1., 2. a) Ako nás Jehova utešuje, keď nás niečo trápi? b) O čom nás Jehova uisťuje vo svojom Slove?

JEDEN slobodný mladý brat premýšľal o slovách v 1. Korinťanom 7:28, že tí, ktorí vstúpia do manželstva, „budú mať súženie v tele“. Zborového staršieho, ktorý je už dlho ženatý, sa opýtal: „Čo sa myslí tým súžením? A ako to zvládnem, keď sa ožením?“ Skôr ako mu brat odpovedal, povzbudil ho, aby sa zamyslel nad inými slovami apoštola Pavla, že Jehova je „Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení“. (2. Kor. 1:3, 4)

² Jehova je milujúci Otec, ktorý nás utešuje, keď nás niečo trápi. Možno si aj ty zažil, ako ťa Boh podporil a viedol, často prostredníctvom svojho Slova. Môžeme si byť istí, že chce pre nás to najlepšie. Vidno to aj na príkladoch Božích služobníkov z minulosti. (Prečítajte Jeremiáša 29:11, 12.)

3. O akých otázkach budeme uvažovať?

³ Často je ľahšie vyrovnať sa s problémami, keď poznáme ich príčinu. Platí to aj o ťažkostiach v manželstve alebo v rodinnom živote. Čo môže byť príčinou „súženia v tele“, o ktorom hovoril apoštol Pavol? Kde praví Boží služobníci vždy hľadali útechu a ako ich môžeme napodobňovať? Keď si tieto otázky zodpovieme, budeme ľahšie zvládať ťažkosti.

4., 5. Čo môže byť pre manželov príčinou „súženia v tele“?

⁴ Keď Boh stvoril prvú ženu, priviedol ju k mužovi a ona sa stala jeho manželkou. Potom povedal: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky a stanú sa jedným telom.“ ​(1. Mojž. 2:24) Tieto slová Jehova povedal prvému manželskému páru. Ale dnes, keď sme všetci nedokonalí, môže vstup do manželstva a vznik novej domácnosti viesť k napätiu. (Rim. 3:23) Žena, ktorá sa za slobodna podriaďovala rodičom, sa teraz má podriaďovať svojmu manželovi. Boh určil, že muž má byť hlavou svojej manželky. (1. Kor. 11:3) Pre niektorých manželov a manželky spočiatku nie je ľahké stotožniť sa so svojou novou úlohou. Jehova vo svojom Slove stanovil, že žena sa má podriaďovať svojmu manželovi, a nie svojim rodičom. Aj vzťahy s novými príbuznými môžu vyvolávať určité napätie a stať sa zdrojom trápenia, ktoré mladomanželia zažívajú.

⁵ Ďalšie starosti môže spôsobiť to, keď žena zistí, že čaká dieťa. Manželia sa prirodzene tešia na prírastok do rodiny, ale túto radosť niekedy tlmia určité obavy. Možno si robia starosti, či počas tehotenstva nenastanú nejaké komplikácie a či sa dieťatko narodí zdravé. Zároveň si uvedomujú, že prírastok do rodiny zvýši ich výdavky. A keď dieťatko príde na svet, je potrebné urobiť ďalšie zmeny. Mladá mamička možno venuje väčšinu času a pozornosti bábätku. A tak sa môže stať, že sa manžel cíti prehliadaný, lebo manželka už na neho nemá toľko času. Okrem toho muž, ktorý sa stal otcom, má zrazu viac povinností, pretože musí zabezpečiť, aby jeho manželka a dieťa mali všetko, čo potrebujú.

6. – 8. Ako sa cítia niektoré manželské páry, ktoré nemôžu mať deti?

⁶ Niektoré manželské dvojice trápi niečo iné. Nesmierne túžia po deťoch, ale nemôžu ich mať. Keď žena, ktorá veľmi chce mať deti, nemôže otehotnieť, spôsobuje jej to citovú bolesť. No treba podotknúť, že ani samotné manželstvo, ani výchova detí nie sú zárukou šťastného života. Ale keď manželia túžia po deťoch a nemôžu ich mať, zažívajú v tomto ohľade „súženie v tele“. (Prísl. 13:12) Neplodnosť znamenala v biblických časoch hanbu. Jakobova manželka Ráchel bola zúfalá, keď videla, že jej sestra má deti, ale ona nie. (1. Mojž. 30:1, 2) Misionári, ktorí slúžia v krajinách, kde je zvykom mať veľkú rodinu, musia často odpovedať na otázku, prečo nemajú deti. Aj keď to druhým taktne vysvetlia, ľudia zvyčajne reagujú slovami: „Budeme sa za vás modliť.“

