1. Prečo môžeme povedať, že Jehova sa zaujíma o každého z nás?

JEHOVA k sebe pritiahol každého z nás. (Ján 6:44) Zamysli sa nad tým, čo to znamená. Jehova dôkladne preskúmal všetky tie miliardy ľudí vo svete a videl v tebe niečo vzácne – úprimné srdce, ktoré ho môže milovať. (1. Kron. 28:9) Jehova ťa pozná, rozumie ti a miluje ťa. Nie je to povzbudzujúca myšlienka?

2. Ako Ježiš znázornil, že Jehovovi záleží na každej jeho ovečke?

² Jehovovi na tebe veľmi záleží a záleží mu aj na všetkých tvojich duchovných bratoch a sestrách. Aby Ježiš znázornil túto myšlienku, prirovnal Jehovu k pastierovi. Čo urobí pastier, ak jedna z jeho 100 oviec zablúdi od stáda? „Nenechá tých 99 na vrchoch a nepôjde hľadať tú jednu, ktorá blúdi?“ A keď ju nájde, nevyhreší ju za to, že sa stratila. Naopak, raduje sa z nej. Čo z toho vyplýva? Každá ovečka je pre Jehovu dôležitá. Ježiš povedal: „Môj nebeský Otec si nepraje, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.“ ​(Mat. 18:12–14)

3. O čom bude tento článok?

³ Určite by sme nikdy nechceli zraniť niekoho z našich bratov a sestier. V tomto článku dostaneme odpoveď na otázky, ako sa tomu môžeme vyhnúť a čo môžeme robiť, ak niekto zraní nás. Ale najprv sa pozrime, kto sú „títo maličkí“, o ktorých sa hovorí v 18. kapitole Matúša.

4. Kto sú „títo maličkí“?

⁴ „Títo maličkí“ sú Ježišovi učeníci každého veku. Sú „ako deti“ v tom zmysle, že sú ochotní učiť sa od Ježiša. (Mat. 18:3) Hoci pochádzajú z rôzneho prostredia a kultúr a majú rôzne názory a osobnosti, všetci veria v Krista. A on ich za to veľmi miluje. (Mat. 18:6; Ján 1:12)

5. Čo Jehova cíti, keď niekto zraní niektorú z jeho ovečiek?

⁵ Všetci „títo maličkí“ sú pre Jehovu drahí. Aby sme pochopili, ako nás vníma, zamyslime sa, čo my cítime k deťom. Sú pre nás drahé. Chceme ich chrániť, lebo nie sú také silné, skúsené ani múdre ako dospelí. Keď vidíme, že niekto trpí, bolí nás to. A keď trpí dieťa, ešte viac nás to bolí, dokonca sme nahnevaní. Rovnako to cíti Jehova. Chce nás chrániť, a keď niekto zraní niektorú jeho ovečku, bolí ho to, dokonca je nahnevaný. (Iz. 63:9; Mar. 9:42)

6. Ako sa svet pozerá na Ježišových učeníkov? (1. Kor. 1:26–29)

⁶ Ešte v akom zmysle sú Ježišovi učeníci „maličkí“? Zamyslime sa, akí ľudia sú dôležití v tomto svete. Bohatí, slávni a mocní. V porovnaní s nimi sa Ježišovi učeníci zdajú „maličkí“ – úplne bezvýznamní a nedôležití. (Prečítajte 1. Korinťanom 1:26–29.) Ale to nie je Jehovov pohľad.

7. Aký postoj k našim bratom a sestrám od nás Jehova očakáva?

⁷ Jehova miluje všetkých svojich služobníkov, či už mu slúžia veľa rokov, alebo sú v pravde noví. Všetci naši bratia a sestry sú pre Jehovu dôležití, a preto by mali byť dôležití aj pre nás. Chceme „milovať všetkých svojich bratov“, nie iba niektorých. (1. Petra 2:17) Mali by sme sa veľmi snažiť, aby sa cítili milovaní, a dávať si pozor, aby sme ich niečím nezranili. Ak zistíme, že sme sa niekoho nejako dotkli, nemali by sme nad tým len mávnuť rukou. Nemali by sme si povedať, že ten človek je precitlivený a musí sa cez to preniesť. Prečo sa niektorí naši bratia a sestry ľahko urazia? Možno majú o sebe veľmi nízku mienku, lebo tak boli vychovaní. Iní sú v pravde noví a ešte sa nenaučili správne reagovať na chyby druhých. V každom prípade by sme mali urobiť všetko, čo môžeme, aby sme dali veci do poriadku. Ale aj človek, ktorý sa často uráža, by si mal uvedomiť, že to je negatívna črta osobnosti, na ktorej musí pracovať. Mal by to urobiť kvôli sebe aj kvôli ostatným – aby si zachoval vnútorný pokoj a dobrý vzťah s bratmi.

