1., 2. a) Pred čím Ježiš varoval svojich učeníkov? b) Prečo učeníci Ježiša opustili? (Pozri aj obrázky.)

 „DUCH je, pravdaže, dychtivý, ale telo je slabé.“ (Mat. 26:41b) Z týchto slov vidíme, že Ježiš chápe, že sme nedokonalí a robíme chyby. No je v nich aj jedno varovanie, ktoré je určené každému z nás: Nebuď si sám sebou príliš istý. V ten večer Ježišovi učeníci sebavedome tvrdili, že ho nikdy neopustia. (Mat. 26:35) No neuvedomili si, že keď budú pod tlakom, o svoje odhodlanie môžu rýchlo prísť. Preto ich Ježiš varoval: „Bdejte a modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“ (Mat. 26:41a)

² Žiaľ, učeníkom sa to nepodarilo. Keď prišli vojaci, aby Ježiša zatkli, učeníci dostali strach a utiekli. Keďže na to neboli pripravení, urobili presne to, o čom vyhlasovali, že nikdy neurobia – Ježiša opustili. (Mat. 26:56)

3. a) Prečo by sme si nemali príliš veriť, keď chceme zostať verní Jehovovi? b) O čom budeme hovoriť v tomto článku?

³ Ani my by sme si nemali príliš veriť. Určite nechceme urobiť nič, čím by sme Jehovu sklamali. Ale sme nedokonalí a často nás láka urobiť niečo nesprávne. (Rim. 5:12; 7:21–23) Z ničoho nič sa môžeme ocitnúť v situácii, v ktorej bude pre nás veľmi ťažké odolať pokušeniu. Aby sme zostali Jehovovi a jeho Synovi verní, musíme si vziať k srdcu Ježišovu radu, aby sme boli v strehu a pokušeniu nepodľahli. Tento článok nám v tom pomôže. Najprv si povieme, v ktorých oblastiach si musíme dávať zvlášť pozor. Potom si ukážeme, ako pokušeniu odolať. A nakoniec budeme hovoriť o tom, ako byť v boji s pokušením stále v strehu.

V KTORÝCH OBLASTIACH MUSÍŠ BYŤ ZVLÁŠŤ V STREHU

4., 5. Prečo si musíme dávať pozor aj na malé hriechy?

⁴ Aj malé hriechy môžu oslabiť naše priateľstvo s Jehovom. A môžu viesť k oveľa vážnejším hriechom.

⁵ Nikto z nás nie je voči hriechu imúnny. Ale každý môže mať problém s niečím iným. Niekoho možno láka urobiť niečo naozaj zlé, napríklad dopustiť sa sexuálnej nemravnosti. Iný môže mať sklon robiť niečo nečisté, ako napríklad masturbovať alebo pozerať pornografiu. A ďalší možno bojuje so strachom z ľudí, s pýchou, výbušnou povahou alebo s niečím iným. Je to tak, ako napísal Jakub: „Každý je skúšaný tým, že ho láka a zvádza vlastná túžba.“ (Jak. 1:14)

6. V čom musíme byť k sebe úprimní?

⁶ Vieš, v ktorých oblastiach si najviac zraniteľný ty? Bolo by nebezpečné nahovárať si, že nemáme žiadne slabosti. (1. Jána 1:8) Alebo že sme takí silní, že my nezhrešíme. Z Pavlových slov vyplýva, že aj tí, ktorí sú „duchovne zrelí“, môžu podľahnúť pokušeniu, ak si nedajú pozor. (Gal. 6:1) Preto musíme byť k sebe úprimní a vedieť, aké sú naše slabé miesta. (2. Kor. 13:5)

7. Na čo si musíme dávať veľký pozor? Vysvetli to na príklade.

⁷ Čo by sme mali robiť, keď už vieme, aké sú naše slabé miesta? Musíme pracovať na tom, aby sme boli odolnejší. Skúsme si to k niečomu prirovnať. V biblických časoch boli najslabším miestom hradieb brány. Práve preto boli najviac strážené. Podobne aj my si musíme dávať veľký pozor na tie oblasti, v ktorých sme najzraniteľnejší. (1. Kor. 9:27)

AKO MÔŽEŠ POKUŠENIU ODOLAŤ

8., 9. Čo mohol mladý muž zo 7. kapitoly Prísloví urobiť, aby nezhrešil? (Príslovia 7:8, 9, 13, 14, 21)

⁸ Čo môžeme robiť, aby sme pokušeniu odolali? Veľa sa môžeme naučiť zo situácie, do ktorej sa dostal mladý muž zo 7. kapitoly Prísloví. Nechal sa zviesť nemravnou ženou. V 22. verši sa píše, že za ňou šiel „zrazu“. Z toho by sa mohlo zdať, že sa to stalo z ničoho nič. Ale z predošlých veršov vidno, že tomu predchádzalo niekoľko krokov, ktoré ho postupne doviedli až k hriechu.