⁷ Zamyslime sa nad tým, čo zažívala jedna sestra v Anglicku, ktorá túžila po dieťati, ale nemohla otehotnieť. Prešli roky a ona si uvedomila, že vzhľadom na vek už v tomto svete nebude mať deti. Bola zdrvená. A tak sa s manželom rozhodli, že si dieťa adoptujú. Napriek tomu sa v určitom období nemohla vyhnúť pocitom smútku. Povedala: „Vedela som, že keď si dieťa adoptujeme, nebude to rovnaké, ako keby som porodila vlastné.“

⁸ V Biblii čítame, že kresťanky budú „chránené rodením detí“. (1. Tim. 2:15) To však neznamená, že keď žena bude mať deti, automaticky získa večný život. Skôr to znamená, že ak má deti a stará sa o domácnosť, môže to byť pre ňu ochranou, lebo už nemá čas na to, aby klebetila a miešala sa do záležitostí druhých ľudí. (1. Tim. 5:13) No ani ona sa nevyhne problémom, ktoré súvisia s manželským a rodinným životom.

9. Akú náročnú situáciu niektorí zažili?

⁹ Keď v súvislosti s manželstvom hovoríme o „súžení v tele“, nemusí nám hneď prísť na myseľ, že k tomu môže patriť aj smrť manželského partnera. Vyrovnať sa so smrťou milovaného druha môže byť veľmi náročné najmä preto, lebo obaja možno dúfali, že sa dožijú príchodu nového sveta. Kresťania však pevne veria, že už čoskoro sa splní sľub o vzkriesení. (Ján 5:28, 29) Táto nádej je pre pozostalého manžela alebo manželku zdrojom veľkej útechy. Náš láskavý a milujúci Otec dal do svojho Slova zapísať aj množstvo ďalších sľubov. To je jeden zo spôsobov, akým nás Jehova utešuje v ťažkých chvíľach. Zamyslime sa teraz nad niektorými Božími služobníkmi, ktorých Jehova utešil v súžení, a nad tým, ako im to pomohlo.

10. Ako Anna našla útechu vo svojom trápení? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁰ Elkánova milovaná manželka Anna prežívala veľké trápenie. Bola neplodná, ale druhá Elkánova manželka Peninna mala veľa detí. (1. Samuelova 1:4–7.) Anna musela „rok čo rok“ znášať posmech zo strany Peninny a to jej spôsobovalo obrovskú bolesť. Úľavu nachádzala, keď o tom hovorila Jehovovi v modlitbe. V Biblii čítame, že šla do svätostánku, kde „sa dlho modlila pred Jehovom“. Prosila ho, aby jej dal syna, a dôverovala, že ju vypočuje. Potom sa cítila omnoho lepšie a „jej tvár už nebola ustarostená“. (1. Sam. 1:12, 17, 18) Bola si istá, že Jehova jej dá syna alebo ju vypočuje iným spôsobom.

11. Ako nám môže pomôcť modlitba?

¹¹ Kým sme nedokonalí a žijeme v Satanovom svete, nevyhneme sa ťažkostiam ani trápeniu. (1. Jána 5:19) Nie sme však ponechaní sami na seba. Môžeme sa obracať na Jehovu, „Boha každej útechy“, a prosiť ho o pomoc, keď máme problémy alebo zažívame bolesť. Anna tiež vylievala svoje srdce Jehovovi. My by sme mali robiť to isté. Ale nestačí v modlitbe len spomenúť, ako sa cítime. Musíme Jehovu úpenlivo prosiť, teda vrúcne mu povedať o všetkých svojich pocitoch. (Fil. 4:6, 7)

12. Vďaka čomu Anna nestratila radosť?

¹² Či už cítime veľkú prázdnotu preto, že nemáme deti, alebo preto, že nám zomrel milovaný partner, môžeme nájsť útechu. Prorokyňa Anna, ktorá žila v čase Ježiša Krista, prišla o manžela už po siedmich rokoch manželstva. V Biblii sa nepíše nič o tom, že by mala nejaké deti. Vďaka čomu celý ten čas vytrvávala? V Lukášovi 2:37 čítame: „Nikdy nechýbala v chráme a preukazovala svätú službu v noci a vo dne s pôstmi a pokornými prosbami.“ Aj keď mala už 84 rokov, stále nachádzala útechu a radosť v tom, že slúži Jehovovi.

13. Ako nás môžu povzbudiť praví priatelia, keď to neurobí naša rodina? Uveď príklad.

¹³ Pomôcť nám môžu aj praví priatelia, ktorých máme v zbore. (Prísl. 18:24) Zažila to aj Paula. Keď mala päť rokov, jej mama prestala slúžiť Jehovovi. Pre Paulu to bolo ťažké obdobie a z toho, čo sa stalo, bola smutná. Časom sa jej začala venovať priekopníčka Ann a tá ju v duchovnom ohľade veľmi povzbudila. Paula hovorí: „Aj keď Ann nie je moja príbuzná, to, ako úprimne sa o mňa zaujímala, mi veľmi pomáhalo. Vďaka tomu som vytrvala v službe Jehovovi.“ Neskôr sa jej mama vrátila do zboru. Paula mala obrovskú radosť, že môžu znova spoločne uctievať Jehovu. Aj Ann je rada, že mohla byť pre Paulu duchovnou mamou.

