si môžeš byť istý, že jeho organizácia urobí maximum, aby si dostával potrebné duchovné povzbudenie. Čo môžeš v čase zákazu urobiť ty? Nájdi si vhodné miesto, kam by si si mohol schovať Bibliu a naše publikácie. Daj si pozor, aby si tento vzácny materiál, či už v tlačenej, alebo v elektronickej podobe, nikdy nenechal na mieste, kde by ho mohol niekto ľahko objaviť. Každý z nás musí urobiť praktické kroky, aby zostal duchovne silný.

12. Ako môžu starší organizovať zhromaždenia, aby to nepútalo pozornosť?

¹² A ako to bude s našimi zhromaždeniami? Starší ich budú organizovať tak, aby nepriťahovali neželanú pozornosť. Možno sa budeme schádzať v menších skupinách a starší budú pravdepodobne často meniť čas a miesto zhromaždení. Aj ty môžeš prispieť k bezpečnosti všetkých zúčastnených, keď sa budeš pri príchode a odchode správať potichu. Okrem toho bude možno potrebné, aby si sa obliekal menej formálne.

13. Čo sa môžeme naučiť od našich bratov z bývalého Sovietskeho zväzu?

¹³ Čo sa týka zvestovateľskej služby, okolnosti sa môžu na rôznych miestach odlišovať. Keďže milujeme Jehovu a radi sa s druhými rozprávame o jeho Kráľovstve, vždy si nájdeme spôsob, ako hovoriť o pravde. (Luk. 8:1; Sk. 4:29) Historička Emily Baranová sa o zvestovateľskej činnosti Jehovových svedkov v bývalom Sovietskom zväze vyjadrila takto: „Keď štát povedal veriacim, že nemôžu hovoriť o svojej viere s druhými, svedkovia sa o nej začali rozprávať so susedmi, spolupracovníkmi a priateľmi. Keď sa za svoju činnosť ocitli v pracovných táboroch, získavali nových členov medzi ostatnými väzňami.“ Naši bratia v bývalom Sovietskom zväze neprestali oznamovať dobrú správu ani napriek zákazu. Ak niekedy bude v tvojej krajine zvestovateľská činnosť zakázaná, riaď sa ich príkladom!

14. Pred čím nás varuje Žalm 39:1?

¹⁴ Buď opatrný, komu čo hovoríš. Počas zákazu musíme vedieť, kedy je „čas mlčať“. (Kaz. 3:7) Musíme udržiavať v tajnosti citlivé informácie, ako sú mená našich bratov a sestier, miesta, kde sa schádzame, metódy našej služby a to, odkiaľ dostávame duchovný pokrm. Mali by sme si dať pozor, aby sme takéto informácie neprezradili svetským autoritám ani o nich nehovorili s priateľmi či príbuznými v našej krajine či v zahraničí. Keby sme sa dali chytiť do takejto pasce, ohrozili by sme bezpečnosť našich bratov. (Prečítajte Žalm 39:1.)

15. O čo sa bude snažiť Satan a ako sa môžeme vyhnúť jeho pasci?

¹⁵ Nedovoľ, aby nás niečo rozdelilo. Satan vie, že rozdelený dom nemôže obstáť. (Mar. 3:24, 25) Bude sa stále snažiť vyvolať medzi nami nejednotu. Chce, aby sme začali bojovať jeden proti druhému, a nie proti nemu.

16. Aký príklad nám dala sestra Gertrud Pötzingerová?

¹⁶ Aj duchovne zrelí kresťania si musia dať pozor, aby sa nechytili do tejto pasce. Pouvažuj, čo sa učíme od dvoch pomazaných sestier, Gertrud Pötzingerovej a Elfriede Löhrovej. Spolu s ďalšími sestrami boli uväznené v jednom nacistickom koncentračnom tábore. Keď mala Elfriede povzbudzujúce prejavy k sestrám v tábore, Gertrud na ňu začala žiarliť. Neskôr sa za to hanbila a prosila Jehovu o pomoc. Napísala: „Musíme sa naučiť prijímať to, že druhí sú schopnejší alebo majú viac úloh v organizácii než my.“ Ako prekonala svoju žiarlivosť? Zamerala sa na Elfriedine pekné vlastnosti a priateľskú osobnosť. Vďaka tomu si k Elfriede znovu vypestovala dobrý vzťah. Obe prežili koncentračný tábor a verne slúžili Jehovovi až do konca svojho pozemského života. Ak usilovne pracujeme na tom, aby sme prekonávali problémy, ktoré máme medzi sebou, vyhneme sa pasci v podobe nejednoty. (Kol. 3:13, 14)

17. Prečo by sme mali rešpektovať pokyny od Jehovovej organizácie?

¹⁷ Vždy rešpektuj pokyny. Keď sa budeme riadiť pokynmi, ktoré dostávame od dôveryhodných bratov, ktorí boli poverení, aby nás viedli, vyhneme sa problémom. (1. Petra 5:5) Uveďme si príklad. V jednej krajine, kde je naša činnosť zakázaná, dali vymenovaní bratia pokyn, že zvestovatelia nemajú v službe ponúkať ľuďom tlačené publikácie. Ale jeden priekopník si robil po svojom a rozdával ľuďom publikácie. K čomu to viedlo? Krátko po službe ho spolu s ďalšími bratmi a sestrami vzala polícia na výsluch. Úrady ich zjavne sledovali a publikácie, ktoré ľudia dostali, zhabali. Čo sa z toho učíme? Musíme sa riadiť pokynmi, aj keď s nimi nesúhlasíme. Keď spolupracujeme s bratmi, ktorých Jehova ustanovil, aby nás viedli, vždy nás odmení. (Hebr. 13:7, 17)

18. Prečo by sme nemali vytvárať zbytočné pravidlá?

¹⁸ Nevytváraj zbytočné pravidlá. Keď starší vytvárajú zbytočné pravidlá, sťažujú tým druhým život. Brat Juraj Kaminský spomína, čo sa stalo v čase zákazu v bývalom Československu: „Po zatknutí zodpovedných bratov a mnohých starších začali niektorí z bratov, ktorí sa ujímali vedenia v zboroch a krajoch, predpisovať zvestovateľom pravidlá správania, vytvárali zoznamy toho, čo robiť a čo nerobiť.“ Jehova nás nepoveril, aby sme robili osobné rozhodnutia za druhých. Ten, kto vytvára zbytočné pravidlá, nechráni bezpečnosť svojich bratov. Snaží sa byť pánom nad ich vierou. (2. Kor. 1:24)

19. Prečo môžeme byť podľa slov v 2. Paralipomenon 32:7, 8 odvážni, bez ohľadu na to, čo urobí Satan?

¹⁹ Náš úhlavný nepriateľ, Satan Diabol, neprestane prenasledovať verných Jehovových služobníkov. (1. Petra 5:8; Zjav. 2:10) Satan a tí, ktorí ho podporujú, sa budú snažiť, aby nám zakázali uctievať Jehovu. Ale neexistuje žiadny dôvod na to, aby sme boli ochromení strachom. (5. Mojž. 7:21) Jehova je na našej strane a bude nás stále podporovať, aj keď bude naša činnosť zakázaná. (Prečítajte 2. Paralipomenon 32:7, 8.)

20. Čo si rozhodnutý robiť?

²⁰ Preto buďme rovnako odhodlaní ako naši bratia v prvom storočí, ktorí vtedajším vládcom povedali: „Posúďte sami, či je pred Bohom spravodlivé viac počúvať vás ako Boha. My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ ​(Sk. 4:19, 20)