⁹ Čo konkrétne to bolo? Začalo sa to tým, že jeden večer „prechádzal neďaleko jej ulice“. Potom sa vybral smerom k jej domu. (Prečítajte Príslovia 7:8, 9.) Keď ju uvidel, mal okamžite odísť. Ale on to neurobil. Namiesto toho dovolil, aby ho pobozkala, a počúval, ako mu začala rozprávať o obetiach spoločenstva, ktoré predložila. (Prečítajte Príslovia 7:13, 14, 21.) Možno naňho chcela zapôsobiť, aby si o nej nemyslel nič zlé. Keby sa ten mladý muž hneď na začiatku rozhodol inak, mohol sa vyhnúť pokušeniu a nezhrešil by.

10. Ako môže dnes niekto urobiť rovnakú chybu ako mladý muž z Prísloví?

¹⁰ Z tohto príbehu, ktorý zapísal Šalamún, vidíme, čo sa môže stať každému Jehovovmu služobníkovi. Môže vážne zhrešiť a neskôr mať pocit, že k tomu došlo z ničoho nič. Možno povie: „Skrátka sa to stalo.“ Ale keď sa nad tým neskôr zamyslí, uvedomí si, že k tomu viedlo viacero chybných krokov. Napríklad trávil čas v zlej spoločnosti, venoval sa nevhodnej zábave alebo chodil na pochybné miesta, či už osobne, alebo cez internet. Možno sa tiež prestal modliť, čítať si Bibliu a chodiť na zhromaždenia a do služby. Podobne ako mladý muž z Prísloví, ani on nezhrešil len tak náhodou.

11. Čo musíme robiť, aby sme nezhrešili?

¹¹ Čo si z toho môžeme zobrať? Musíme si dávať pozor nielen na to, aby sme nezhrešili, ale aj na to, čo k hriechu môže viesť. Hovoril o tom aj Šalamún, keď dokončil príbeh o mladom mužovi a nemravnej žene. V súvislosti s ňou povedal: „Nezatúlaj sa na jej chodníky.“ (Prísl. 7:25) A tiež: „Drž sa od nej ďaleko, nepribližuj sa k dverám jej domu.“ (Prísl. 5:3, 8) Preto ak nechceme zhrešiť, musíme sa vyhýbať situáciám, ktoré k tomu vedú. a Môže ísť o veci alebo činnosti, ktoré pre kresťanov nie sú vyslovene zlé, ale nás osobne by mohli viesť k tomu, že by sme niečo zlé urobili. (Mat. 5:29, 30)

12. Aké rozhodnutie urobil Jób a ako mu to pomohlo, aby nezhrešil? (Jób 31:1)

¹² Ak sa nechceme dostať do situácií, ktoré vedú k hriechu, musíme sa dopredu pevne rozhodnúť, že neurobíme nič zlé. Presne to spravil Jób. „So svojimi očami... uzavrel zmluvu“, že sa nebude túžobne pozerať na iné ženy. (Prečítajte Jóba 31:1.) Vďaka tomu nikdy nebol svojej manželke neverný. Aj my sa môžeme rozhodnúť, že sa budeme zďaleka vyhýbať všetkému, čo by nás mohlo pokúšať.

13. Prečo si musíme dávať pozor na to, o čom premýšľame? (Pozri aj obrázky.)

¹³ Musíme si tiež dávať pozor na to, o čom premýšľame. (2. Mojž. 20:17) Niektorí si myslia, že na nevhodných predstavách nie je nič zlé. Hovoria si, že kým to nerobia, je to v poriadku. Ale mýlia sa. Ak človek o niečom takom premýšľa, jeho túžba urobiť to je stále silnejšia. Tak si v podstate sám vytvorí pokušenie, s ktorým bude musieť bojovať. Samozrejme, každému z nás občas napadne nejaká nesprávna myšlienka. No mali by sme ju hneď zavrhnúť a začať premýšľať o niečom dobrom. Tak zabránime, aby sa z takejto myšlienky stala silná túžba, s ktorou by bolo ťažké bojovať a ktorá by mohla viesť k vážnemu hriechu. (Fil. 4:8; Kol. 3:2; Jak. 1:13–15)

14. Čo nám ešte pomôže bojovať s pokušením?

¹⁴ Čo nám ešte pomôže bojovať s pokušením? Musíme byť úplne presvedčení, že poslúchať Jehovu je vždy na naše dobro. Niekedy môže byť ťažké mať také myšlienky a túžby, aké sa páčia Jehovovi. Ale keď sa o to budeme snažiť, budeme cítiť pokoj, ktorý určite stojí za to.

15. Prečo by sme si mali posilňovať túžbu robiť, čo je správne?

¹⁵ Musíme si posilňovať túžbu robiť, čo je správne. Keď sa naučíme „nenávidieť zlo a milovať dobro“, budeme ešte viac odhodlaní robiť správne veci a vyhýbať sa situáciám, ktoré by nás mohli viesť k hriechu. (Amos 5:15) Okrem toho, vďaka správnym túžbam dokážeme odolať aj pokušeniam, ktoré prídu nečakane alebo ktorým sa nedá zabrániť.