14. Ako nám to pomáha, keď sa zaujímame o druhých?

¹⁴ Stojí za povšimnutie, že keď sa o druhých úprimne zaujímame, často pri tom zabudneme na vlastné problémy alebo na negatívne pocity. Skúsenosti s tým má mnoho našich sestier. Či už sú vydaté, alebo slobodné, osobne zažili, že keď spolupracujú s Bohom a rozprávajú sa s ľuďmi o dobrom posolstve, sú šťastné. Sú zamerané na to, aby uctievali Jehovu a konali jeho vôľu. Niektoré dokonca vravia, že služba má také blahodarné účinky ako nejaká terapia. A keď sa každý z nás úprimne zaujíma o bratov a sestry a spolupracuje s nimi v službe, prispieva tak k dobrým vzťahom v zbore. (Fil. 2:4) Skvelým príkladom je apoštol Pavol. O kresťanov v Tesalonike sa staral podobne, ako „keď dojčiaca matka starostlivo opatruje svoje deti“. Utešoval a povzbudzoval ich „ako otec svoje deti“. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 2:7, 11, 12.)

15. Kto má zodpovednosť učiť deti biblickú pravdu?

¹⁵ Ako môžeme pomáhať rodinám v zbore a poskytovať im útechu? Rodiny, ktoré spoznali pravdu len nedávno, niekedy žiadajú zrelých kresťanov, aby pomohli ich deťom slúžiť Jehovovi alebo aby s nimi viedli biblické štúdium. Z Biblie sa však dozvedáme, že hlavnú zodpovednosť za výchovu a vyučovanie detí majú rodičia. (Prísl. 23:22; Ef. 6:1–4) Ale v niektorých prípadoch je potrebná pomoc druhých a rodičia sú za ňu veľmi vďační. No aj keď im druhí pomáhajú, nezbavuje ich to zodpovednosti, ktorú majú. Je nevyhnutné, aby sa s deťmi pravidelne rozprávali a zaujímali sa o to, čo prežívajú.

16. Na čo by sme mali pamätať, keď študujeme s dieťaťom?

¹⁶ Niekedy si rodičia prajú, aby s ich deťmi študoval niekto iný. Kresťan, ktorý s deťmi študuje, by sa však nemal snažiť prebrať úlohu rodiča. Občas sa stane aj to, že niekto vedie štúdium s deťmi, ktorých rodičia sa o pravdu nezaujímajú. Musí však pamätať na to, že keď dieťaťu pomáha v duchovnom ohľade, nestáva sa jeho rodičom. V takom prípade je rozumné stretávať sa u dieťaťa doma, keď sú tam jeho rodičia alebo iný dospelý kresťan, alebo môžu študovať niekde na verejnosti. Tak si to nikto nevysvetlí zle. Veríme, že rodičia sa časom ujmú zodpovednosti duchovne viesť svoje deti.

17. Ako môžu deti utešovať a povzbudzovať členov svojej rodiny?

¹⁷ Mladí, ktorí si zamilovali Boha a poslúchajú ho, môžu byť pre členov svojej rodiny zdrojom útechy a povzbudenia. Ako? Napríklad tak, že prejavujú úctu rodičom a pomáhajú im. A keď sú verné Jehovovi, môžu byť pre celú rodinu prínosom aj po duchovnej stránke. Setov potomok Lámech, ktorý žil pred potopou a uctieval Jehovu, o svojom synovi Noachovi povedal: „Ten nám prinesie útechu od našej práce a od bolestí našich rúk pochádzajúcich zo zeme, ktorú preklial Jehova.“ Toto proroctvo sa splnilo po potope, keď Jehova zbavil zem prekliatia. (1. Mojž. 5:29; 8:21) Aj dnes môžu byť deti pre členov svojej rodiny zdrojom útechy a môžu im pomáhať, aby zvládali náročné situácie, ktoré zažívajú. Vďaka tomu sa celej rodine podarí prežiť niečo väčšie, než bola potopa.

18. Čo nám pomôže zvládnuť každú náročnú situáciu?

¹⁸ Miliónom našich bratov a sestier pomáha, keď sa v ťažkých chvíľach modlia, rozjímajú o príkladoch verných mužov a žien z biblických čias a keď majú v zbore blízkych priateľov. (Prečítajte Žalm 145:18, 19.) Jehova je Zdrojom všetkej útechy a určite nám pomôže zvládnuť každú náročnú situáciu alebo trápenie, ktoré zažívame. Vieme, že je vždy pripravený utešiť nás.