8. Aký rozšírený postoj ovplyvňoval Ježišových učeníkov?

⁸ Čo Ježiša viedlo k tomu, aby začal hovoriť o „týchto maličkých“? Bola to otázka jeho učeníkov: „Kto bude najväčší v nebeskom Kráľovstve?“ ​(Mat. 18:1) Mnohí Židia v tom čase považovali postavenie za veľmi dôležité. Jeden učenec hovorí: „Ľudia žili a umierali pre česť, povesť, slávu, uznanie a rešpekt.“

9. Na čom museli pracovať Ježišovi učeníci?

⁹ Ježiš vedel, že jeho učeníci budú musieť tvrdo pracovať na tom, aby sa zbavili súperivého ducha, ktorý bol v židovskej kultúre hlboko zakorenený. Povedal im: „Ten, kto je medzi vami považovaný za najvýznamnejšieho, nech je ako najmladší a ten, kto druhých vedie, nech je ako ten, kto slúži.“ ​(Luk. 22:26) Ako „najmladší“ sa správame vtedy, keď sa na druhých pozeráme „ako na takých, ktorí [nás] prevyšujú“. (Fil. 2:3) Čím viac sa snažíme osvojiť si tento postoj, tým menšia je pravdepodobnosť, že sa druhých dotkneme.

10. Ktorú Pavlovu radu by sme si mali vziať k srdcu?

¹⁰ Každý z našich bratov a sestier nás v niečom prevyšuje. To si ľahko uvedomíme vtedy, keď sa zameriame na ich pekné vlastnosti. Vezmime si k srdcu radu, ktorú dal apoštol Pavol Korinťanom: „Čím sa líšiš od druhých? Máš niečo, čo si nedostal? A ak si to dostal, prečo sa chváliš, ako keby si to nebol dostal?“ ​(1. Kor. 4:7) Musíme si dávať pozor, aby sme nestrhávali na seba pozornosť a nemysleli si, že sme lepší ako iní. Ak je nejaký brat dobrý rečník alebo sa nejakej sestre darí zavádzať biblické štúdiá, mali by vždy chváliť Jehovu za to, čo dokážu.

11. Aké poučenie vyplýva z Ježišovho podobenstva o kráľovi a jeho otrokovi?

¹¹ Hneď potom, ako Ježiš vystríhal svojich nasledovníkov pred zlým zaobchádzaním s druhými, porozprával podobenstvo o kráľovi a jeho otrokovi. Kráľ zrušil svojmu otrokovi veľký dlh, ktorý by nikdy nedokázal splatiť. Neskôr ten istý otrok nebol ochotný zrušiť svojmu spoluotrokovi oveľa menší dlh. Nakoniec kráľ poslal tohto nemilosrdného otroka do väzenia. Aké poučenie z toho vyplýva? Ježiš povedal: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebudete každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ ​(Mat. 18:21–35)

12. Ako môžeme uškodiť druhým, keď odmietame niekomu odpustiť?

¹² Otrok svojím konaním uškodil nielen sebe, ale aj druhým. Po prvé, správal sa bezcitne k svojmu spoluotrokovi a „dal ho uväzniť, dokiaľ dlh nesplatí“. Po druhé, uškodil aj ďalším spoluotrokom, ktorí to všetko pozorovali. Keď „videli, čo sa stalo, veľmi ich to rozrušilo“. Aj naše správanie má vplyv na iných. Čo sa stane, keď nás niektorý spolukresťan urazí a my mu nechceme odpustiť? Po prvé, uškodíme jemu, lebo mu odmietame odpustiť, vyhýbame sa mu a neprejavujeme mu lásku. Po druhé, škodíme aj druhým v zbore, lebo keď si všimnú, že medzi nami a niektorým spolukresťanom je narušený vzťah, cítia sa nepríjemne.

13. Čo sa učíš z toho, čo zažila jedna priekopníčka?

¹³ Keď odpúšťame našim bratom a sestrám, je to dobré pre nás aj pre druhých. To zažila jedna priekopníčka, ktorú nazveme Crystal. V zbore bola jedna sestra, ktorá sa jej neraz dotkla tým, čo povedala. Crystal rozpráva: „Jej neláskavé slová na mňa niekedy pôsobili ako bodanie nožom. Keď sme išli do služby, nechcela som s ňou byť ani v tom istom aute. Začala som strácať nadšenie a radosť.“ Crystal mala pocit, že sa hnevá oprávnene. Ale nepoddala sa sebaľútosti a neživila v sebe hnev. Pokorne uplatnila biblickú radu z článku „Zo srdca odpúšťaj“, ktorý vyšiel v Strážnej veži z 15. októbra 1999. Crystal odpustila svojej sestre. Hovorí: „Pochopila som, že všetci pracujeme na tom, aby sme si obliekli novú osobnosť, a že Jehova nám každý deň ochotne odpúšťa. Mala som pocit, akoby mi z pliec spadla ťarcha celého sveta. A znova som cítila radosť.“

14. a) S čím asi bojoval apoštol Peter podľa toho, čo sa píše v Matúšovi 18:21, 22? b) Čo nám môže pomôcť, ak je pre nás ťažké niekomu odpustiť?