16. Ako nám duchovné aktivity pomáhajú odolať pokušeniu? (Pozri aj obrázky.)

¹⁶ Ako si môžeme správne túžby posilňovať? Tak, že sa budeme čo najviac venovať duchovným veciam. Keď sme na zhromaždení alebo v službe, posilňujeme si túžbu páčiť sa Jehovovi a len tak ľahko sa do pokušenia nedostaneme. (Mat. 28:19, 20; Hebr. 10:24, 25) Keď si študujeme Božie Slovo a premýšľame o ňom, ešte viac milujeme, čo je dobré, a nenávidíme, čo je zlé. (Joz. 1:8; Žalm 1:2, 3; 119:97, 101) A dôležitá je aj modlitba. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Modlite sa, aby ste nepodľahli pokušeniu.“ (Mat. 26:41) Keď takto trávime čas s naším nebeským Otcom, dávame mu najavo, že chceme, aby nám pomohol, a že túžime robiť to, čo sa mu páči. (Jak. 4:8)

BUĎ STÁLE V STREHU

17. S čím musel Peter bojovať?

¹⁷ Niektoré slabosti zrejme dokážeme prekonať. Ale s inými možno musíme bojovať stále. Tak to bolo aj v prípade apoštola Petra. Zo strachu z ľudí trikrát zaprel Ježiša. (Mat. 26:69–75) Keď neskôr odvážne svedčil pred Sanhedrinom, mohlo sa zdať, že tento strach prekonal. (Sk. 5:27–29) No o niekoľko rokov prestal jedávať s nežidovskými kresťanmi, „lebo sa bál stúpencov obriezky“. (Gal. 2:11, 12) Jeho strach z ľudí sa znovu prejavil. A možno sa ho nikdy úplne nezbavil.

18. Čo sa môže stať s nejakou našou slabosťou, o ktorej si myslíme, že sme ju už prekonali?

¹⁸ Niečo podobné sa môže stať aj nám. Možno si myslíme, že sme nejakú slabosť už prekonali. Ale po čase znovu vypláva na povrch. Stalo sa to aj jednému bratovi. Hovorí: „Pornografii som odolával desať rokov a bol som si istý, že už s tým nemám problém. Ale niekde vo mne stále driemala závislosť a čakala na vhodnú príležitosť.“ Sme radi, že tento brat to nevzdal. Uvedomil si, že s tým bude musieť bojovať každý deň, zrejme až do konca tohto starého sveta. Teraz si dáva na pornografiu ešte väčší pozor. A manželka a zboroví starší mu v tom veľmi pomáhajú.

19. Čo musíme robiť, aby sme nepodľahli nejakej svojej slabosti?

¹⁹ Možno máme nejakú slabosť, s ktorou musíme stále bojovať. Čo by sme mali robiť, aby sme jej nepodľahli a neurobili niečo nesprávne? Riadiť sa Ježišovou radou: „Bdejte.“ Na situácie, v ktorých by sme sa mohli dostať do pokušenia, si musíme dávať pozor stále. Dokonca aj vtedy, keď si myslíme, že sme silní a nič nám nehrozí. (1. Kor. 10:12) Ak sa ti už niečo v boji so slabosťami osvedčilo, drž sa toho. V Prísloviach 28:14 sa píše: „Šťastný je človek, ktorý sa má stále na pozore.“ (2. Petra 3:14)

ČAKÁ ŤA ODMENA

20., 21. a) Čo dobré nám to prináša, keď bojujeme s pokušením? b) Čo pre nás urobí Jehova, keď my urobíme, čo je v našich silách? (2. Korinťanom 4:7)

²⁰ Bojovať s pokušením určite stojí za to. Z hriechu môžeme mať „chvíľkový pôžitok“, ale keď žijeme, ako si praje Jehova, sme oveľa šťastnejší. (Hebr. 11:25; Žalm 19:8) Jehova nás tak proste vytvoril. (1. Mojž. 1:27) Keď žijeme tak, aby z nás mal radosť, máme čisté svedomie a nádej, že budeme žiť večne. (1. Tim. 6:12; 2. Tim. 1:3; Júda 20, 21)

²¹ Aj keď je pravda, že „telo je slabé“, neznamená to, že sme bezmocní. Jehova nám rád dá silu, ktorú potrebujeme. (Prečítajte 2. Korinťanom 4:7.) Všimni si, že nám dáva mimoriadnu silu. No najprv musíme použiť svoju vlastnú a s pokušením každý deň bojovať. Potom si môžeme byť istí, že Jehova vypočuje naše modlitby, a keď to budeme potrebovať, dá nám silu navyše. (1. Kor. 10:13) S jeho pomocou boj s pokušením dokážeme zvládnuť.