¹⁴ Vieme, že by sme mali odpúšťať, že je to tak správne. Ale nie vždy nám to ide ľahko. Aj apoštol Peter s tým asi bojoval. (Prečítajte Matúša 18:21, 22.) Čo nám v tom môže pomôcť? Po prvé, rozjímaj o tom, koľko Jehova odpúšťa tebe. (Mat. 18:32, 33) Hoci si to nezaslúžime, ochotne nám odpúšťa. (Žalm 103:8–10) A hovorí nám, že „sme povinní milovať jeden druhého“. Teda odpúšťať druhým nie je otázkou voľby. Svojim bratom a sestrám musíme odpúšťať. (1. Jána 4:11) Po druhé, zamysli sa, čo sa stane, keď niekomu odpustíme. Môžeme pomôcť človeku, ktorý sa nás dotkol, prispieť k jednote zboru, udržať si priateľstvo s Jehovom a pocítiť úľavu. (2. Kor. 2:7; Kol. 3:14) A po tretie, modli sa k tomu, ktorý od nás očakáva, že budeme odpúšťať. Nedovoľ, aby Satan narušil dobrý vzťah, ktorý máš so svojimi bratmi a sestrami. (Ef. 4:26, 27) Ak sa nechceme chytiť do Satanovej pasce, potrebujeme Jehovovu pomoc.

15. Čo môžeme robiť podľa Kolosanom 3:13, ak sa nás veľmi dotkne konanie niektorého brata alebo sestry?

¹⁵ Ale čo ak niektorý brat alebo sestra urobí niečo, čím sa ťa veľmi dotkne? Čo by si mal urobiť? Urob všetko, čo je v tvojich silách, aby sa medzi vami nenarušil vzťah a bol zachovaný pokoj. Vrúcne sa modli k Jehovovi. Pros ho, aby žehnal človeku, ktorý ťa urazil, a aby ti pomohol vidieť jeho dobré vlastnosti – tie vlastnosti, pre ktoré ho má Jehova rád. (Luk. 6:28) Ak nedokážeš zabudnúť na to, čo ti brat urobil, porozmýšľaj, ako by si sa s ním mohol porozprávať. Vždy je najlepšie predpokladať, že ti neublížil úmyselne. (Mat. 5:23, 24; 1. Kor. 13:7) Keď za ním pôjdeš, vychádzaj z toho, že je nevinný. Ale čo ak sa s tebou nechce udobriť? Buď k svojmu bratovi trpezlivý a ďalej ho znášaj. (Prečítajte Kolosanom 3:13.) Najdôležitejšie je, aby si naňho nezostal nahnevaný, lebo to by narušilo tvoj vzťah s Jehovom. Nedovoľ, aby sa pre teba niečo stalo kameňom úrazu. Tak dokážeš, že miluješ Jehovu nadovšetko. (Žalm 119:165)

16. Akú povinnosť má každý z nás?

¹⁶ Veľmi si ceníme, že môžeme zjednotene slúžiť Jehovovi ako „jedno stádo s jedným pastierom“. (Ján 10:16) V knihe Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu sa na strane 165 o našej jednote píše: „Máš z nej úžitok a je tvojou povinnosťou prispievať k jej udržiavaniu.“ Preto sa musíme učiť „pozerať na našich bratov a sestry tak, ako sa na nich pozerá Jehova“. Pre Jehovu sme všetci drahocenní. Pozerá sa na nás ako na svojich „maličkých“. Pozeráš sa tak na svojich bratov a sestry aj ty? Jehova vidí a cení si všetko, čo pre nich robíš. (Mat. 10:42, pozn. pod čiarou)

17. O čo sa chceme usilovať?

¹⁷ Našich bratov a sestry máme veľmi radi. Preto „buďme rozhodnutí, že neurobíme nič, čo by bolo pre nášho brata kameňom úrazu alebo prekážkou“. (Rim. 14:13) Na svojich bratov a sestry sa pozeráme ako na takých, ktorí nás prevyšujú, a chceme im zo srdca odpúšťať. Nedovoľme, aby sa správanie druhých stalo pre nás kameňom úrazu. Naopak, „usilujme sa o to, čo vedie k pokoju a čím sa vzájomne posilňujeme“. (Rim. 14:19)